Zdanlivo jednotný front skupiny siedmich krajín proti Číne na samite v Hirošime minulý mesiac ustúpil novému kolu diplomacie s Pekingom.

Čínski analytici rozlišujú medzi Spojenými štátmi a Japonskom, ktoré sú odhodlané zadržiavať Čínu, na jednej strane a poprednými európskymi krajinami, ktoré sú otvorené ekonomickým stimulom, na strane druhej.

Čínsky úradník číslo dva Li Čchiang navštívi koncom tohto mesiaca Berlín a Paríž, kde sa 22. júna zúčastní na konferencii o podpore chudobných krajín (s veľavravným názvom “Nový svetový finančný pakt”). Konferencia je projektom francúzskeho prezidenta Macrona; jej význam spočíva v tom, že Čína od marca vyvážala do krajín globálneho Juhu viac ako do celého rozvinutého sveta.

V krátkodobom horizonte musia krajiny ako Francúzsko, ktoré majú dlhodobé záujmy v krajinách globálneho Juhu, nájsť s Čínou modus vivendi. V strednodobom horizonte predstavuje obrovský hospodársky záväzok Číny voči Afrike – odhaduje sa, že za posledných dvadsať rokov investovala 155 miliárd USD – najlepšiu nádej Európy, ako zabrániť nekontrolovateľnej vlne prisťahovalectva z Afriky.

Na ceste do Paríža sa premiér Li stretne v Berlíne s nemeckým kancelárom Gerhardom Scholzom. Šéf Scholzovej Sociálnodemokratickej strany Lars Klingbeil sa tento týždeň stretol s premiérom Li v Pekingu.

Li vyhlásil, že “Peking je pripravený posunúť svoje strategické partnerstvo s Berlínom do nových výšin”, a dodal: “Čína prikladá veľký význam svojim vzťahom a spolupráci s Nemeckom a je dôležité, aby obe významné vplyvné krajiny zostali verné svojej pôvodnej snahe o spoluprácu a posilnili dialóg a koordináciu s cieľom priniesť do sveta viac stability a istoty.”

Klingbeil sa stretol aj s Wang Huningom, azda najviditeľnejším čínskym politickým stratégom a autorom traktátu “Amerika proti Amerike”, ktorý kritizuje americký kultúrny a hospodársky úpadok.

Jeden z najdôležitejších prúdov v SPD, Seeheimerov krúžok, minulý mesiac vydal bielu knihu, v ktorej vyzýva na “viacrozmernú politiku” voči Číne ako odpoveď na snahy Washingtonu izolovať Čínu. “Náhle ukončenie obchodných vzťahov s Čínou by znamenalo hospodársku katastrofu,” varuje Seeheimerova kniha. “Sme zodpovední za bezpečnosť domácej zamestnanosti. V tomto ohľade by dôsledná stratégia voči Číne nemala byť protičínskou stratégiou, ktorá sleduje námietku oddelenia Nemecka od Číny.”

Diplomacia medzi stranami môže byť pre nemecko-čínske vzťahy dôležitejšia ako diskusie medzi vládami. Za posledný rok najviditeľnejšie proamerická nemecká strana Zelení klesla v prieskumoch verejnej mienky z 22 % na iba 14 %, zatiaľ čo tvrdá pravica a protinacistická Alternative für Deutschland poskočila zo 14 % na 19 %. Nemecká koalícia sa fakticky rozpadla a strany sledujú svoje politické ciele samostatne.

Maďarsko je dôležitým ukazovateľom smerovania európskej politiky. Zdá sa, že maďarský premiér Viktor Orbán sa vzdiali od hlavného európskeho prúdu. Dňa 23. mája vyhlásil, že Rusko nemožno na Ukrajine vojensky poraziť, a jeho minister zahraničných vecí oznámil, že Budapešť bude vetovať ďalšiu pomoc EÚ Kyjevu. Vzťahy Maďarska s Čínou sú silné a rýchlo sa rozvíjajú.

Orbánova vláda sa usiluje skôr o viac než menej čínskych investícií do špičkových technológií vrátane intermodálneho nákladného uzla Východ-Západ, prvého železničného dopravného zariadenia využívajúceho širokopásmové pripojenie 5G a umelú inteligenciu na prekládku kontajnerov, čo je dôležitý projekt pre čínsku spoločnosť Huawei. To je v kontraste so šumom (o ktorom 7. júna informoval denník Financial Times), ktorý sa týka zákazu infraštruktúry spoločnosti Huawei v celej EÚ.

Orbán je menej izolovaný, ako sa zdá. Je nepravdepodobné, že by zaujímal vyhranené postoje, ak by nemal tichú podporu ostatných európskych politických síl. Maďarský líder bude pravdepodobne určovať tempo ďalšieho kola diskusií medzi EÚ a Čínou.

Čína vidí v Európe príležitosť. Krajiny G7 “majú rôzny stupeň intenzity pri rokovaniach s Čínou a Čína môže prijať stratégiu ich rozdelenia,” napísal vplyvný komentátor Yang Feng 23. mája v online analýze, ktorá pravdepodobne odráža myslenie čínskej vlády.

Yang napísal, že “rozdielna úroveň” odporu voči Číne “znamená, že Čína má rôzne možnosti, ako reagovať na postoje siedmich krajín. Japonsko prijalo priemyselnú substitúciu, ktorá je priamou konkurenciou [s Čínou]. V prípade Francúzska, Nemecka a Talianska však Čína môže ponúknuť politiku priťahovania, otvorenia domáceho hospodárstva a obchodu, ako aj otvorenia investícií. Pokiaľ ide o Spojené kráľovstvo, Čína bude spolupracovať, ak chce spolupracovať, a stiahne sa, ak nechce spolupracovať. Je na Spojenom kráľovstve, aby si vybralo.”

Čínsky komentátor poznamenal: “Bez ohľadu na to, ako hlasno kričí skupina siedmich krajín, jediné krajiny, s ktorými Čína skutočne musí rokovať, sú Spojené štáty a Japonsko.” Dodal: “Po Bidenovom nástupe do funkcie, pokiaľ ide o hospodársku a obchodnú politiku, iba Japonsko spolupracuje s politikou USA a uvaľuje na Čínu blokády a sankcie. Väčšina ostatných krajín zostala na úrovni rozhovorov.”

Yang Feng dodal, že Čína “bude pokračovať v úsilí o de-dolarizáciu v neamerickom svete. Dokonca aj spojenci USA, ako sú krajiny Európskej únie, majú tiež záujem zbaviť sa závislosti od amerického dolára.”