Uplatniť a konkretizovať synodu na miestnej úrovni prostredníctvom výmeny darov medzi cirkevnými spoločenstvami po celom svete. Sestra Nathalie Becquartová, zástupkyňa generálneho sekretára synody, hovorí v rozhovore pre vatikánske médiá o cieľoch tohto dokumentu a o potrebe jeho prijatia.

Sestra Becquartová, synoda zverejnila nový dokument „Osnovy k realizačnej fáze synody“, text podporujúci výmenu darov medzi cirkvami.

Táto fáza sa začala ihneď po skončení synody v Ríme v októbri 2024. V našej konštitúcii Episcopalis communio bolo zdôraznené, že prijatie a realizácia synody – teda uvedenie jej plodov do praxe – bude veľmi dôležitou fázou, aby boli jej plody tvorivo realizované v rozmanitých kontextoch miestnych cirkví. Teraz sa teda nachádzame v tejto fáze, pretože nestačí mať dokument a nechať ho ležať na polici.

Prvé dve fázy synody – fáza počúvania a fáza zhromaždenia – mali určené časové rámce. Bude mať aj fáza realizácie svoj časový horizont?

Je to otvorené, ale to, čo bolo zorganizované Generálnym sekretariátom synody a schválené pápežom Františkom a následne pápežom Levom XIV., je trojročný rámec pre túto fázu. V októbri 2028 sa v Ríme uskutoční cirkevné zhromaždenie, na ktorom budú zdieľané výsledky zo života v diecézach, národných a kontinentálnych cirkvách. Vieme, že zavedenie synodality na všetkých úrovniach bude vyžadovať čas a postupné kroky.

Našli ste počas synody veľký ohlas? Niektorí ľudia sa možno pýtajú: „Čo je to synodalita?“ Môžete ponúknuť jednoduchú definíciu?

Áno. V záverečnom dokumente synody je definícia, ktorú často pripomínam. Citujem austrálskeho teológa Ormonda Rusha, účastníka synody, ktorý hovorí: „Synodalita je zhrnutím Druhého vatikánskeho koncilu.“ Všetky naše dokumenty ukazujú, že to, čo robíme, je odrazom vízie koncilu. V tejto fáze môžeme synodalitu chápať ako spôsob, ako rozumieť ekleziológii koncilu, pretože ešte nie je všade plne realizovaná.

Jednoduchší spôsob vychádza z nášho loga: spoločenstvo, účasť, poslanie. Synodalita je spôsob, ako sa cirkev môže stať viac misijnou a participatívnou. Je to spôsob, akým Boh dnes volá cirkev, aby lepšie plnila svoje poslanie. Zdôrazňuje, že všetci pokrstení sú povolaní spoločne kráčať v rozmanitosti povolaní, chariziem a služieb. Sme Boží ľud na spoločnej ceste.

Aký je účel dokumentu „Osnovy k realizačnej fáze synody“ a čo od neho očakávate?

Tento dokument odpovedá na základné otázky a podporuje implementáciu synody na miestnej úrovni, pričom zdôrazňuje výmenu darov medzi miestnymi cirkvami. Všetci máme čo dať a čo prijať. Počas svojich ciest som videla krásu rozmanitých spoločenstiev. Sme jedna cirkev, ale kultúrne aj kontextovo rôznorodá.

Žiadna cirkev nemôže byť izolovaná. Dokument zdôrazňuje spoluprácu medzi miestnymi cirkvami – na úrovni provincií, biskupských konferencií či kontinentálnych zoskupení. Podporuje tiež zdieľanie plodov synodálnej cesty, ktoré budú postupne prechádzať od diecéz k národnej a kontinentálnej úrovni, až po záverečné cirkevné zhromaždenie v Ríme.

Čo môžu urobiť miestne cirkvi alebo jednotliví veriaci? Ako sa môžu zapojiť?

Tento dokument má za cieľ napomôcť prijatie záverečného dokumentu synody a jeho realizáciu na miestnej úrovni – s kreativitou, ktorú vedie Duch Svätý. Fáza realizácie sa týka všetkých, nielen biskupov. Každá diecéza má mať synodálny tím, ktorý pomáha biskupovi hľadať cestu vpred. Každý pokrstený sa môže aktívne zapojiť do prijatia a realizácie synody prostredníctvom iniciatív vo svojich spoločenstvách.

Dôležitá je spolupráca medzi cirkevnými zoskupeniami, ako sú biskupské konferencie alebo kontinentálne organizácie – napríklad FABC v Ázii či CELAM v Latinskej Amerike. Synodalita sa má prenášať aj do katolíckych škôl, univerzít, pastorácie mládeže, charitatívnych organizácií a rehoľných spoločenstiev, ktoré sú už veľmi aktívne.

Používate slovo „prijatie“. Môžete vysvetliť, čo presne znamená v tomto kontexte?

Prijatie je konkrétny proces. Synody a koncily vždy hľadali pravdu a vnímali Božie volanie. Na konci je dôležité dosiahnuť konsenzus. Účastníci synody majú hlbokú duchovnú skúsenosť a stávajú sa misionármi synodality. No ak rozhodnutia nie sú prijaté široko, ale zostanú len na úrovni dokumentu, je to problém.

Z dejín vieme, že prijatie koncilov trvalo desiatky rokov. Napríklad myšlienka kňazskej formácie v seminároch zoči-voči Tridentskému koncilu sa v niektorých krajinách realizovala až po sto rokoch.

Ako vidíte budúcnosť synodality za pápeža Leva XIV.?

Pápež Lev XIV. od začiatku zdôrazňuje dôležitosť pokračovania v synodálnej ceste. Keď zomrel pápež František, dojalo ma, ako ľudia všetkých vrstiev prichádzali vzdať mu úctu – chudobní, rodiny, imámovia, pravoslávni biskupi, ľudia s postihnutím. To bola Cirkev v celej svojej rozmanitosti.

Rovnako, keď bol zvolený pápež Lev XIV., bolo cítiť spojenie s Božím ľudom. Vidíme, že štýl vedenia pápežov Františka a Leva je veľmi blízky ľuďom. Synodalita je v tomto naozaj viditeľná v praxi. Pápež Prevost bol zapojený do synody už ako biskup v Peru, prešiel všetkými fázami, aktívne sa zúčastnil na zhromaždeniach a pokračuje v tejto ceste ako nástupca svätého Petra.

Zdroj: VaticanNews, česká redakcia, redakčne upravené

Článok pôvodne vyšiel na portáli TK KBS.