Slováci, Slovenky choďte voliť! Nech sa nám mlieko nerozleje druhýkrát

Bratislava 27. marca 2019 (HSP/Foto:TASR-Radovan Stoklasa)

Ovplyvníme budúcnosť Slovenska? Budeme sa nečinne za pecou pozerať, ako druhí rozhodujú za nás? Tradične sa sťažujeme že sa rozhoduje o nás bez nás. Veľakrát to bola pravda. Ale v týchto voľbách rozhodujeme len my, nie Washington, Moskva, Paríž, Berlín alebo Brusel. Je to o voľbe. Pre mnohých nie ideálnej. Ale o tom je demokracia a druhé kolo volieb. Teraz si vyberám to smerovanie, s ktorým sa predsa len viem viac stotožniť

Kto sa nezúčastní, automaticky prehráva. Myslieť si že neúčasťou pošleme svetu nejaké posolstvo, je naivné a nezodpovedné. Svet zaregistruje len to kto vyhral. Ak vôbec zaregistruje. Preto treba ísť voliť. Týka sa to aj pronárodných voličov. Vaši kandidáti nepostúpili do druhého kola. Ale stále je tu výber. A ten výber môžete ovplyvniť. A rozdiely medzi kandidátmi sú predsa len významné skoro v každej oblasti. Voľte toho kandidáta ktorého názory a postoje sú vám bližšie. Prvé kolo ja za nami. Netreba plakať nad rozliatym mliekom. To je minulosť. Treba aby sa mlieko nerozlialo aj druhýkrát.  A s vážnymi dôsledkami pre nás všetkých.

Slovensko je paradoxnou krajinou. Na jednej strane Slovensko je vo svojej väčšine  konzervatívne, vyznáva tradičné európske hodnoty, ďaleko menej tie nové tzv. moderné európske hodnoty. Slováci si zachovali pud sebazáchovy a zdravý sedliacky rozum. Zatiaľ nepodľahli ošiaľu politickej korektnosti. Napriek tomu vyše 40 percent voličov odovzdalo hlas kandidátke veľmi liberálnej strany (s  päťpercentnou  podporou), ktorá síce možno je slušný človek, ale vyznáva úplne odlišné hodnoty od väčšiny obyvateľov Slovenska.

Väčšina Slovákov a Sloveniek (a tiež menšín žijúcich na Slovensku) zastáva konzervatívne hodnoty, je za tradičnú rodinu, vystupuje proti registrovaným partnerstvám či adopcií detí homosexuálnymi pármi. Pritom ale väčšina je tolerantná voči týmto ľuďom, hoci sa mnohé média snažia presvedčiť, že tu panuje nenávisť a xenofóbia.

Väčšina je tiež proti masovej migrácii ľudí z krajín s iným civilizačným pozadím, kultúrou, náboženstvom a z toho vyplývajúcimi inými tradíciami a hodnotami. Podvedome chápe, že takáto masová migrácia môže v konečnom dôsledku viesť až postupnej radikálnej zmene spôsobu myslenia, hodnôt a nakoniec zániku Slovákov a tiež európskej civilizácie.

Pritom Slováci sú veľmi tolerantní k jednotlivcom. Pristupujú ku každému človeku (bez ohľadu či je Slovák alebo nie) veľmi ľudsky, priateľsky, so zmyslom pre spravodlivosť a rešpekt. Je to veľmi kresťanské a správne. Každý človek, aj z veľmi vzdialenej krajiny, je človekom.

Otázka nestojí či máme byť tolerantní k jednotlivým ľuďom. Samozrejme, že človek s tradičnými kresťanskými hodnotami má byť tolerantný. Áno, treba sa vždy správať ku každému jednému človeku slušne, ľudsky a s úctou, bez rozdielu rasy a vierovyznania.

Ale masová migrácia nie je o humanizme. Je v konečnom dôsledku o zmene civilizačného kódu národov a ich tradícii a hodnôt, ktoré sa vyvíjali po stáročia. Nepatrná migrácia v 1980tich rokoch v napríklad Francúzsku postupne radikálne zmenila Francúzsko. Nie za rok alebo päť rokov, ale za 30 rokov.

Začínalo to nevinne. Treba pomôcť trpiacim ľuďom. Treba byť humánnym. Jedno, dve alebo tri percentá je len kvapkou v mori. A kvapka v mori rástla a rástla.

Keby sa francúzsky herec Louis de Funes dnes prebudil (po analógii s filmom Hibernatus), mal by asi problém spoznať Francúzsko. Napríklad v mestečku Saint-Denis severne od Paríža (dnes predmestie Paríža) je bazilika, kde sú pochovaní frankskí a francúzski králi od roku 511 až po rok 1824. Dnes je to ale do značnej miery predmestie s vysokým percentom migrantov, ktoré sa postupne stalo „no go zonou“ s vysokou mierou kriminality.

Povedať že ročná miera nelegálnej migrácie sa znížila (oproti obdobiu keď do Nemecka pustili milióny nelegálnych migrantov), je nekorektné. V absolútnych číslach kumulovane ich počet z roka na rok narastá.

