New York 29. septembra 2015 (HSP/Veľvyslanectvo Ruskej federácie v Slovenskej republike/Foto:TASR/AP-Richard Drew)

Vážení čitatelia, prinášame vám plné znenie prejavu ruského prezidenta Vladimíra Putina na 70. výročnom zasadnutí Valného zhromaždenia OSN.

Vážený pán Predseda! Vážený pán Generálny tajomník! Vážené Hlavy štátov a vlád! Dámy a páni!

70. výročie Organizácie Spojených národov je dobrým dôvodom vrátiť sa k minulosti a pohovoriť si o našej spoločnej budúcnosti. V roku 1945 krajiny, ktoré porazili nacizmus, spojili svoje sily s cieľom založiť pevné základy povojnového svetového poriadku.

Dovoľte mi pripomenúť, že kľúčové rozhodnutia o princípoch vzájomných vzťahov štátov, rozhodnutia o vytvorení OSN boli zosnované v našej krajine na Jaltskom stretnutí lídrov protihitlerovskej koalície. Jaltský systém bol naozaj vytrpený, zaplatený životom desiatok miliónov ľudí, dvomi svetovými vojnami, ktoré sa prehnali planétou v XX. storočí, a, buďme objektívni, pomohol ľudstvu prejsť cez turbulentné a niekedy aj dramatické udalostí posledných siedmych desaťročí, uchránil svet od rozsiahlych otrasov.

Organizácia Spojených národov je štruktúra, ktorej legitimita, reprezentatívnosť a univerzálnosť nemajú obdobu. Áno, na adresu OSN sa v poslednej dobe ozýva veľa kritiky. Údajne, je nedostatočne efektívna, a prijatie principiálnych rozhodnutí naráža na neprekonateľné rozpory, a to predovšetkým medzi členmi Bezpečnostnej rady.

Avšak chcem poznamenať, že nezhody v OSN boli vždy počas 70. rokov existencie Organizácie. A právo veta sa používalo vždy: využili ho aj Spojené štáty americké, aj Veľká Británia, aj Francúzsko, aj Čína, aj Sovietsky zväz a neskôr i Rusko. Je to úplne prirodzené v prípade tak rôznorodej a reprezentatívnej organizácie. Pri zakladaní OSN sa ani neočakávalo, že tam zavládne jednomyseľnosť. Podstatou organizácie, v skutočnosti, je hľadanie a navrhnutie kompromisov, jej sila – v zvážení rôznych názorov a hľadísk.

Posudzované v rámci OSN rozhodnutia sa odsúhlasia vo forme rezolúcie alebo sa neodsúhlasia, ako hovoria diplomati: postúpia resp. nepostúpia. A všetky akcie akýchkoľvek štátov obchádzajúce tento postup sú nelegitímne a sú v rozpore s Chartou OSN, moderným medzinárodným právom.

Všetci vieme, že po skončení „studenej vojny” – všetci to vedia, – že vo svete vzniklo jediné dominujúce centrum. A vtedy tí, ktorí sa ocitli na vrchole tejto pyramídy, mali pokušenie namýšľať si, že, keďže sú takí silní a výnimoční, najlepšie vedia, čo treba robiť. A, teda, nie je potrebné brať ohľad na OSN, ktorá často namiesto automatického sankcionovania, legalizovania potrebného rozhodnutia, len prekáža, ako hovoríme, „moce sa pod nohami”. Šírili sa reči, že Organizácia v podobe, v ktorej bola vytvorená, je zastaraná, splnila svoju historickú misiu.

Samozrejme, že svet sa mení, a OSN musí byť v súlade s touto prirodzenou transformáciou. Rusko na základe širokého konsenzu je pripravené k tejto práci na ďalšom rozvoji OSN so všetkými partnermi, ale považujeme pokusy o oslabenie autority a legitimity Organizácie Spojených národov za veľmi nebezpečné. To môže viesť ku kolapsu celkovej architektúry medzinárodných vzťahov. Potom nám naozaj nezostanú žiadne pravidlá, okrem práva silného.

Bude to svet, v ktorom namiesto tímovej práce budú dominovať sebectvo, svet, v ktorom bude stále viac diktátu a menej rovnoprávnosti, menej skutočnej demokracie a slobody, svet, v ktorom namiesto skutočne samostatných štátov sa rozmnožia v podstate protektoráty, kontrolované zvonku. Čo je to štátna suverenita, o ktorej tu už kolegovia hovorili? To je v prvom rade otázka slobody, slobodnej voľby vlastného osudu pre každú osobu, pre národ, pre štát.

