Ramush Haradinaj: kosovský expremiér, v ktorého procesoch svedkovia zomierali

Haag 26. mája (TASR/HSP/Foto:TASR)

Haradinajovi Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) nebol schopný preukázať ani to, čo o sebe sám napísal v knihe

Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) v Haagu 29. novembra 2012 už po druhý raz oslobodil bývalého kosovského premiéra Ramusha Haradinaja od všetkých obvinení z vojnových zločinov voči civilistom.

Obžaloba podľa verdiktu nepredložila dostatok dôkazov. Haradinaja, kosovského expremiéra a predtým jedného z najvýznamnejších veliteľov niekdajšej Kosovskej oslobodzovacej armády (UCK), haagsky tribunál opätovne súdil za zločiny voči civilistom v okolí kosovkého mesta Dečani z roku 1998. Prokuratúra ICTY pre neho žiadala trest vo výške 20 rokov väzenia.

Okrem Haradinaja čelili obvineniam z vraždy ôsmich civilistov aj Idriz Balaj a Lahi Brahimi. Zločinov sa podľa obžaloby mali dopustiť v tábore UCK v dedine Jablanica. Oboch taktiež zbavili všetkých obvinení v ten istý deň ako Haradinaja.

Opätovné súdenie Haradinaja a jeho spoluobvinených sa začalo v auguste 2011. Posledného svedka vypočuli v apríli 2012 v úplnej tajnosti. Prokuratúra tohto chráneného svedka, označovaného pseudonymom PW-80, považovala za jedného z korunných svedkov. Jeho odmietnutie vypovedať v roku 2007 bolo hlavnou príčinou oslobodzujúceho verdiktu pre Haradinaja a následného zopakovania procesu.

Svedkov ktorý proti Haradinajovi svedčili zastrašovali, alebo za nevyjasnených okolností zomreli

Zastrašovanie svedkov sprevádzalo oba procesy s Haradinajom. Hlavný žalobca ICTY Serge Brammertz i jeho predchodkyňa Carla del Ponte z tohto dôvodu podali viacero sťažností na pôde Bezpečnostnej rady OSN. Srbský špeciálny prokurátor pre vojnové zločiny Vladimir Vukčevič uviedol, že tragický osud niektorých potenciálnych svedkov je výsledkom “neschopnosti” predstaviteľov ICTY. “Som si vedomý, že sú dôkazy proti nemu chabé napriek tomu, že sme sa naozaj snažili pomôcť haagskemu tribunálu,” podotkol a poukázal na to, že v priebehu procesu proti Haradinajovi bolo “zabitých 19 potenciálnych svedkov”.

Hlavný svedok Shefqet Kabashi sa dokonca nechal radšej odsúdiť za pohŕdanie súdom, než aby vypovedal o zločinoch UCK v Jablanici. Ako sám povedal, nechce ohroziť svoju rodinu, ktorá žije v Kosove, napísali srbské médiá.

Podľa haagskeho tribunálu neexistujú dôkazy, že ktorýkoľvek zo svedkov bol zabitý pre to, že bol na zozname z procesu s Ramushom Haradinajom. Sám Haradinaj vo svojej autobiografickej knihe “Príbeh o vojne a mieri” napísal, že príslušníci UCK “každý deň zabíjali srbských policajtov”.

RAMUSH HARADINAJ – bývalý kosovský premiér. Obvinený bol z vrážd, znásilnení a mučení srbského obyvateľstva, čoho sa mal dopustiť ako veliteľ Kosovskej oslobodzovacej armády (UCK). V marci 2005 sa sám vydal do Haagu. Všetkých obvinení ho zbavili v apríli 2008. Sudcovia žiadali obnovenie súdu s odôvodnením, že svedkovia v jeho procese boli zastrašovaní. Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) v Haagu ho 29. novembra 2012 už po druhý raz oslobodil od všetkých obvinení z vojnových zločinov voči civilistom.

Lídra Aliancie pre budúcnosť Kosova (AAK), tretej najsilnejšej strany v provincii, v Prištine dvakrát vypočuli vyšetrovatelia haagskeho tribunálu OSN v súvislosti s pôsobením UCK počas konfliktu z rokov 1998-99. V Srbsku čelil Haradinaj viacerým žalobám z vraždy viac ako desiatky srbských civilistov a pre Belehrad bolo jeho vymenovanie za kosovského premiéra neprijateľné. Západní diplomati vyjadrili obavy, že jeho vymenovanie a prípadná následná žaloba ICTY by v provincii mohla vyvolať násilnosti. Šéf administratívy OSN Sören Jessen-Petersen naznačil, že vymenovaniu Haradinaja za premiéra nebude brániť, keďže ide o demokratický proces. Európska únia však neskrývala nespokojnosť s vyhliadkou Haradinaja vo funkcii premiéra.

Haradinaj si pri príchode do sídla vlády podal ruku s odstupujúcim premiérom Bajramom Rexhepim. Za prvoradú úlohu svojho kabinetu pred novinármi označil splnenie medzinárodným spoločenstvom požadovaných štandardov – čo bolo podmienkou pre otvorenie rokovaní o konečnom štatúte Kosova. Haradinaj vyjadril pripravenosť okamžite začať so Srbskom dialóg o budúcnosti Kosova. Podľa srbskej vlády srbská justícia proti Haradinajovi vzniesla 108 trestných obvinení. Haradinaj bol podľa Belehradu jedným z hlavných organizátorov a podnecovateľov protisrbských násilností, ktoré po ustanovení správy OSN z júna 1999 viedli k exodu viac ako 200.000 Srbov z Kosova.

Kosovský parlament 3. decembra 2004 zvolil kontroverzného politika, bývalého veliteľa povstaleckej Kosovskej oslobodzovacej armády (UCK) Ramusha Haradinaja za nového premiéra provincie spravovanej OSN. Za hlasovalo 72 poslancov, proti boli traja. Funkcie kosovského premiéra sa ujal 6. decembra 2004 napriek opakovaným výhradám Srbska, ktoré ho obviňovalo z vojnových zločinov a vyzvalo administratívu OSN, aby jeho nástupu na post zabránila.

Na funkciu premiéra rezignoval 8. marca 2005 po doručení oficiálnej žaloby z Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu v Haagu, kam následne aj dobrovoľne odcestoval.

Prokuratúra haagskeho tribunálu OSN sa 9. mája 2005 vyslovila proti predbežnému prepusteniu bývalého kosovského premiéra Ramusha Haradinaja, ktorý pred tribunál dobrovoľne predstúpil v ten deň. Bol obžalovaný zo zločinov spáchaných na kosovských Srboch, Nealbáncoch a Albáncoch považovaných za kolaborantov s Belehradom. Podľa žaloby ICTY nebolo v prípade predprocesného prepustenia Haradinaja možné tiež vylúčiť riziko pre budúcich svedkov v prípade. ICTY v polovici apríla 2005 Haradinajovi umožnil, aby sa v Kosove zúčastnil na pohrebe svojho mladšieho brata Envera, ktorý sa stal obeťou vraždy. Podmienkou bolo, že sa nesmie kontaktovať s potenciálnymi svedkami obžaloby ICTY ani hovoriť s novinármi.