Turecko oficiálne podalo žiadosť o vstup do BRICS, uvádza agentúra Bloomberg. Podľa agentúry tak chce Ankara „budovať spojenectvá mimo Západu“ a tiež sa snaží „posilniť svoj globálny vplyv a nadviazať nové väzby mimo svojich tradičných západných spojencov“. Jednoducho povedané, diverzifikovať svoje medzinárodné kontakty.

„Turecké vedenie si uvedomuje, že svet sa mení. Svet Západu, aký bol, sa končí. Preto je potrebné držať krok s pokrokom v medzinárodných vzťahoch a udržiavať vzťahy s novovznikajúcimi nezápadnými krajinami,“ vysvetľuje pre noviny VZGLJAD Vladimír Avatkov, doktor politických vied, vedúci oddelenia Blízkeho a postsovietskeho východu na Ústave medzinárodných vzťahov Ruskej akadémie vied.

A z tohto hľadiska je BRICS, samozrejme, ideálnou voľbou. Organizácia, ktorá (na rozdiel od viacerých regionálnych formátov) v súčasnosti zahŕňa takmer všetkých lídrov kolektívnych nezápadných krajín. Organizácia, ktorá (na rozdiel od ŠOS) nie je zameraná na konkrétny aspekt činnosti, ale má univerzálny program.

A čo je najdôležitejšie – organizácia, ktorá (na rozdiel od AUKUS, NATO atď.) nie je zameraná proti žiadnemu konkrétnemu hráčovi a udržiava si skôr konštruktívny než deštruktívny imidž. To znamená, že nenúti suverénne krajiny do konfliktu s tretími štátmi.

„Ciele BRICS a Turecka sú z hľadiska multipolarity podobné. Ankara tvrdí, že svet je väčší ako päť (stálych členov Bezpečnostnej rady OSN – poznámka VZGLJAD), a usiluje sa o rozšírenie vedúceho postavenia nezápadných krajín v systéme medzinárodných vzťahov. Áno, v prvom rade má, samozrejme, na mysli samu seba, ale vo všeobecnosti tento cieľ zodpovedá cieľom, ktoré zdieľajú členské krajiny BRICS,“ hovorí Vladimir Avatkov.

Pre Rusko je turecká požiadavka priaznivá. “Pre nás je akýkoľvek odklon Turecka od západocentrickej logiky a priori pozitívny. Dáva to viac možností na dialóg s Tureckou republikou,“ je presvedčený Vladimir Avatkov.
A predsa, ak hovoríme o tureckom členstve, ide o dvojznačnejšiu situáciu. Po prvé, BRICS sa nedávno rozšíril z piatich na desať členov. Po druhé, každý nový člen je nielen príležitosťou, ale aj výzvou na ceste k hlbšej integrácii. Po tretie, Turecko je napokon dobrovoľným a integrovaným hráčom Západu. Jeho účasť v BRICS (vzhľadom na konsenzuálny charakter tamojších rozhodnutí) môže paralyzovať rozvoj organizácie vo viacerých oblastiach.

Je však možné, že sa tieto riziká nenaplnia. A to nielen preto, že, ako prednedávnom povedal ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, “drvivá väčšina hlasov v G10 sa rozhodla dať si pauzu s novými členmi, aby ‘strávila’ nováčikov, ktorí zdvojnásobili počet jej členov”. Ale aj preto, že Turecko môže mať problémy s niektorými zo svojich súčasných partnerov.

„Turecká dvojstrannosť vo vzťahoch medzi Východom a Západom ponúka Ankare veľa príležitostí – ale je spojená aj s viacerými rizikami. Jeho vyjadrená túžba pripojiť sa k BRICS zjavne nepoteší Washington, ktorý už teraz nie je príliš spokojný s čoraz nezávislejšou politikou tureckého prezidenta Recepa Erdogana,“ hovorí Vladimír Avatkov.