Mimochodom, kolegovia, do tohto radu patrí aj otázka tzv. legitimity štátnej moci. Nesmie sa zahrávať a manipulovať so slovami. V medzinárodnom práve, v medzinárodných záležitostiach každý termín by mal byť jasný, transparentný, mal by mať jednotné chápanie a jednotne ponímanie kritéria. Všetci sme rôzni a vnímať by sa to malo s rešpektom. Nikto nie je povinný prispôsobovať sa jednotnému modelu rozvoja, ktorý niekto kedysi a navždy uznal ako jediný správny.
Nikto by nemal zabúdať na skúsenosti z minulosti. Napríklad, my si pamätáme príklady z dejín Sovietskeho zväzu. Export sociálnych experimentov, snahy urýchliť zmeny v tých alebo oných krajinách, opierajúc sa na vlastné ideologické zámery, často viedli k tragickými následkom, neviedli k pokroku, ale k degradácii. Zdá sa však, nikto sa nepoučil z chýb druhých, ale iba ich opakuje. A vývoz teraz už takzvaných „demokratických” revolúcii pokračuje.

Stačí sa pozrieť na situáciu na Blízkom východe a v severnej Afrike, o ktorej hovoril predchádzajúci rečník. Samozrejme, politické a sociálne problémy v tejto oblasti bolo zamiesené dávnejšie a ľudia tam, samozrejme, chceli zmeny. Ale čo sa stalo v skutočnosti? Agresívny vonkajší zásah viedol k tomu, že namiesto reformy boli štátne inštitúcie ba i samotný spôsob života bezohľadne zničené.

Miesto triumfu demokracie a pokroku – násilie, chudoba, sociálna katastrofa, a ľudské práva, vrátane práva na život – znehodnotené.

Raz by som sa opýtal tých, ktorí vytvorili takúto situáciu: „Uvedomujete si aspoň teraz, čo ste urobili?”. Ale obávam sa, že táto otázka ostane visieť vo vzduchu, pretože sa doteraz nezriekli politiky, založenej na sebaistote, presvedčení o svojej výnimočnosti a beztrestnosti.

Už teraz je jasné, že mocenské vákuum ktoré sa vytvorilo v rade krajín na Strednom východe a v severnej Afrike viedlo k vzniku zón anarchie, ktoré okamžite začali obsadzovať extrémisti a teroristi.

Pod zástavami takzvaného „Islamského štátu” už bojujú desiatky tisíc bojovníkov. Medzi nimi sú bývalí irackí vojaci, ktorí po invázii do Iraku v roku 2003 boli vyhodení na ulicu. Dodávateľmi regrútov je aj Líbya, ktorej štátnosť bola zničené v dôsledku hrubého porušenia Rezolúcie č.1973 Bezpečnostnej rady OSN. A teraz rady radikálov posilňujú aj členovia tzv. umiernenej sýrskej opozície podporovanej Západom.

Najprv ich vyzbroja, vycvičia a potom títo prechádzajú na stranu takzvaného „Islamského štátu”.

Vlastne samotný „Islamský štát” nevznikol na prázdnom mieste: už spočiatku si ho pestovali ako zbraň proti nežiadúcim sekulárnym režimom. Po vytvorení nástupného priestoru v Sýrii a Iraku „Islamský štát” intenzívne expanduje do ďalších regiónov so zámerom ovládnuť islamsky svet a nielen tam. Neobmedzuje sa len týmito plánmi. Situácia je oveľa nebezpečnejšia.

V tejto situácii je pokrytecké a nezodpovedné hlasne deklarovať hrozbu medzinárodného terorizmu a zároveň zatvárať oči na kanály financovania a podpory teroristov, mimo iného z obchodu s drogami, nelegálneho obchodu s ropou, zbraňami, alebo sa snažiť zmanipulovať extrémistické skupiny, využívať ich služby pre svoje vlastné politické účely v nádeji, že sa neskôr nejako podarí s nimi vysporiadať, proste bez okolkov zlikvidovať.

