Táto schéma sa dá celkom dobre použiť na opis toho, ako sa Západ pozerá na všetky pokusy o vykonanie dedolarizácie svetovej ekonomiky alebo o vybudovanie alternatívneho finančného systému, ktoré vykonávajú Čína, Rusko či Európska únia. Najskôr všetky prípravné kroky (napríklad vytvorenie meny euro – práve to bol krok podniknutý ako príprava konkurencie voči doláru) boli jednoducho ignorované a akákoľvek diskusia o možnosti likvidácie alebo radikálnej zmene dolárového systému bola tvrdo marginalizovaná s heslom “To nemôže byť, pretože to nemôže byť nikdy .”

Obdobie výsmechu sme absolvovali relatívne rýchlo, približne v rokoch 2014-2017, kedy sa stal dosť populárnym dôvodom k sarkazmu amerických a európskych novinárov samotný fakt odporu proti antiruským sankciám, ktorý bol chápaný takmer ako dôkaz duševnej zaostalosti ruskej civilizácie, ktorá odmietla súhlasiť s tézou “Rusko je možné kedykoľvek odpojiť od dolárového systému a to bude jeho koniec, Krym bude musieť vrátiť a po Moskve budú jazdiť Abramsy.”

Dôvody ku smiechu rýchlo skončili v roku 2017, keď americké ministerstvo financií zastúpené Stevenom Mnuchinom na rovinu oznámilo rusofóbnym senátorom a kongresmanom, že USA nemôžu zavádzať ďalšie deštruktívne sankcie proti Rusku z obavy, že bude podkopaná konkurencieschopnosť amerických finančných spoločností a destabilizované svetové finančné trhy. Okamih, kedy sa status Ruska v očiach americkej elity zmenil z “regionálnej krajiny a čerpacej stanice” na “štát, ktorý je nebezpečné dokonca aj biť sankciami,” bola nenápadná, ale táto zmena má a bude mať veľmi vážne dôsledky. Jedným zo zábavných následkov je to, že namiesto toho, aby boli splnené dávne vyhrážky, Rusko bolo vylúčené z dolárového systému a odpojené od systému SWIFT, Biely dom bol nútený vymyslieť výrazné, symbolické a vo výsledku zbytočné opatrenia typu “zákaz výdaja štátnych amerických pôžičiek Rusku” a zákaz poskytovania štátnej pomoci Rusku. To bolo aktuálne v roku 1999, kedy ruská vláda prosila Američanov o “humanitárne hydinové mäso”, ale nie teraz, kedy ruské poľnohospodárske holdingy vytláčajú amerických farmárov na ich tradičných vývozných trhoch.

Teraz vstupujeme do fázy, kedy odpor proti dedolarizácii bude veľmi intenzívny a samotná jej pravdepodobnosť bude chápaná ako existenčné ohrozenie amerického globálneho projektu. Je to veľmi dobre vidieť na príklade ostrej reakcie amerických a európskych médií na prudký nárast ruských zlatých rezerv, ktorý sa (pre nich) prekvapivo časovo zhoduje so znížením investícií do amerických štátnych dlhopisov. Celkovú podstatu znepokojenia západnej mediálnej a odbornej spoločnosti nemôžeme pochopiť, ak sa budeme pozerať iba na situáciu s ruským zlatom. Ide o to, že Rusko v podstate vystupuje ako určitý príklad a svojím spôsobom “lokomotíva” zlatej renesancie: Centrálna banka RF a Centrálna banka ČĽR zvyšujú svoje zlaté rezervy a súčasne také krajiny, ako je Nemecko a Holandsko, vedú aktívny proces repatriácie svojho zlata z New Yorku a Londýna. Pritom tradičné obchodné platformy, ktoré už po stáročia ovplyvňujú trh so zlatom (Londýn, New York a Chicago), začínajú pociťovať určitú konkurenciu zo strany Ázie. To zjavne vyzerá ako príprava akéhosi “náhradného letiska”, ktoré ešte nie je celkom registrované ako systém, ale kde je možné vytvoriť niečo úplne fungujúce z určitého spojenia národných mien a zlata – jedinej univerzálne meny, ktorá prežila stáročia, ktorú nie je možné “devalvovať” a od ktorej používania nemožno nikoho odpojiť z politických dôvodov.

“Zbytočný žltý kov”, “barbarská relikvia”, “nikomu nepotrebná substancia, ktorá neprináša zisk”, – tak nazývali a stále nazývajú zlato vyznávači moderného amerického finančného systému, v ktorom nie je a nemôže byť spoľahlivejší finančný nástroj, ako je dolárový dlhopis americkej štátnej pokladnice. Problém spočíva v tom, že sa zrazu ukázalo, že v určitej chvíli sa množstvo zlata mení na kvalitu: krajina s veľmi veľkou zlatou rezervou môže prežiť aj po “finančnom ekvivalente jadrového útoku”, to znamená aj po zákaze používania a poskytovania pôžičiek v dolároch. Uvedomenie si tejto skutočnosti postupne preniká do západného informačného poľa – stačí sa pozrieť na novinové titulky minulých dní. CNN: “Rusko nakupuje zlato k ochrane pred sankciami.” Agentúra Bloomberg: “V súvislosti s novými sankciami Centrálna banka RF nakupuje viac zlata.” Business Insider: “Rusko sa zásobuje zlatom pred sankciami.”

A teraz to najdôležitejšie: zlato, to je boľavé miesto USA. Práve zlato bolo svetovou rezervnou menou pred tým, než si toto privilégium uzurpoval americký dolár. Dolárová dominancia je založená na výsledkoch 2. svetovej vojny, na výsledkoch studenej vojny, na sile amerických lietadlových lodí a schopnosti USA usporiadať krvavú farebnú revolúciu všade, kde sa objaví myšlienka odmietnutie používania dolára, a to znamená, že statusu “Samozvanosti” sa v podstate už nikdy nezbaví. Američania tvrdia, že práve USA majú najväčšie rezervy zlata na svete. Podľa oficiálnych údajov zlatá rezerva USA tvorí viac ako osemtisíc ton, čo zanecháva ďaleko vzadu všetkých konkurentov. Ale je tu jedna nuansa. Túto obrovskú rezervu nikto nevidel, nikdy nebola preverovaná nezávislým auditom a nemôžu to urobiť ani americkí senátori a kongresmani, ktorí sa stále chystajú preveriť jej stav.

Ivan Danilov