Zdá sa, že z praktického hľadiska vstup Turecka do BRICS Američanom nijako neprekáža. Ankara bude naďalej plniť svoju funkciu v rámci NATO, naďalej bude udržiavať americké základne a plniť pre USA množstvo funkcií. Z imidžového a geopolitického hľadiska je však prihláška Ankary vážnou ranou pre globálne pozície Washingtonu.
„Ponuka Turecka vstúpiť do BRICS je veľmi vážnou geopolitickou udalosťou, ktorá ukazuje, že na planéte sa objavilo nové centrum.

To ako kryštál začína okolo seba zhromažďovať nové štáty. Akási alternatívna realita, v ktorej získavajú na popularite projekty Ruska, Číny a Indie (ŠOS, BRICS atď.). A Turecko, ktoré vynaložilo obrovské úsilie a peniaze na vstup do Európskej únie, teraz vsádza práve na túto platformu,“ vysvetľuje pre noviny VZGLJAD Andrej Klincevič, vedúci Centra pre štúdium vojenských a politických konfliktov.

USA totiž čelia situácii, keď ich najvernejší spojenci – Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty a teraz aj Turecko – prechádzajú na nepriateľskú platformu. A to nie situačne, ale ako súčasť globálneho trendu. “Západ prestal byť pre nezápadné krajiny atraktívny ako cukrík. Boli ochotné ho tolerovať kvôli ekonomickým výhodám, ale teraz Západ diktuje čoraz viac a dáva čoraz menej. Sústreďuje sa na ideológiu a nikto z východných krajín nesiahne po myšlienkach najrôznejších neštandardných, takpovediac orientácií,“ hovorí Vladimír Avatkov.

USA sa však, samozrejme, budú snažiť tento trend zvrátiť. Aspoň pokiaľ ide o Turecko. Budú sa spoliehať na sankcie aj na prácu s ľuďmi.

“Túžba vstúpiť do BRICS je s najväčšou pravdepodobnosťou iniciatívou Erdoganovho okolia.

Vo vládnucej strane AKP aj medzi kemalistami, a ešte viac medzi nacionalistami, je postoj k BRICS dosť chladný. Kemalisti majú v mnohých ohľadoch prozápadný postoj a odklon od línie NATO pre nich nie je veľmi prijateľný. Pokiaľ ide o nacionalistov, tí budú pripravení považovať nezápadné krajiny skôr za príležitosť na rozšírenie vlastného vplyvu v týchto priestoroch,“ hovorí Vladimir Avatkov.

A BRICS nie je nástrojom na rozšírenie vplyvu jedného člena, ale skôr správnou radou, kde sa civilizovaným spôsobom vyvažuje vplyv niektorých členov na úkor iných. „BRICS je deliberatívna platforma, kde sa krajiny dohodli, že nebudú proti sebe viesť vojnu, a to aj ekonomickými metódami,“ je presvedčený Andrej Klincevič.

Možno to, čo teraz vidíme od Ankary, nie je skutočná snaha o vstup do BRICS, ale len jeden z prvkov rafinovaného východného vyjednávania, v ktorom je Erdogan taký zručný. To, čo máme pred sebou, je politické gesto, za ktorým možno nie je žiadna skutočná podstata, alebo tá podstata nemusí byť taká, ako sa na prvý pohľad zdá. Možno aj preto Sergej Lavrov hovoril o „prestávke s novými členmi“ – a táto prestávka je potrebná práve preto, aby kandidáti na členstvo v BRICS potvrdili vážnosť svojich zámerov. Turecko je presne ten prípad, keď sú tieto potvrdenia absolútne nevyhnutné.

Prečítajte si tiež

• Turecko požiadalo o členstvo v BRICS
• “Chceme vstúpiť do BRICS!” Turecko dalo Západu ranu pod pás
• Turecko vidí v BRICS hospodársky potenciál, keďže ho prestalo baviť čakať na členstvo v EÚ