Môj profil 
Predplatné
Návrh novely si ešte pred jej schválením vynútil kritiku moslimských organizácií, ako aj opozičných strán či zahraničia, konkrétne Turecka. Nový zákon dáva rakúskym moslimom okrem iného práva na duchovnú starostlivosť v ozbrojených silách, väzenských zariadeniach i nemocniciach, ich náboženské očakávania by sa mali v budúcnosti zohľadniť aj pri ich stravovaní vo verejných zariadeniach. Štát sa súčasne zaväzuje ku garanciám ochrany ich sviatkov.
Jedným z kontroverzných bodov, ako ukázala aj dnešná vášnivá rozprava v rakúskom parlamente, zostáva uprednostňovanie štátneho práva pred náboženským. Napríklad opoziční zelení to vidia ako prejav všeobecnej podozrievavosti voči moslimom.
Populisti z FPÖ považujú novelu za “sfušovanú” a domnievajú sa, že ňou nemožno adekvátne vystúpiť proti radikálnemu islamizmu. Vládni sociálni demokrati i ľudovci však slobodných obvinili, že sa pokúšajú o rozdelenie spoločností a šírenie strachu v nej. Predmetom diskusie bol aj zákaz financovania moslimských organizácií, mešít a imámov zo zahraničia.
Predstaviteľ ľudovcov, šéf rakúskej diplomacie Sebastian Kurz v tejto súvislosti formuloval jednoznačne: “Nechceme imámov, ktorí sú zamestnancami iných vlád a kážu tu v Rakúsku”.
Za diskriminačný označil zákon šéf tureckého úradu pre náboženstvo Diyanet Mehmet Görmez. Jeho kritiku odmietol výkonný šéf rakúskych sociálnych demokratov Norbert Darabos ako úplne neopodstatnenú. Súčasne označil prijatú normu za vyváženú a prediskutovanú na širokej báze, píše tlačová agentúra APA. Práve z Turecka pochádza asi pätina z celkovo 300 imámov v alpskej republike. Strešná organizácia moslimov v Rakúsku už avizovala, že novelu napadne na ústavnom súde.
mž
.jpg)
.jpg)
.jpeg)