Tým, ktorí skutočne tak konajú a tak si myslia, chcel by som povedať: vážení páni, máte čo do činenia s ľuďmi naozaj veľmi krutými, ale nie s hlúpymi a primitívnymi, nie sú hlúpejší ako vy, a ešte nevedno, kto koho využíva pre svoje vlastné účely. A posledné správy o odovzdaní zbraní tej spomínanej umiernenej opozície teroristom – je najlepším dôkazom.

Považujeme akékoľvek pokusy zahrávania sa s teroristami, a najmä ich ozbrojovanie nielen za krátkozraké, ale hroziace požiarom. V dôsledku môže celosvetová teroristická hrozba kriticky zosilnieť, uchvátiť nové regióny sveta. Najmä keď v táboroch „Islamského štátu” sa „zabehávajú” militanti z mnohých krajín, vrátane európskych.

Bohužiaľ, musím otvorene povedať, vážení kolegovia, že ani Rusko nie je výnimkou. Nemôžeme dovoliť, aby sa títo násilníci, ktorí už pocítili pach krvi, neskôr vrátili do svojho domova a tam naďalej vykonávali čierne činy. Nechceme to. Veď, koniec koncov, nikto to nechce, veď? Rusko vždy pevne a dôsledne zasahuje proti terorizmu vo všetkých jeho podobách.

V súčasnosti poskytujeme vojenskú a technickú pomoc Iraku a Sýrii, ďalším krajinám v regióne, ktoré bojujú proti teroristickým zoskupeniam. Považujeme za obrovskú chybu odmietnutie spolupráce so sýrskou vládou, vládnou armádou, s tými, ktorí odvážne tvárou v tvár bojujú proti teroru. Musíme už predsa uznať, že okrem vládneho vojska prezidenta B. Asada a kurdských oddielov domobrany v Sýrii nikto proti „Islamskému štátu” a iným teroristickým organizáciám v skutočnosti nebojuje. Poznáme všetky problémy regiónu, všetky rozpory, ale mali by sme vychádzať z reality.

Vážení kolegovia! Som nútený poznamenať, že v posledných rokoch sa tento náš čestný a priamy prístup používa ako zámienka k obvineniu Ruska z rastúcich ambícii. Akoby tí, ktorí o tom hovoria, nemali vôbec žiadne ambície. Podstata vecí väzí nie v ambíciách Ruska, vážení kolegovia, ale v tom, že naďalej tolerovať vytvárajúcu sa situáciu vo svete už nie je možné.

V skutočnosti, ponúkame riadiť sa nie ambíciami, ale všeobecne zdieľanými hodnotami a spoločnými záujmami na základe medzinárodného práva, zjednotiť úsilia pri riešení nových problémov, ktorým musíme čeliť a vytvoriť skutočne širokú medzinárodnú protiteroristickú koalíciu. Rovnako ako protihitlerovská koalícia, by táto mohla zjednotiť vo svojich radoch najrôznejšie sily pripravené rázne čeliť všetkým, ktorí, podobne ako nacisti, sejú zlo a odľudnú ideológiu.

A samozrejme, kľúčovými hráčmi tejto koalície by mali byť moslimské krajiny. Veď „Islamský štát” je pre nich nielen priamou hrozbou, ale svojimi ukrutnými činmi znesväcuje najväčšie svetové náboženstvo – islam. Ideológovia militantov si robia posmech z islamu, prekrúcajú jeho skutočné humanistické hodnoty.

Chcel by som apelovať na moslimských duchovných vodcov: teraz je veľmi dôležitá Vaša autorita ako i Vaše poúčavé slovo. Je nutné ochraňovať ľudí, ktorých sa snažia verbovať militanti pred uponáhľanými krokmi, a tým, ktorí boli oklamaní a z rôznych dôvodov skončili v radoch teroristov, pomôcť nájsť cestu do normálneho života, zložiť zbrane, zastaviť bratovražednú vojnu.

V nadchádzajúcich dňoch Rusko, ako predseda Bezpečnostnej rady zvolá zasadnutie ministrov za účelom komplexnej analýzy hrozieb pre oblasť Blízkeho východu. Po prvé, navrhujeme prerokovať možnosť harmonizácie rezolúcie o koordinácii činnosti všetkých síl, ktoré sa stavajú proti „Islamskému štátu” a ďalším teroristickým zoskupeniam. Opäť platí, že táto koordinácia by mala byť založená na zásadách Charty OSN.

