Moskva 22. júna 2021 (HSP/Sputnik/Foto:SITA/AP/Ramil Sitdikov,Sputnik,Kremlin)

Celý európsky bezpečnostný systém značne degradoval, napätie rastie, riziko nových pretekov v zbrojení sa stáva reálnym, napísal ruský prezident Vladimir Putin v článku pre nemecký týždenník Die Zeit. Text je zverejnený na webe Kremľa

Prezident Ruskej federácie Vladimir Putin pripravil článok s názvom Byť otvorený nehľadiac na minulosť, ktorý je venovaný 80. výročiu začiatku Veľkej vlasteneckej vojny.

„Dnes celý európsky bezpečnostný systém značne degradoval. Napätie rastie, reálnymi sa stávajú riziká nových pretekov v zbrojení. Púšťame obrovské možnosti, ktoré nám dáva kooperácia, tá je navyše teraz natoľko dôležitá, pretože sme narazili na spoločné výzvy – pandémiu a jej ťažkej sociálno–ekonomickej následky,“ napísal Putin.

Partnerstvo s Európou

Ruský prezident tiež napísal, že Rusko vystupuje za obnovenie partnerstva s Európou, pretože existuje veľa tém, o ktoré majú obe strany záujem.

„Znovu zopakujem: Rusko vystupuje za obnovenie všestrannej spolupráce s Európou. Máme veľa tém, o ktoré majú záujem obe strany. Je to bezpečnosť a strategická stabilita, zdravotníctvo a vzdelanie, digitalizácia, energetika, kultúra, veda a technológie, vyriešenie klimatických a ekologických problémov,“ poznamenal Putin.

Ruský prezident v článku tiež zdôraznil, že Rusko bolo na ceste spolupráce s Európou po logike budovania zjednotenej Európy, ale prevládol prístup rozšírenia NATO.

„V logike budovania veľkej Európy, zjednotenej spoločnými hodnotami a záujmami, sa Rusko snažilo rozvíjať svoje vzťahy s Európanmi. A y aj Európska únia sme na tejto ceste urobili veľa. Ale prevládol druhý prístup. V jeho základe ležalo rozšírenie Severoatlantickej aliancie, ktorá sama predstavovala relikt studenej vojny. Veď na čelenie tej doby bola aj vytvorená,“ poznamenal.

Náš spoločný cieľ

„Naším spoločným a nesporným cieľom je zaistenie kontinentálnej bezpečnosti bez rozdeľujúcich hraníc, jednotný priestor rovnoprávnej spolupráce a celkového rozvoja v mene rozvoja Európy a celého sveta,„ napísal Putin.

Vladimir Putin tiež napísal, že koniec studenej vojny mal byť víťazstvom pre celú Európu.

„Verili sme, že koniec studenej vojny bude pre Európu celkovým víťazstvom. Zdalo sa, že chýba málo a skutočnosťou sa stane sen Charlesa de Gaullea o jednotnom kontinente, ani nie geografickom „od Atlantiku po Ural„, ale kultúrnom, civilizačnom od Lisabonu po Vladivostok,“ napísal Putin.

Putinov článok je venovaný 80. výročiu začiatku Veľkej vlasteneckej vojny. 22. júna je v Rusku Dňom spomienky a smútku. Pred 80 rokmi zaútočilo nacistické Nemecko na Sovietsky zväz. Taktika nemeckej bleskovej vojny bola založená na rýchlom a hlbokom prieniku tankových síl obranou nepriateľa.

Celý list Vladimira Putina

„Dvadsiateho druhého júna 1941, presne pred 80 rokmi, nacisti dobyli takmer celú Európu a zaútočili na ZSSR. Pre sovietsky ľud sa začala Veľká vlastenecká vojna, najkrvavejšia v histórii našej krajiny. Zahynuli desiatky miliónov ľudí, došlo k obrovským škodám v oblasti hospodárskeho potenciálu a kultúrneho dedičstva.

Sme hrdí na odvahu a vytrvalosť hrdinov Červenej armády a pracovníkov v tyle, ktorí bránili nielen nezávislosť a dôstojnosť vlasti, ale zachránili aj Európu a svet pred zotročením. A nech by sa ktokoľvek dnes usiloval prepísať stránky minulosti – pravda je taká, že sovietsky vojak neprišiel do nemeckej zeme, aby sa pomstil Nemcom, ale so vznešeným, veľkým poslaním osloboditeľa. Spomienka na hrdinov, ktorí bojovali proti nacizmu, je pre nás posvätná. S vďakou si pripomíname spojencov v antihitlerovskej koalícii, príslušníkov odboja, nemeckých antifašistov, ktorí priblížili spoločné Víťazstvo.

Po prekonaní hrôzy svetovej vojny boli európske národy predsa len schopné prekonať odcudzenie a obnoviť vzájomnú dôveru a rešpekt, a nastúpili na cestu integrácie, aby urobiť poslednú čiaru pod európskou tragédiou prvej polovice minulého storočia. A chcem osobitne zdôrazniť, že pri vytváraní takejto Európy zohralo kolosálnu úlohu zmierenie nášho ľudu a Nemcov, ktorí žili na tak východe, ako aj v západe súčasného zjednoteného Nemecka.

