Rakúsko kráča v otázke Ukrajiny po napnutom lane

Bratislava 6. februára 2023 (HSP/Euractiv/Foto:Twitter)

Neutralita bola dlho jadrom identity Rakúska po druhej svetovej vojne. Hoci krajina prisľúbila milióny na podporu Ukrajiny a podporila sankcie EÚ voči Rusku, chce zároveň zachovať otvorené komunikačné kanály s Kremľom, uviedla ministerka obrany Klaudia Tannerová v exkluzívnom rozhovore pre EURACTIV Nemecko

Podľa údajov Inštitútu pre svetové hospodárstvo v Kieli prisľúbilo Rakúsko Ukrajine viac ako 580 miliónov eur – väčšinou vo forme humanitárnej pomoci.  “Každú žiadosť, ktorá príde z Ukrajiny, všetko, čo je potrebné, preveríme a potom aj dodáme,” zdôraznila Tannerová.

Neutralita, ktorá je zakotvená v rakúskej ústave, však neumožní žiadne dodávky zbraní.

“Je dôležité zdôrazniť, že hoci sme podľa našej ústavy a právnych predpisov vojensky neutrálni, určite nie sme politicky neutrálni, pokiaľ ide o Ukrajinu,” povedala Tannerová pre EURACTIV. “Preto sme od začiatku podporovali všetky sankcie EÚ. Pretože ide o to, aby sme boli solidárni s Ukrajinou,” dodala.

Napriek tomuto politickému záväzku voči Ukrajine sa Rakúsko stále snaží udržať kanály s Ruskom otvorené.

Zatiaľ čo EÚ vo februári 2022 zaradila na svoj sankčný zoznam všetkých členov ruskej Dumy, Rakúsko otvorí svoje brány ruským poslancom ešte tento mesiac, keď sa vo Viedni uskutoční zasadnutie zhromaždenia OBSE.

Toto rozhodnutie ostro kritizovali spojenci EÚ, najmä preto, že parlamentné zhromaždenie sa zíde presne rok po tom, ako Rusko začalo vojnu proti Ukrajine.

“Myslím si, že je dôležité nielen pomôcť, ale aj udržať otvorené diplomatické kanály. To sa určite deje,” zdôraznila Tannerová a dodala: “V Rakúsku máme skvelú históriu ako sprostredkovatelia.”

“Lenže je to ťažké, kým sa hovorí o zbraniach, diplomacia je takpovediac odsunutá na druhú koľaj. To však neznamená, že sa netreba snažiť každý deň. A aj to sa stáva,” zdôraznila Tannerová.

Migrácia

Rakúsko bolo vzhľadom na svoju blízkosť k Ukrajine preferovanou destináciou pre ukrajinských utečencov po útoku Ruska na krajinu a prijalo “viac ako 50 000 vojnových utečencov,” zdôraznila Tannerová.

“Prijali sme ich a postarali sme sa o nich. Myslím si, že to je veľmi dôležitý úspech,” vysvetlila a dodala, že rakúska vláda zabezpečila, aby ukrajinskí utečenci, väčšinou ženy a deti, mali prístup k starostlivosti o deti a školskému vzdelávaniu.

Zároveň sa Rakúsko ocitlo na konci prílevu žiadateľov o azyl, ktorý je porovnateľný s prílevom počas utečeneckej krízy v roku 2015, čo predstavuje ďalší tlak na systém. V roku 2022 sa počet žiadostí o azyl strojnásobil na viac ako 100 000, čo je najväčší nárast zaznamenaný v EÚ.

Medzitým Maďarsko, ktoré nedávno uzavrelo migračný pakt s Rakúskom a Srbskom, zaznamenalo v rámci svojich hraníc len 46 žiadostí. “To podľa mňa hovorí za všetko,” poznamenala Tannerová a dodala, že “je to dôvod na znepokojenie, pretože to ukazuje, že celoeurópsky systém zjavne nefunguje”.

To sa stalo dôvodom, prečo rakúsky kancelár Karl Nehammer a minister vnútra Gerhard Karner “bojujú za to, aby sme tomuto problému čelili spoločne ako Európska únia,” povedala.

Rakúska vláda pritom hľadá spojencov pred mimoriadnym stretnutím lídrov EÚ, ktoré sa uskutoční v stredu (8. februára) v Bruseli. “Je to každodenná úloha,” zdôraznila a dodala, že Karner odišiel do Talianska, aby sa stretol so svojím partnerom a diskutoval o tejto otázke.