Bratislava 21. septembra 2022 (HSP/Foto:Twitter, TASR/AP-Tigran Mehrabyan/PAN Photo via AP, TASR/AP-Yevgeny Biyatov, Sputnik, Kremlin Pool Photo via AP)

Prinášame vám pohľad, ktorý prezentovali noviny Politico, ako Západ vníma súčasné Rusko, jeho postavenie medzi bývalými sovietskymi republikami a problémy, ktoré sa v tomto priestore za 30 rokov od rozpadu sovietskeho zväzu vytvorili

Keď ruský prezident Vladimir Putin začal inváziu na Ukrajinu, dúfal, že sa mu podarí obnoviť zlatý vek Sovietskeho zväzu z 50. rokov minulého storočia, píše Politico.

Namiesto toho rozpútal chaos v takom rozsahu, aký tu nebol od rozpadu ZSSR v roku 1991.

Na roztrúsených okrajoch ruskej sféry vplyvu, od východnej Európy po Kaukaz a strednú Áziu, sa bývalé časti kedysi rozsiahleho impéria otvorene búria alebo sú ponechané napospas osudu, keďže Kremeľ sa sústreďuje na čoraz katastrofálnejšiu vojnu na Ukrajine.

Ako Moskva stráca svoj vplyv medzi bývalými, ako píše Politico, “poddanými”, vznikajú nové konflikty, vytvárajú sa spojenectvá a otvárajú sa staré spory.

Arménsko a Azerbajdžan

V utorok začal Azerbajdžan ostreľovať mestá a dediny hlboko v Arménsku, čo je najvážnejšia eskalácia na južnom Kaukaze od krvavej vojny v bývalých sovietskych republikách v roku 2020.

Konflikt bol zastavený po tom, ako Moskva sprostredkovala prímerie a vyslala do sporného regiónu Náhorný Karabach vojenské jednotky.

Správy však naznačujú, že Kremeľ stiahol svojich najlepších a najskúsenejších vojakov, ktorých poslal na Ukrajinu, a v posledných týždňoch azerbajdžanské sily prekročili líniu kontaktu a obsadili strategické pozície, zatiaľ čo Rusi ich neboli schopní alebo ochotní poslať späť. Arménsko je členom Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB), vojenskej aliancie vedenej Ruskom, a premiér Nikol Pašinjan v stredu vyzval blok, aby poslal “vojenskú pomoc na obnovenie územnej celistvosti krajiny”.

Ostatní členovia aliancie sa však zdráhali zasiahnuť, keďže Kazachstan vylúčil nasadenie vojsk a Moskva sa nechcela zapojiť do ďalšieho konfliktu. “Neúspechy Ruska vo vojne na Ukrajine znamenajú, že jeho možnosti sú obmedzené a v regióne vzniklo mocenské vákuum,” povedal analytik Tigran Grigorjan a dodal, že Rusko v súčasnosti “nie je ochotné ani schopné zadržať Azerbajdžan”.

Baku postupne nahradilo svoje postsovietske väzby s Moskvou užšími vzťahmi s Tureckom, ktoré mu poskytuje moderné vojenské vybavenie a výcvik jednotiek.

Gruzínsko

“Politico” píše, že modro-žltú ukrajinskú vlajku nemožno v Tbilisi, kde visí na úradoch a vládnych budovách, prehliadnuť.

Grafity na stenách v uliciach sú plné nadávok na adresu Putina, zatiaľ čo v jednom obľúbenom bare sa od Rusov žiada, aby podpísali vyhlásenie proti agresii svojej krajiny predtým, ako ich pustia dovnútra. Približne pätinu gruzínskeho územia okupujú ruské jednotky a ich zástupcovia, tzv. proxy, v odštiepeneckých regiónoch Abcházsko a Južné Osetsko.

Po prehratej vojne proti Moskve v roku 2008 Gruzínsko už dávno opustilo politickú orbitu Ruska, ale zostáva na treťom mieste v zozname jeho hlavných obchodných partnerov. Hoci vláda hlasno protestovala proti invázii na Ukrajinu, nezaviedla hospodárske sankcie proti Moskve, čo znamená, že neexistuje žiadny tlak na to, aby urobila viac. Viac ako 60 % Gruzíncov v prieskume verejnej mienky, ktorý sa uskutočnil niekoľko týždňov pred inváziou, uviedlo, že vládnuci politici nezaujali dostatočne silný postoj.

A rétorika sa stala ešte ostrejšou. Začiatkom tohto týždňa predseda vládnucej strany Gruzínsky sen Irakli Kobachidze povedal, že krajina by mala “nechať ľudí povedať, či chcú otvoriť druhý front v Gruzínsku proti Rusku” útokom na Abcházsko a Južné Osetsko. Neskôr povedal, že žartoval, píše Politico.

