Podľa de Kerchoveho sú radikálni islamisti stále najväčšou hrozbou. Po porážke Islamského štátu (IS) v Sýrii a v Iraku sú teraz hlavným nebezpečím domáci teroristi. Tí ani neboli v Iraku či v Sýrii a neboli nikdy vo formálnom spojení s IS alebo s Nusrou, ale ich inšpirovala radikálna islamistická propaganda.
IS mal veľmi talentovaných ľudí, ktorí ju tlačili cez sociálne médiá a vyrábali množstvo videí, čo pred nimi robila už aj Al-Káida. De Kerchove vraví, že EÚ spolupracuje s internetovými spoločnosťami na tom, aby takýto materiál nebol prístupný na internete ani po jeho zmazaní. V rámci Europolu sa vytvorila jednotka so špecialistami na nezákonný obsah na internete (podobná ako v Scotland Yarde), ktorí doteraz vyhľadali vyše 4-tisíc kusov obsahu. Aj na už odstránený obsah bola vytvorená databáza a internetové spoločnosti tak dokážu zabrániť novému nahraniu obsahu, ktorý už bol raz zmazaný. Automatická identifikácia funguje pre videá a audionahrávky, horšie je to zatiaľ s textami.
Podľa de Kerchoveho sú tri príčiny radikalizácie:
– veci súvisiace s osobnou traumou: rodinu opustil otec, problém identity u druhej generácie moslimských prisťahovalcov v Európe, pocit veľkej nespravodlivosti, diskriminácie, islamofóbie, či zlé sociálne podmienky
– ideológia, pričom si experti myslia, že radikálny islam býva impulzom alebo čiernobiele videnie sveta vedie k tomu, že si človek ospravedlní použitie násilia
– impulzy napomáhajúce k radikalizácii, ako pobyt vo väzení, internet a salafistické organizácie.
Ako príklad dáva Belgicko, ktoré v prepočte na obyvateľov malo jeden z najvyšších počtov radikálov bojujúcich v radoch IS v Iraku a v Sýrii a jedným z dôvodov bola salafistická organizácia Sharia4Belgium, ktorej členovia regrutovali priamo v uliciach Bruselu, Vilvoorde a Antverp hlavne na bohatšom severe krajiny.
De Kerchove súhlasí nechať moslimov v Európe, aby si vytvorili vlastné organizácie a mali vlastných imámov, ale je potrebné zaistiť aj rôznorodé výklady islamu, aby neprevládlo len jedno učenie, napríklad radikálny salafizmus podporovaný Saudskou Arábiou. Je teda dobré, že korunný princ Mohamed bin Salmán chce krajinu vrátiť k umiernenejšej verzii spred roka 1979. Aj zahraničné financovanie by malo byť transparentnejšie, aby bolo jasné, čo sa podporuje.
Nejde ani kvantitu radikalistov, ale skôr o kvalitu, koľko ľudí je radikalizovaných tak, že sú “blízko bodu zlomu” v použití násilia. Tajné služby totiž poznajú mnohých radikálov, ale dôležité pre nich je vedieť, kto je práve “blízko bodu zlomu” v spáchaní trestného činu. Pomôcť by tu mohla práca ľudí na ulici, ktorí poznajú tunajších obyvateľov, linky na oznámenie podozrivých vecí, monitorovanie telefónov, e-mailov a internetu tajnými službami, či umelá inteligencia na identifikáciu podozrivých.
De Kerchove sa nebojí toho, že by kvôli zvýšenej ostražitosti sa z Európy stal akýsi “bezpečnostný štát” v nadmernomu presadzovaní bezpečnosti na úkor iných vecí.
De Kerchove však tvrdí, že pre niektoré krajiny je problém strážiť všetkých radikálov, pretože na jedného treba niekedy až 20-25 príslušníkov bezpečnostných služieb. K tomu dodáva: “Našťastie sme zatiaľ nevideli masívny návrat bojovníkov IS zo Sýrie a Iraku. Zatiaľ.”
Podľa údajov 5000 občanov EÚ bojovalo v Sýrii a v Iraku na strane IS a 1500 z nich sa už vrátilo, vyše tisícky zahynulo. Takže je tu stále potenciálnych 2500 ľudí, ktorí sú možno mŕtvi, ale to nie je isté, pretože sa mohli premiestniť do iných konfliktných oblastí, ako Afganistan a juhovýchodná Ázia, alebo voli zadržaní Sýrskymi demokratickými silami, Kurdmi, Asadovým sýrskym režimom alebo sú vo väzeniach v Iraku. Možno niektorí sú na cestě späť do Európy a čakajú v Turecku na vhodný okamih.