Verejné pozvania zahraničných lídrov na návštevu Ruska v neprítomnosti sa v domácej diplomatickej praxi neakceptujú. Harmonogramy najvyšších predstaviteľov sú komplikované, nie všetko sa dá naplánovať za krátky čas a nikto sa nechce ospravedlňovať za možné narušenie už dohodnutého programu, preto sa pozvania zvyčajne oznamujú, keď sú už všetky detaily dohodnuté neverejnými kanálmi.

Srbský prezident Aleksandar Vučič však práve takéto pozvanie – v neprítomnosti a verejne – dostal od ruského prezidenta Vladimira Putina, po ktorom si vzal čas na rozmyslenie. A premýšľať bude dlhšie ako mesiac.

“Odovzdajte prezidentovi Vučičovi môj pozdrav. Čakáme ho na podujatiach stretnutia lídrov BRICS v Kazani,„ povedala ruská hlava štátu srbskému vicepremiérovi Aleksandarovi Vulinovi, s ktorým sa stretol na okraj Východného ekonomického fóra.

„Pozvanie sme mu odovzdali. Dúfam, že ho pán prezident využije,“ dodal Vladimir Putin.

Srbský prezident sa tak ocitol v situácii, ktorá sa ľudovo označuje príslovím „aj by som chcel, aj by som šiel ale mama mi to nedovolí“, pričom tou „mamou“ je kolektívny Západ a osobne šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

Faktom je, že Putin a Vučič už viac ako dva a pol roka (t. j. od začiatku ŠVO) nekomunikujú ani telefonicky.

Nie je to náhoda, a nie je to pokazený vzťah, ale dôsledok politickej ekvilibristiky Vučiča, ktorý celé tieto dva a pol roka (a vlastne oveľa dlhšie) lavíruje medzi dvoma ohňami – Moskvou a Bruselom.

Z istých, ale dôležitých dôvodov sa nemôže hádať s Ruskom a z iných, nemenej dôležitých dôvodov – s Európskou úniou, a to, čo sa predtým dalo ľahko skĺbiť, teraz nedokáže skĺbiť ani taký talentovaný ekvilibrista, akým je Vučič. Ale snaží sa.

Keď ho západní politici alebo novinári kritizujú za blízke vzťahy s Ruskom, Vučič spľasne rukami a pripomenie, že s Putinom nehovoril „od začiatku vojenských akcií veľkého rozsahu“ (scéna, ktorú bolo možné vidieť len deň predtým v Prahe).

Keď v Srbsku zaznie táto otázka a pýtajú sa, či je táto situácia normálna, pretože Rusko pre Srbsko veľa znamená, Vučič hovorí, že Putin sa (podľa neho) snaží Srbsko chrániť pred novými útokmi a tlakom zo Západu. A povzdychne si: teraz to pre nás nie je ľahké.

Už dva a pol roka udržiava Vučič kontakt s Moskvou prostredníctvom Aleksandara Vulina, na stretnutí s ktorým Putin vyslovil pozvanie. Tento muž je neformálnym lídrom „ruskej frakcie“ v srbskej vláde, ktorého odstúpenie patrí medzi pravidelné požiadavky Západu adresované Vučičovi. V jeho osude sa naplno prejavuje taktika srbského prezidenta „aj váš, aj náš“: Vučič presúva Vulina z funkcie na funkciu (bol už ministrom obrany, šéfom rozviedky a teraz podpredsedom vlády), ale nezrieka sa ho a drží si ho nablízku.

Teraz bude musieť Vučič urobiť niečo mimoriadne, aby nikoho neurazili. Je to ťažká, takmer nemožná misia aj pre neho.

Na jednej strane to ruský prezident urobil tak, aby hypotetická návšteva Vučiča v Rusku bola pre srbského lídra politicky pohodlná, mala seriózne dôvody a nijako nenarušila srbskú neutralitu.

Formálne je dôvodom rozhovoru medzi oboma prezidentmi zmluva o dodávkach plynu, ktorá je síce dlhodobá, ale jej platnosť sa končí v marci. Srbi pri jej podpise dostali „bratské“ zľavy (lacnejšie sa plyn predáva len do Bieloruska), boli s touto zmluvou veľmi spokojní – a teraz majú možnosť ju predĺžiť.