Kazachstan

V januári prišli do Kazachstanu ruské jednotky v rámci “mierovej” misie OSKB, ktorej úlohou bolo potlačiť masové protesty hroziace zvrhnutím vlády. To však neznamená, že Kremeľ získal spoľahlivého spojenca.

Prezident Kassym-Jomart Tokajev v júni na ekonomickom fóre v Petrohrade nečakane ponížil Putina, keď odmietol uznať dva “kvázi štáty ako Lugansk a Doneck”. O niekoľko týždňov neskôr Tokajev povedal predsedovi Európskej rady Charlesovi Michelovi, že jeho krajina je znepokojená “rizikami pre globálnu energetickú bezpečnosť”, ktoré vznikli v dôsledku vojny, a ponúkol, že “využije svoj uhľovodíkový potenciál na stabilizáciu situácie vo svete a na európskych trhoch”.

Moskva o dva dni neskôr odpovedala uzavretím ropného terminálu Novorossijsk, čím zabránila Kazachstanu vyvážať svoje významné zásoby ropy a plynu cez Kaspické more. Z bezprostredného ohrozenia zariadenia boli obvinené námorné míny z druhej svetovej vojny, ale analytici majú podozrenie, že toto načasovanie je náhodné.

Kazachstan formálne dodržiava západné sankcie voči Rusku a zdá sa, že vzťahy sa zhoršujú. Začiatkom augusta bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev na internete uviedol, že “Kazachstan je umelý štát” a že jeho “divočinu” pôvodne kolonizovali Rusi, čo, ako píše “Politico”, je podivnou ozvenou rétoriky Kremľa na Ukrajine.

Príspevok sa neskôr vymazával a Medvedev povedal, že bol hacknutý.

Moldavsko

Moldavsko, v ktorom žijú necelé tri milióny ľudí, sa nedokázalo zbaviť vplyvu Moskvy.

Jeho východný región Podnestersko je separatistickou republikou s 1 500 ruskými vojakmi. Prezidentka Maia Sanduová chce, aby odišli, a dôrazne podporuje Kyjev. “Nespravodlivá ruská vojna proti Ukrajine nám jasne ukazuje cenu slobody,” povedal Sandu. Moldavsko aj Ukrajina získali v júni štatút kandidátskych krajín na vstup do EÚ.

“Existuje jeden človek, ktorý si zaslúži všetky medaily za to, že Moldavsko nasmeroval na cestu európskej integrácie, a to je Vladimir Putin,” povedal začiatkom tohto roka bývalý poslanec Vjecheslav Jonica.

Tadžikistan a Kirgizsko

V stredu si príslušníci pohraničnej stráže oboch krajín vymenili paľbu pri zrážke, pri ktorej zahynuli dvaja ľudia. Správy o delostrelectve a iných ťažkých zbraniach teraz viedli k evakuácii dedín na oboch stranách.

Dlhá, kľukatá spoločná línia je zle vymedzená a obe strany sa navzájom obviňujú z podnecovania konfliktu. Počas existencie ZSSR bola táto hranica bezvýznamná, ale v posledných rokoch sa Tadžikistan a Kirgizsko opakovane ocitli na pokraji vojny. Ruské ministerstvo zahraničných vecí vyjadrilo “ochotu pomôcť stranám dosiahnuť dlhodobé, obojstranne prijateľné riešenie otázky hraníc” a ponúklo sa podeliť o svoje “bohaté skúsenosti s demarkáciou hraníc”.

Ruská vojenská sila v regióne však slabne. Moskva stiahla svojich 1 500 vojakov zo základní v Tadžikistane, informovala RFE/RL. Objavili sa aj správy, že ruskí vojaci sú umiestnení v Kirgizsku.

Vzostupy a pády

Tohtotýždňový samit Šanghajskej organizácie spolupráce v Uzbekistane ukázal rozsah zmeny moci. Putin sa v Samarkande stretol s čínskym prezidentom a neskôr priznal, že Si Ťin-pching má “otázky” a “obavy” v súvislosti s vojnou na Ukrajine.

Si vydal starostlivo formulované vyhlásenie: “Tvárou v tvár meniacemu sa svetu, meniacim sa časom a historickým zmenám je Čína ochotná spolupracovať s Ruskom, aby ukázala zodpovednosť veľmoci a viedla, aby priniesla stabilitu a pozitívnu energiu do sveta chaosu.”

“Politico” oceňuje, že toto je “ďaleko od partnerstva “bez hraníc”, ktoré obe krajiny ohlásili pred ruskou inváziou na Ukrajinu. Si tiež povedal, že Čína bude “rozhodne podporovať Kazachstan pri obrane jeho nezávislosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti”.

Je zrejmé, že v regióne sa objavil nový silný hráč, uzavrel “Politico”.