Dúfame, že medzinárodné spoločenstvo bude môcť vyvinúť komplexnú stratégiu pre dosiahnutie politickej stability a sociálno-ekonomickej rekonštrukcie na Blízkom východe. Potom, drahí priatelia, nebudete musieť stavať utečenecké tábory. Príval ľudí, nútených opustiť svoju rodnú zem, doslova zaplavil najprv susedné krajiny, a potom aj Európu. Jedná sa o stovky tisíc až milióny ľudí. To je v skutočnosti, nové veľké tŕpke sťahovanie národov a tvrdé poučenie pre nás všetkých, a to aj pre Európu.

Chcel by som zdôrazniť, že utečenci určite potrebujú súcit a podporu. Avšak zásadne vyriešiť tento problém je možné iba prostredníctvom obnovy štátnosti tam, kde bola zničená, posilnenia vládnych inštitúcii tam, kde sú ešte zachovalé alebo sa obnovujú, a to cez poskytnutie všestrannej pomoci – vojenskej, ekonomickej, finančnej – krajinám, ktoré sa ocitli v ťažkej situácii, a samozrejme, tým ľuďom, ktorí napriek všetkým skúškam, neopustili svoje rodné domovy.

Samozrejme, že všetka pomoc suverénnym štátom sa môže a mala by sa poskytovať bez nanucovania, ponúkaná iba v súlade s Chartou OSN. Všetko, čo sa deje a bude vykonávať v tejto sfére v súlade s medzinárodným právom, by malo byť podporené našou Organizáciou, a všetko, čo je v rozpore s Chartou OSN – zamietnuté.

Po prvé, považujem za nesmierne dôležité pomôcť obnove štátnych inštitúcii v Líbyi, podporiť novú vládu v Iraku, poskytnúť všestrannú pomoc legitímnej vláde Sýrie.

Vážení kolegovia, kľúčovou úlohou medzinárodného spoločenstva na čele s OSN zostáva zachovanie mieru, regionálnej a globálnej stability. Podľa nášho názoru, by sa mala zamerať na formovanie priestoru rovnakej a nedeliteľnej bezpečnosti, bezpečnosti nie pre vyvolených, ale pre všetkých. Áno, je to zložitá, ťažká, dlhodobá práca, ale neexistuje žiadna alternatíva.

Avšak, mentalita blokov z obdobia „studenej vojny” a snaha o získanie nových geopolitických priestorov, žiaľ, u niektorých našich kolegov pretrváva naďalej. Ako prvé pokračovalo rozširovanie NATO. Otázka znie: s akým cieľom, veď Varšavská zmluva zanikla a Sovietsky zväz sa rozpadol? Ale napriek tomu, NATO nielen zostáva, ale stále sa rozširuje, rovnako ako jeho vojenské infraštruktúry.

Následne boli krajiny post sovietskeho priestoru postavené pred ľstivou voľbou – budú so Západom alebo s Východom? Skôr alebo neskôr táto konfrontačná logika sa musela zvrtnúť do vážnej geopolitickej krízy. Stalo sa tak na Ukrajine, kde zneužili nespokojnosť veľkej časti obyvateľstva z existujúcej vlády a zvonku vyprovokovali ozbrojený prevrat. Výsledkom bolo vypuknutie občianskej vojny.

Sme presvedčení, že zastaviť krviprelievanie, prelomiť patovú situáciu je možné len dôsledným poctivým vykonávaním Minských dohôd zo dňa 12. februára tohto roka. Hrozby a sila zbraní integritu Ukrajiny nezabezpečia. Ale musíme to dosiahnuť. Je potrebné skutočné zohľadnenie záujmov a práv ľudí v Donbasu, rešpektovanie ich voľby, dohodnutie s nimi, v súlade s ustanoveniami Minských dohôd, kľúčových prvkov politického systému štátu. To je zárukou, že sa Ukrajina bude vyvíjať ako civilizovaný štát, ako kľúčový prvok v budovaní spoločného priestoru bezpečnosti a hospodárskej spolupráce v Európe aj v Eurázii.

Dámy a páni, nie bez dôvodu som teraz povedal o spoločnom priestore hospodárskej spolupráce. Až donedávna sa zdalo, že v ekonomike, kde existujú objektívne zákony trhu, sa naučíme žiť bez deliacich hraníc, bude fungovať na základe transparentných, spoločne vypracovaných pravidiel vrátane zásad WTO, čo je sloboda obchodu, investícií, otvorená konkurencia. Dnes, však, takmer normou sa stali jednostranné sankcie obchádzajúce Chartu OSN. Nielenže sledujú politické ciele, ale tiež slúžia ako spôsob na odstránenie konkurentov z trhu.