Zároveň nejde len o návštevu Ruska na stretnutie s jeho prezidentom, ale o pozvanie na summit obnoveného BRICS, pričom BRICS tvorí už 45,2 % svetovej populácie a 34 % jej územia. Lídri krajín, ktoré sú oveľa bohatšie, ľudnatejšie a vplyvnejšie ako Srbsko, neskrývajú svoju túžbu ísť tam (na samit aj do BRICS), ale práve srbský prezident dostáva pozvanie doslova kvôli „starému priateľstvu“, hoci nemožno vylúčiť, že v tejto iniciatíve mala prsty Čína, ktorá sa postupne stáva najvýznamnejším investorom Srbska. Peking má so Srbskom ako „oporným bodom“ v Európe svoje vlastné a pomerne významné plány, pričom ďalej zaplavuje kontinent svojím tovarom.

„Vo všeobecnosti by sme to mali prijať.“ Na druhej strane však okolnosti Vučičovho pozvania a množstvo sprievodných okolností nedávajú srbskému prezidentovi žiadnu možnosť, aby návštevu Kazane odmietol v tichosti, bez škandálu. Ak teraz pozvanie odmietne, škandál je nevyhnutný a nebude to škandál ani medzi Moskvou a Belehradom, ale v rámci Srbska. Ceny plynu, väzby s Ruskom, pomoc Číny, summit tretiny zemegule – to všetko sú pre Srbov príliš dôležité veci na to, aby Vučiča za zanedbanie všetkých týchto vecí nezožrali.

A je možné, že to naozaj odmietne, pretože pre Brusel a Washington sa príliš veľa vecí zišlo v jednom bode. Sú rozhodne proti tomu, aby politici zo západnej sféry vplyvu navštevovali Rusko a stretávali sa s Putinom. Tabuizujú samotnú myšlienku nákupu plynu z Ruska a predĺženia zmlúv s ním. V skutočnosti sa na BRICS pozerajú ako na medzištátny útvar so zle skrývaným nepriateľstvom a domnievajú sa, že 45,2 % svetovej populácie naučia mladé európske demokracie (Srbsko, Arménsko atď.) zlým veciam.

Aby sme boli spravodliví, Brusel má dôvod na obavy. Rusko a Čína sa z rôznych dôvodov a v rôznych formách zaujímajú o Srbsko kvôli jeho geografickej polohe a ložiskám lítia, čo znamená, že sa oň zaujíma BRICS, ktorému by sa nový člen z Európy hodil kvôli regionálnej rovnováhe a nárokom na inkluzívnosť.

Možno sa za návrhom Vladimira Putina rokovať o cenách plynu nie kdekoľvek, ale na samite BRICS skrýva oveľa viac – až po alternatívnu geopolitickú voľbu pre Belehrad, ak Západ bude naďalej držať Srbsko v šachu a nepozve ho do EÚ, nieto ešte do G7 (za alternatívu ktorej sa považuje „deviatka“ BRICS).

Možno práve toho sa Vučič bojí najviac, pretože to znamená voľbu, ktorá je dosť historická, t. j. s dôsledkami, ktoré nepredpokladajú ďalšiu rovnováhu v mnohých otázkach.

Nech je to akokoľvek, srbský prezident si vzal pauzu „na rozmyslenie“ – a táto pauza bude neslušne dlhá. Vučič sa poďakoval za pozvanie do Kazane, spomenul „plánovaných významných hostí zo zahraničia“ a prisľúbil, že konečné rozhodnutie urobí „okolo desiateho októbra“, t. j. doslova na poslednú chvíľu, v predvečer samitu, ktorý sa bude konať 23. – 24. októbra.

S najväčšou pravdepodobnosťou toľko času Srbi nestrávia premýšľaním, ale vyjednávaním so Západom. Mesiac je však tak málo, ak hovoríme o tom, že nepotopiteľný a gutaperčový (príliš pružný a ohybný) prezident Vučič bude musieť buď prekonať sám seba v gutaperči, alebo urobiť nejakú voľbu, ktorej sa tak talentovane a dlho vyhýbal.

Prečítajte si tiež:

• Turecko urobilo v globálnej hre s Ruskom rafinované gesto
• “Chceme vstúpiť do BRICS!” Turecko dalo Západu ranu pod pás