Tiež nie je úplne korektný argument že aj Slováci emigrovali za čias socializmu. Oni sa väčšinou snažili prispôsobiť v novej krajine a pracovať, a ukázať ich schopnosti. Nešlo o zmenu civilizačného kódu. Ten bol v zásade ten istý: európsky a kresťanský v širokom zmysle slova. Len v druhej generácii sa vymenil používaný jazyk.

Európsky ateizmus sa tiež vyvinul z kresťanských hodnôt. Ale napríklad v žiadnej moslimskej krajine nie je ľahké verejne sa hlásiť k ateizmu. To nie je o tom, ktorá kultúra (a jej hodnoty) je lepšia alebo horšia. Každému vyhovuje niečo iné. To na čo si zvykol, lebo stáročiami sa to tak vyvinulo.

Najefektívnejšie obohacovanie je vtedy keď sa sám slobodne rozhodnem že niektorý prvok inej civilizácie by bol užitočný aj pre mňa. A sám si to prispôsobím. Toto urobili Japonci. Modernizovali sa prevzatím západných (európskych) technológii a vzorov, ich prispôsobením, ale zachovali pritom svoje tradičné hodnoty a identitu.

Čo sa týka Európskej únie, Slováci prevažne oceňujú výhody EU v oblasti slobody cestovania, voľného obchodu a aj spoločnej meny Euro.  Európske hospodárske spoločenstvo začínalo ako spoločenstvo suverénnych štátov a cieľom bolo najprv zóna voľného obchodu a vytvorenie colnej únie a spoločného trhu. Dnešná  EU sa postupne mení na politický superštát, ktorý je riadený úradníkmi. Štáty stále viac a viac strácajú právomoci ktoré sa koncentrujú v Bruseli.

Povedať, že treba EU viac centralizovať a rozhodovať väčšinovým spôsobom je naivné a nezodpovedné. Je to hazard so Slovenskom. V praxi by to znamenalo, že veľké štáty ako Nemecko a Francúzsko, spolu s ich spojencami, Slovensko vždy prehlasujú. V tom prípade nám napríklad nanútia povinné vysoké migračné kvóty a my to budeme musieť splniť v súlade s právom väčšinového hlasovania.

Výhody EU zachovajme, ale nenechajme si zobrať tú obmedzenú suverenitu, ktorú ešte máme. Toto nie je populizmus a antieurópsky postoj. To je zodpovedné presadzovanie slovenských štátnych záujmov. A je to aj hlboko proeurópsky postoj, založený na výhodnej spolupráci kultúrne blízkych európskych národov.

Takisto mlčanlivá väčšina podporuje suverenitu Slovenska v oblasti možnej prítomnosti cudzích armád na slovenskom území. Väčšina Slovákov nechce na Slovensku žiadnych cudzích vojakov, ani tých ktorí sú teraz spojencami. Netreba sa nechať zatiahnuť pod rúškom tzv. spojeneckých záväzkov do nikomu nepotrebnej vojny. Také záväzky v prístupovej zmluve do NATO neexistujú.

Väčšina Slovákov a Sloveniek je tiež za korektné vzťahy s Ruskom a sú proti antiruskej hystérii a posielaniu našich vojakov (za naše peniaze) na lotyšsko-ruskú hranicu. Keby to videl náš velikán Štúr, tak by sa v hrobe obracal.

Základná otázka je ako je možné dostať 40 percent hlasov v situácii keď značná časť týchto hlasov patrí ľuďom, ktorí nezdieľajú ultra liberálne hodnoty, ale skôr práve tie vyššie uvedené tradičné slovenské hodnoty a postoje vychádzajúce zo zdravého slovenského sedliackeho rozumu?

Je to samozrejme v prvom rade veľmi dobre urobená marketingová kampaň za masívnej podpory hlavných médií, ktorá oslovuje odvekú slovenskú túžbu po spravodlivosti a víťaznému boju dobra nad  zlom. Jedným z bilboardových hesiel je „postavme sa zlu, spolu to dokážeme“. Silne to pripomína Obamovo „yes we can“ alebo Merkelovej „ wir schaffen das“.  A je to účinné! Abstraktný boj dobra a zla, nastolenie vytúženej a vysnívanej spravodlivosti a moci dobra a zavrhnutie zla na veky vekov.

Načo hovoriť o väčšinových slovenských tradičných hodnotách, skúsenostiach, vedomostiach, jazykových znalostiach a kompetenciách dvoch zostávajúcich kandidátov? Je predsa jednoduchšie ponúknuť marketingovú rozprávku o víťazstve dobra nad zlom, a nastolení konečne spravodlivosti (nie férovosti, anglické slovo „fair“ znamená  po slovensky spravodlivý).  Rozprávka sa krásne počúva na rozhádanom Slovensku, prahnúcom po spravodlivosti, slušnosti a víťazstve dobra nad zlom.

Ale  potom je rozprávke koniec a nastupuje tvrdá realita, kde pre zlepšenie je treba nie delenie na slušných a neslušných, ale schopnosť diplomatickým spôsobom spájať rozhašterené Slovensko. Hľadať riešenia a kompromisy. A na to sú potrebné tiež  znalosti, vedomosti a skúsenosti spájať a nie rozdeľovať. A tiež uplatnenie zdravého slovenského sedliackeho rozumu.

Ľudia choďte voliť. A voľte rozumom, nie emóciami. Aby sa vám mlieko zbytočne znova nerozlialo.

Dezider Štefunko