Môj profil 
Predplatné
Na tohtoročnej Priame linke ruský prezident dostal veľa otázok, v ktorých sa ľudia sťažovali na nízku životnú úroveň. V tejto súvislosti Putin reagoval na návrh, či by situáciu nepomohlo zrušenie sankcií a zmierenie sa so západnými krajinami.
“Rusko sa s nikým nepohádalo. Nemá sa preto s kým zmierovať,” poznamenal Putin.
Podľa jeho údajov Rusko od roku 2014, kedy boli uvalené sankcie na Moskvu kvôli situácii na Ukrajine, prišlo o 50 miliárd dolárov. Zdôraznil ale, že krajiny Európskej únie prišli o 240 miliárd dolárov.
“EÚ a ďalšie krajiny prichádzajú o pracovné miesta a strácajú ruský trh,” poznamenal.
Poznamenal, že okrem strát Rusko zaznamenalo i mnoho úspechov, a to predovšetkým v programe nahradzovania importu. Ako príklad uviedol energetické strojárstvo alebo poľnohospodárstvo.
Ak Rusko prestane obhajovať svoje životné záujmy, tak podľa neho tým nič nezíska.
“Ak sa vzdáme a zabudneme na naše národné záujmy, budú nejaké zmeny? Možno zaznamenáme nejaké vonkajšie signály, ale nič zásadné sa nezmení,” uviedol.
Ako príklad uviedol Čínu, ktorá s krízou na Ukrajine nemá nič spoločné. Clá, ktoré na ňu uvalili Spojené štáty, alebo obmedzovanie spoločnosti Huawei sa podľa neho ničím neodlišujú od sankcií. “Ide o snahu zadržiavať konkurenta,” zdôraznil.
Hoci v Európe znejú hlasy o zrušení sankcií, tak podľa Putina zásadnú zmenu politiky voči Rusku neočakáva.
Každoročná Priama linka s Vladimírom Putinom sa koná od roku 2001. Putin považuje tento formát za vhodný spôsob, ako sa dotknúť problémov, ktoré si vyžadujú osobitnú pozornosť.
Vlani call centrum prijalo vyše 2,5 milióna otázok. Putin dokázal odpovedať len na 79 z nich. Ľudia sa pýtajú na rôzne témy od problémov v ruskej ekonomike a sociálnej sfére cez postavenie Ruska na medzinárodnej scéne, až po osobné otázky. Pýtali sa ho napríklad, či verí v Boha a či sa necíti osamotene na politickom Olympe.
Podľa Putina Použitie sily proti Iránu by viedlo ku katastrofe
Použitie sily proti Iránu zo strany USA by viedlo ku katastrofe, vyhlásil vo štvrtok ruský prezident Vladimir Putin.
“USA tvrdia, že nevylučujú použitie sily. Bola by to však katastrofa pre región,” povedal šéf Kremľa počas každoročného televízneho programu s názvom “Priama linka s Vladimirom Putinom”, v ktorom odpovedá na otázky verejnosti.
Podľa agentúry AFP ruský prezident taktiež varoval, že by to “viedlo k prudkému nárastu násilia a nárastu počtu utečencov”. Následky intervencie by bolo “ťažké predpovedať”, dodal.
Putin sa vyjadril aj k situácii na Ukrajine. Ako informovala agentúra AP, vyzval tamojšieho prezidenta Volodymyra Zelenského, aby priamo rokoval so separatistami na východe Ukrajiny.
Putin podľa AP “pokarhal” Zelenského za jeho slová zo začiatku tohto týždňa, keď odmietol rokovať priamo so separatistami. Agentúra poznamenala, že mierová dohoda podpísaná v bieloruskom hlavnom meste Minsk v roku 2015 vyzýva na priame rokovania medzi Kyjevom a separatistami pod záštitou Ruska, Francúzska a Nemecka.
Putin zdôraznil, že na zastavenie bojov je nevyhnutná “politická vôľa ukrajinského vedenia”, a poukázal na to, že Zelenskyj v predvolebnej kampani sľuboval priniesť mier do Donbasu a zastaviť boje, čo však dosiaľ nesplnil.
Ruský prezident taktiež vyhlásil, že je pripravený na stretnutie s americkým partnerom Donaldom Trumpom, ale neočakáva okamžité zlepšenie vzťahov medzi oboma krajinami.
“Sme pripravení na dialóg rovnako ako naši partneri,” uviedol Putin. Rusko a USA musia podľa neho hovoriť najmä o otázkach kontroly zbrojenia. Poznamenal, že vzťahy medzi USA a Ruskom sa stali v USA súčasťou politického boja, čo zakrýva vyhliadky na zlepšenie vzťahov medzi Washingtonom a Moskvou. Dodal, že hoci Trump chce zlepšiť diplomaciu s Ruskom, čelí doma silnému odporu.
.jpeg)
.jpg)
.JPG)
