Zároveň to označil za príležitosť posunúť ďalej projekty, ktoré majú pozitívny dopad na život občanov oboch štátov. Premiér pripustil, že na viaceré témy majú slovenská a ukrajinská vláda rozdielne názory. Rokovanie označil aj za príležitosť, ako ďalej posunúť tieto témy a hľadať riešenia do budúcnosti. Akcentoval, že Vláda SR podporuje nezávislosť, zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny.

„Naším prvoradým záujmom je, aby sa voja skončila a neeskalovala ďalej,“ dodal Fico. Zdôraznil, že kľúčové je dosiahnutie spravodlivého a udržateľného mieru, v súlade s princípmi Charty OSN, a to čo najskôr a diplomatickou cestou. Fico uviedol, že vítajú informácie o plánovanom stretnutí medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Za Vládu SR premiér vyhlásil, že maximálne podporujú toto stretnutie a prízvukoval, že pri organizovaní samitu ponúknu akúkoľvek súčinnosť.

Predseda vlády tiež vyzdvihol ako prioritu cezhraničnú spoluprácu. Rovnako platí i to, že Slovensko podporuje členstvo Ukrajiny v Európskej únii (EÚ). Podľa Roberta Fica má jej členstvo potenciál posilniť stabilitu v regióne a prinesie aj obojstranné ekonomické prínosy a zintenzívnenie spolupráce. Trvajú na zásluhovosti prístupového procesu aj vyvážených hospodárskych vzťahoch.

„Diametrálne odlišný pohľad máme na členstvo Ukrajiny v NATO,“ podotkol ale premiér. „Je nám veľmi ľúto, že musíte čeliť hrôzam vojny,“ povedal. Aktuálna dynamika našich vzťahov bude dnes podľa premiéra podporená podpisom posilnenej cestovnej mapy spoločných iniciatív. Povedia si, čo dosiahli z naplánovaného aj čo plánujú ďalej. Podľa jeho slov vidno konkrétne výsledky predošlých rokovaní. Spomenul napríklad vlakové spojenie Bratislavy s Kyjevom, napredujúcu modernizáciu hraničného priechodu vo Vyšnom Nemeckom či spomenul aj modernizáciu interkonektora medzi Mukačevom a Veľkými Kapušanmi. Avizoval, že sú pripravení ísť aj do ďalších projektov, ak sa im podarí tieto veci zrealizovať.

Predseda vlády avizoval aj nové ambície. Menoval napríklad kľúčové dopravné koridory, konkrétne D1 ku štátnej hranici a R4 smerom na ľvovskú oblasť. Rovnako spomenul aj rozvíjanie intermodálnych prekladísk, zámerom je tiež lepšie využiť vodné cesty na Dunaji a leteckú logistiku. Fico uviedol, že spúšťajú aj obchodné misie do Zakarpatska a Ľvovskej oblasti, prepájajú komory a podnikateľov a budujú jednotný zásobník strategických cezhraničných projektov v rámci Karpatskej iniciatívy. Okrem infraštruktúry kladú dôraz aj na ľudský kapitál. Spomenul tiež podporu veteránov. „Viete, že tá ponuka tu je, rehabilitácie a ďalšie kroky, ktoré môžeme poskytnúť, môžu byť predmetom spolupráce,“ uviedol. Hovoril aj o prepájaní zdravotníctva. V humanitárnej a rozvojovej oblasti sa sústredia na energetickú odolnosť. Podľa Fica ale platí to, že máme rozdielny pohľad na tranzit energií, nie sme stotožnení s tranzitom plynu cez ukrajinské územie.

„Vláda SR je pripravená konať ako dobrí susedia. Chceme byť dobrí susedia,“ akcentoval premiér. Susedia si podľa neho majú pomáhať. Považuje za dôležité už len to, že sa stretli. Opätovne ale spomenul, že v niektorých témach sa nezhodnú. Dodal, že podporuje všetku humanitárnu pomoc pre Ukrajinu. „Našim kľúčovým slovom, v našom slovníku a našej zahraničnej politike, ktorá je orientovaná na všetky štyri svetové strany, je mier,“ zdôraznil. Fico sa vyjadril, že napriek tomu, že hovorí pozitívne údaje o vzťahu Slovenska k Ukrajine, SR je za to medzinárodne trestaná. „Vydržali sme iné veci, vydržíme aj to, čo sa dnes deje na európskej úrovni voči jednej zo strán, ktoré tvoria vládnu koalíciu,“ povedal. Myslí si, že svet kde sa nerešpektuje iný názor, kde sa nerešpektuje medzinárodné právo, a kde si veľkí robia čo chcú, nebude môcť ďalej takto pokračovať a nemá šancu na budúcnosť. „Preto berieme aj to, čo sa ide diať na európskej úrovni ako nejaké posledné kopance toho zlého poriadku, ktorý musí odísť, lebo inak dostaneme celý svet do záhuby,“ povedal.