Pripomínam, aj to, že to boli práve nemeckí podnikatelia, ktorí sa stali v povojnových rokoch priekopníkmi spolupráce s našou krajinou. V roku 1970 medzi ZSSR a Nemeckou spolkovou republikou bola uzavretá „dohoda storočia“ − o dlhodobých dodávkach zemného plynu do Európy, ktorá položila základ konštruktívnej vzájomnej závislosti a stala sa začiatkom mnohých nasledujúcich grandióznych projektov, vrátane výstavby plynovodu Nord Stream.

Dúfali sme, že koniec studenej vojny bude spoločným víťazstvom celej Európy. Zdalo sa, že chýba už len trocha − a sen Charlesa de Gaulla o jednotnom kontinente, dokonca ani nie len geografickom „od Atlantiky po Ural“, ale aj kultúrnom, civilizačnom − od Lisabonu po Vladivostok, sa splní.

Práve podľa tejto logiky – v logiky budovania veľkej Európy, zjednotenej spoločnými hodnotami a záujmami, sa Rusko usilovalo rozvíjať vzťahy s Európanmi. My, aj Európska únia, sme urobili pre toto veľa.

Ale prevládol iný prístup. Jeho základom bolo rozšírenie Severoatlantickej aliancie, ktorá sama osebe je pozostatkom studenej vojny. Veď aj vznikla, aby čelila tým časom.

Práve presun bloku na východ, ktorý sa mimochodom začal tým, že sovietske vedenie fakticky nahovorili na členstvo zjednoteného Nemecka v NATO, sa stal hlavným príčinou rýchleho rastu nedôvery v Európe. Na sľuby dávané vtedy slovami, že „ nie je namierené proti vám“, že „hranice bloku sa k vám nebudú približovať“, na tieto sľuby sa rýchlo zabudlo. A precedens bol na svete.
Potom od roku 1999 nasledovalo ďalších päť vĺn rozširovania NATO. Členmi Organizácie sa stalo 14 nových krajín, vrátane republík bývalého Sovietskeho zväzu, čo v skutočnosti pochovalo nádeje na kontinent bez deliacich čiar. Na to, mimochodom upozornil v polovici 80. rokov jeden z vodcov Sociálnodemokratickеj strany Nemecka Egon Bahr, ktorý navrhol radikálne prebudovať celý európsky bezpečnostný systém po zjednotení Nemecka, a to jednak s účasťou ZSSR a jednak USA. Ale nikto, ani v ZSSR, ani v USA, ani v Európe, ho vtedy nechcel počúvať.

Ba čo viac, mnohé krajiny čelili umelej voľbe – byť alebo s kolektívnym Západom alebo s Ruskom. V skutočnosti však to bolo ultimátum. Aké sú dôsledky takejto agresívnej politiky, vidíme na príklade ukrajinskej tragédie z roku 2014. Európa aktívne podporila protiústavný ozbrojený puč na Ukrajine. Odtiaľto sa všetko začalo. Načo to bolo dobré? Vtedajší prezident Janukovyč už súhlasil so všetkými požiadavkami opozície. Na čo bolo dobré zorganizovať štátny prevrat? A krajiny Európy ho váhavo, ale podporili, čo vyvolalo rozkol na samotnej Ukrajine a spôsobilo vystúpenie Krymu z tejto republiky?

Celý systém európskej bezpečnosti sa teraz vážne zhoršil. Zvyšuje sa napätie, reálnymi sa stávajú nové preteky v zbrojení. Prichádzame o obrovské príležitosti, ktoré nám dáva kooperácia, ktorá je ešte dôležitejšia teraz, keď musíme čeliť takým
spoločným výzvam, ako je pandémia a jej mimoriadne ťažkým sociálno-ekonomickým následkom.

Prečo sa to deje? A čo je najdôležitejšie, aké závery z toho treba vyvodiť?
Na aké poučenia z histórie si treba spomenúť? Myslím si, že to čo potvrdzuje celá povojnová história Veľkej Európy: na prosperitu a bezpečnosť nášho spoločného kontinentu, ktorú možno dosiahnuť iba spoločným úsilím všetkých krajín, vrátane Ruska. Pretože Rusko je jedným z najväčších európskych štátov. A my cítime svoje neoddeliteľné kultúrne a historické spojenie s Európou.

Sme otvorení čestnej a konštruktívnej spolupráci.To potvrdzuje naša myšlienku vytvorenia spoločného priestoru spolupráce a bezpečnosti od Atlantiku po Tichý oceán, ktorý by zahŕňal rôzne integračné formáty vrátane Európskej únie a Euroázijskej hospodárskej únie.

Znovu opakujem: Rusko vystupuje za obnovenie všestranného partnerstva
s Európou. Máme veľa tém spoločného záujmu. Je to bezpečnosť a strategická stabilita, zdravotná starostlivosť a vzdelávanie, digitalizácia, energetika, kultúra, veda a technika, riešenie klimatických a environmentálnych problémov.

Svet sa dynamicky vyvíja a čelí novým výzvam a hrozbám. A my si jednoducho nemôžeme dovoliť niesť bremeno minulosti, dávnych nedorozumení, urážok, konfliktov a chýb. Niečo, čo nám bude bude prekážať zamerať sa na riešenie naliehavých problémov. Sme presvedčení, že všetci si musíme priznať chyby a napraviť ich. Náš spoločný a nepopierateľný cieľ je zabezpečiť kontinentálnu bezpečnosť bez deliacich čiar, jednotný priestor rovnoprávnej spolupráce a univerzálneho rozvoja v mene prosperity Európy a sveta ako celku“.