Upozorním na ďalší príznak rastúceho hospodárskeho sebectva. Niekoľko krajín sa rozhodlo pre súkromné výhradné hospodárske združenia, a rokovania o ich zriadení sa konajú v zákulisí, v tajnosti aj od vlastných občanov, podnikateľov, verejnosti a ďalších krajín. Ostatné štáty, ktorých záujmy môžu byť dotknuté, nie sú o ničom informované. Pravdepodobne, nám chcú dať na vedomie skutočnosť, že pravidla sú prepísané, a prepísané sú znova v prospech obmedzeného okruhu vyvolených, a to bez účasti WTO. To so sebou nesie úplne porušenie rovnováhy obchodného systému, fragmentáciu globálneho hospodárskeho priestoru.

Uvedené problémy majú dopad na záujmy všetkých štátov, vplývajú na vyhliadky globálnej ekonomiky, a tak navrhujeme, aby sa o nich diskutovalo v rámci OSN, WTO a Skupiny dvadsiatich. Ako protiklad politike exkluzivity Rusko navrhuje harmonizáciu regionálnych ekonomických projektov, tzv. integrovanie integrácie, založené na univerzálnych princípoch transparentného medzinárodného obchodu. Ako príklad spomeniem naše plány pre prepojenie Eurázijskej hospodárskej únie s čínskou iniciatívou na vytvorenie ekonomickej zóny Silk Road. A naďalej vidíme veľké vyhliadky na harmonizáciu integračných procesov v rámci Euroázijského hospodárskej únie a Európskej únie.

Dámy a páni, medzi problémy, ktoré ovplyvňujú budúcnosť celého ľudstva patrí aj taká výzva ako je globálna zmena klímy. Máme záujem o efektívnu klimatickú konferenciu OSN, ktorá sa uskutoční v decembri v Paríži.

Ako náš národný prínos plánujeme do roku 2030 obmedziť emisie skleníkových plynov o 70-75 percent oproti úrovni z roku 1990.

Avšak, pozrime sa na tento problém v širšom meradle. Áno, stanovením kvót na emisie, použitím iných taktických opatrení možno na akúsi dobu znížime akútnosť problému, ale určite to nie je riešenie radikálne. Potrebujeme kvalitatívne iné postupy. Jedná sa o presadzovaní principiálne nových prírode podobných technológií, ktoré nepoškodzujú okolitý svet ale sú s ním v harmónii a umožnia obnoviť narušenú rovnováhu medzi biosférou a technosférou. Je to naozaj výzva planetárneho rozsahu. Som presvedčený, že na odpoveď prináleží ľudstvu dostatočný intelektuálny potenciál.

Musíme spojiť sily a najmä všetkých tých štátov, ktoré majú rozvinutú výskumnú základňu, rozpracovaný základný výskum. Navrhujeme zvolať pod záštitou OSN špeciálne fórum venované komplexnému pohľadu na problémy spojené s vyčerpaním prírodných zdrojov, ničením biotopov, zmenou klímy. Rusko je pripravené stať sa jedným z organizátorov takého fóra.

Vážené dámy a páni, kolegovia, 10. januára 1946 v Londýne začalo prvé zasadnutie Valného zhromaždenia OSN. Pri otváraní stretnutia predseda prípravného výboru kolumbijský diplomat Zuleta Angel, podľa môjho názoru, veľmi stručne formuloval zásady, na ktorých musí stavať svoju činnosť OSN. Sú to dobrá vôľa, opovrhovanie intrigami a prefíkanosťou, duch spolupráce.

Dnes tieto slová znejú ako prianie do budúcnosti pre nás všetkých. Rusko verí v obrovský potenciál Organizácie Spojených národov, ktorý pomôže zabrániť vzniku novej globálnej konfrontácii a presmerovať svet k stratégie kooperácie. Spolu s ďalšími krajinami, budeme dôsledne pracovať v záujme posilnenia ústrednej koordinačnej úlohy OSN.

Som presvedčený, že konajúc spoločne urobíme svet stabilným a bezpečným, zabezpečíme podmienky pre rozvoj všetkých krajín a národov.
Ďakujem za pozornosť.

Video s celým prezidentovým prejavom si môžete pozrieť tu.