Predsedníčka vlády Ukrajiny Julia Svyrydenková sa poďakovala za pozvanie a dialóg, vyjadrila aj vďačnosť za pomoc poskytovanú Ukrajine, aj podporu pre ich vstup do EÚ. Ich vláda má podľa nej iné úlohy, ako v mierových časoch, musia ubrániť energetiku či ozbrojiť armádu. Vyjadril tiež súhlas s Ficovými výrokmi, že členstvo Ukrajiny v EÚ podnieti ďalšiu spoluprácu. Rozhodnutia schválené na dnešnom stretnutí majú podľa jej slov umocniť stabilitu a bezpečnosť Ukrajiny aj Slovenska. Za priority označila energetickú bezpečnosť aj diverzifikáciu energetických zdrojov. Rovnako sú dôležité infraštrukturálne projekty. „Nemôžem nespomenúť spoluprácu v oblasti obrany,“ podotkla šéfka ukrajinského kabinetu. Navrhla tiež možnosť prerokovať možnosť otvorenia ukrajinskej školy, považuje to za silný signál pre vzájomnú spoluprácu. Svyrydenková spomenula využitie zmrazených ruských aktív, o ktorom sa hovorí na európskej úrovni, uviedla, že budú prosiť o podporu Slovenska.

Fico tiež uviedol, že by sa chceli stretnúť aj v budúcnosti, slovenská vláda má záujem pokračovať v tomto formáte. „Ak nás pozvete, zase niekde blízko hraníc, veľmi radi prídeme s vládou na Ukrajinu,“ dodal premiér. Svyrydenková na to zareagovala tým, že ako spomínala na ich poslednom stretnutí, platí pozvanie do jej rodného mesta Černihiv (historické mesto na severe Ukrajiny, administratívne centrum Černihivskej oblasti – pozn. SITA). Uviedla, že je to historické mesto, podobné Košiciam.

Fico a predsedníčka vlády Ukrajiny Svyrydenková podpísali po rokovaní v Košiciach cestovnú mapu medzi vládami oboch štátov

Slovenský premiér Robert Fico a predsedníčka vlády Ukrajiny Julia Svyrydenko podpísali po rokovaní v Košiciach cestovnú mapu medzi vládami oboch štátov. Rovnako podpísali aj dohodu o spolupráci, výmene informácií v oblasti pracovnej mobility. V rámci spoločného tlačového vyhlásenia následne Fico uviedol, že na spoločnom obede, kde zhodnotili bilaterálne stretnutia, si pripili na spravodlivý mier pre Ukrajinu. „Mier musí byť kľúčovým slovom našej politiky,“ prízvukoval s tým, že je to kľúčové slovo ich snaženia. Doplnil tiež, že v rámci bilaterálneho rokovania sa venovali vážnym politickým témam, pokúsili sa vysvetliť si niektoré veci, zblížiť svoje postoje a tiež definovať oblasti, kde vidia priestor na spoluprácu. Jasne a otvorene hovorili o sankčných balíkoch, aj o negatívnom postoji Slovenska k členstvu Ukrajiny v NATO. „Na druhej strane veľmi jasne a presvedčivo hovoríme áno európskym ambíciám Ukrajiny, pokiaľ ide o členstvo v EÚ,“ dodal s tým, že sú ochotní podeliť sa o skúsenosti Slovenska. Podľa neho Slovensko nebude brzdiť členstvo Ukrajiny v Únii.

V tomto duchu si vymenili postoje k tranzitu plynu a potreby Ukrajiny v súvislosti s nadchádzajúcou zimou. „Ja sa snažím vidieť za všetkým ľudí, nechcem vidieť za všetkým politikov,“ vyjadril sa a dodal, že chcú ukázať našu solidaritu ako dobrí susedia, aj keď sa v mnohom nezhodnú. „Slovensko a Ukrajina sú normálni susedia. Chceme byť dobrí susedia. Vojna raz skončí a budeme sa potrebovať,“ zdôraznil podobne ako vo svojom úvodnom prejave pred rokovaním. Podľa jeho slov budeme potrebovať stabilného suseda, ktorý je pripravený s nami riešiť výzvy. Spomenul, že na predošlom spoločnom rokovaní v Užhorode prijali prvú cestovnú mapu, podľa premiéra sa posunuli – aj preto podpísali dokument, ktorý hovorí o tom, kam sa posunuli.

