Výsledky ukázali, že tí, ktorí počúvali reč, ale nevideli toho, s kým besedovali, tým sa podarilo určiť emócie najpresnejšie. Najhoršie výsledky mali tí, ktorí počúvali nahrávku hlasu.
Podľa Michaela Krausa, jedného z expertov, tieto výsledky môžu byť vysvetľované dvoma príčinami: tým, že ľudia používajú mimiku, aby mohli skryť svoje emócie, alebo tým, že súčasne počúvať a sledovať reč tela bráni tomu, aby bolo možné pozorne počúvať i pozorne sledovať mimiku.
Výskum okrem toho ukázal, že ľudia, vrátane psychológov, používajú výraz tváre za hlavný indikátor emócií. “Je možné, že ľudia venujú príliš mnoho pozornosti tvári v tú dobu, keď hlas nesie informácie, ktoré pomáhajú adekvátne pochopiť jeho vnútorný stav,” hovorí Kraus.
