Na Svyrydenkovej podnet sa dohodli, že pôjdu cestou budovania ukrajinskej školy, vzhľadom na to, že na území Slovenska je mnoho ukrajinských detí. Spomenul aj kvalifikovanú pracovnú silu, ktorú Slovensko potrebuje. Podľa Fica ide tiež o oblasť, kde sa môžu, aj vzhľadom na blízkosť jazykov, dohodnúť. Ponúkli tiež skúsenosti zo slovenského dôchodkového systému. Fico je presvedčený, že pre Ukrajinu je zaujímavá aj téma nájomných bytov. „Išli sme na to veľmi dobre. Posadili sme sa k sebe a povedali sme si, tu máme vzájomné výhrady, tu nám to nejde, ale keďže sme susedia, tu chcem, aby nám to išlo,“ vyjadril sa. Dosiahnuté závery dnešného rokovania považuje za dobrú správu pre občanov Slovenska aj Ukrajiny.

Venovali sa aj plánovanému stretnutiu medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ktoré by sa malo konať v Budapešti. Fico vyjadril nádej, že bude kľúčové pre dosiahnutie dobrého a spravodlivého mieru pre Ukrajinu. Spomenul taktiež slovenskú zahraničnú politiku na všetky štyri svetové strany, prízvukoval, že chceme mať dobré vzťahy so všetkými štátmi, ktoré majú záujem mať dobré vzťahy so Slovenskom. Týka sa to aj Ruska, Číny či Taiwanu. Avizoval tiež, že prijal pozvanie od Svyrydenko na ďalšie rokovanie, ktoré by sa malo konať na území Ukrajiny. Ďalšie detaily nie sú zatiaľ známe.

Julia Svyrydenko v rámci svojho vyjadrenia vyjadrila potešenie nad vzájomným stretnutím. Poďakovala sa za úprimnosť, konštruktívnosť aj solidaritu. Tento formát konzultácií podľa nej opäť ukázal svoju efektívnosť. „Rieši otázky, ktoré sú pre nás dôležité,“ dodala s tým, že ich čaká ťažká zima a rátajú s pomocou Slovenska. Podľa jej slov tímy oboch štátov dnes v oblasti energetiky dosiahli úspech, pokiaľ ide o projekty vzájomne výhodného využívania infraštruktúry. „Zdá sa mi, že táto koordinácia vzájomnej pomoci v oblasti energetickej bezpečnosti nám pomôže preklenúť túto ťažkú dobu,“ povedala. Označila za dôležitú nielen podporu energetickej infraštruktúry, ale aj krytov. Dotkli sa aj témy zachovania identity, tá je podľa Svyrydenko dôležitá pre obe strany. V tomto smere spomenula podporu pre otvorenie ukrajinskej školy, čo je dôležité pre ukrajinské deti, ktoré na Slovensku našli útočisko pred agresorom, vďaka tomu nestratia kontakt so svojou domovinou.

Slovensko podľa ukrajinskej premiérky zohráva úlohu v otázke cesty Ukrajiny do EÚ, ako aj v podpore ich nezávislosti a suverenity. Hovorili aj o potrebe posilniť sankčného tlaku na Rusko. „Z nášho uhla pohľadu sankcie fungujú,“ vyjadrila sa a dodala, že Ficovi ukázala údaje k tomu. „Výsledkom našich dialógov v Košiciach je to, že Slovensko a Ukrajina sú partneri a priatelia, ktorí sú pripravení na budovanie bilaterálnych vzťahov na základe dôvery, dobrého susedstva, bezpečnosti a spoločnej európskej budúcnosti,“ uzavrela.

Ešte pred vyhlásením podpísali členovia oboch vlád dokumenty, ktoré boli predmetom spoločných rokovaní. Podpredseda Vlády SR pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku Peter Kmec (Hlas-SD) a podpredseda vlády pre európsku a euroatlantickú integráciu Taras Kachka, podpísali dohodu o technickej a finančnej spolupráci. Kmec podpísal s podpredsedom ukrajinskej vlády pre obnovu Ukrajiny Oleksijom Kulebom aj protokol medzi vládami o zmene zmluvy medzi Vládou SR a vládou Ukrajiny o hraničných priechodoch na spoločných štátnych hraniciach. Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár (Smer-SD) zas so svojím ukrajinským náprotivkom Andriiom Sybihom podpísali dohodu medzi vládami oboch štátov o vzájomnom porozumení týkajúcom sa umiestenia diplomatického zastúpenia Slovenska na Ukrajine a Ukrajiny v SR.