Protest socialistov pred ambasádou USA. Americkí vlastníci vyviezli zisk US Steelu a teraz idú prepúšťať

Bratislava 26. septembra 2019 (HSP/Foto:HSP-Ivan Lehotský)

US Steel v Košiciach napriek dlhodobej ziskovosti vytvoril miliardový investičný dlh a chystá prepúšťanie, pričom generálny riaditeľ má ročný plat niekoľko miliónov eur a ten hlavný šéf za oceánom ešte rádovo vyšší. Podviedli nás, hovorí Eduard Chmelár

V stredu dopoludnia členovia hnutia Socialisti.sk umiestnili pred veľvyslanectvom USA obrovský transparent s textom „Zničili ste VSŽ! Zneužili ste našu dôveru!“ Išlo o protest proti tomu, že americká firma v uplynulých rokoch prehospodárila, vytunelovala najväčšiu slovenskú firmu, oporu slovenskej ekonomiky, a teraz chystá masové prepúšťanie. Tento protest odignorovali všetky masmédiá, prišiel iba zástupca denníka Hlavné správy. Na otázky odpovedal predseda hnutia Socialisti.sk Eduard Chmelár.

Vy ste ľavičiari. Organizujete protest, ale nevidím tu nikde ľavicové médiá. Kde sú?

To my sa pýtame, kde sú nielen ľavicové médiá, ale kde sú všetky médiá? Kde sú verejnoprávne médiá? Kde je TASR? Prečo si neplnia informačnú povinnosť? A potom sa budú čudovať, že sem prišli jedine Hlavné správy? Toto je vizitka slovenských médií. Neprídu, keď ide o takú vážnu vec, ako je existencia podniku, bez ktorého by boli Košice mŕtvym mestom?

US Steel argumentujú tým, že problém vznikol v dôsledku toho, že sa do Európy dováža lacná dumpingová oceľ z Ázie. Ale nie je to potom tak trochu aj problém liberálneho kapitalizmu, ktorý kvôli zisku otvára všetky hranice?

To nie je len „tak trochu problém“, to je hlavný problém: koristnícky kapitalizmus. A toto všetko sú výhovorky. Oni sa vyhovárajú na to, že Brusel im nariadil nejaké prísnejšie environmentálne pravidlá. Ale to predsa vedeli už dávno a oni namiesto toho, aby investovali do ekologických výrobných technológií, korumpovali vládu, aby im dala výnimky z environmentálnych pravidiel.

Dnes by nemali problém, lenže oni urobili z výnosného podniku dojnú kravu, všetky zisky, ktoré predstavujú zhruba miliardu, odviedli do Spojených štátov, dokonca aj na sanovanie ich dlhov a na platy amerických oceliarov sme prispievali my. Vydojili to tu a teraz to chcú predať. Aj keď stále hovoria, že sa nič nedeje, ale neustále s niekým rokujú o predaji firmy. Napriek tomu, že mali desaťročné daňové prázdniny, napriek tomu, že mali úľavy na energiách, napriek tomu, že mali výnimky z environmentálnych opatrení, napriek tomu, že boli dlhodobo v zisku, napriek tomu všetkému do firmy investovali veľmi málo. To je celý problém.

A teraz od toho všetci dávajú ruky preč – vláda sa háda s bývalým prezidentom, americká ambasáda sa tvári, že veď je to súkromná firma. Lenže keď za nich lobovali, tak vtedy nehovorili o tom, že je to súkromná firma, ale vnímali to ako súčasť americkej diplomacie.

Teraz je už najvyšší čas, aby za to niekto konečne prevzal zodpovednosť. Lebo ja si myslím, keď už hovoríme o tých environmentálnych pravidlách, že príde čas, keď budeme musieť brať na zodpovednosť, a mám na mysli trestné stíhanie, aj tých, ktorí mali na svedomí najviac environmentálnych hriechov – a to sú práve takéto korporácie, ktoré nekonali, hoci vedeli, že majú konať. Odďaľovali riešenie a teraz sa tvária, že za to môže Brusel, lenže za to môže ich nečinnosť.

Vidíte nejakú reálnu možnosť uspokojivého riešenia?

V prvom rade sa do toho musí viac vložiť vláda. Keď niekto dáva niekomu úľavy, stimuly, tak predsa má v rukách nejaké páky, ktorými môže veci ovplyvňovať. Vláda musí začať konať, ale nechcem hovoriť len na túto vládu, veď to boli predsa všetky doterajšie vlády – Dzurindova vláda predala zlatú sliepku slovenskej ekonomiky za smiešnych šesťdesiat miliónov, hoci v tom čase boli k dispozícii aj vážnejší záujemcovia.

Podľa môjho názoru je potrebné sa pripraviť aj na časy, keď by nedajbože mohol podnik začať aj krachovať. Na takéto veci by sme mali mať pripravenú legislatívu. My navrhujeme zákon o zamestnaneckej samospráve, aby po vzore z iných krajín v prípade krachujúcej firmy ju mohli zamestnanci prevziať a jednak ju tým zachrániť, a jednak by to bol významný vklad do ekonomickej demokracie. A čo je dôležité, ľudia by mali prácu. Treba stále myslieť na to, že toto nie je len jedna z mnohých firiem, ale kľúčový podnik pre východné Slovensko. Bez neho by Košice dopadli ako Detroit.

Nie je tu priestor, aby v tomto prípade na Američanov zatlačila aj európska, bruselská diplomacia? Predsa len, košické železiarne sú oporou slovenskej ekonomiky a z tohto hľadiska sú dôležité aj pre Európu.

Samozrejme. Preto hovorím, že sa do toho musí vložiť diplomacia. To nemôže byť tak, že teraz všetci dávajú od toho ruky preč, že veď to je súkromná firma. V prvom rade je tu priestor pre výrazné opatrenia slovenskej vlády. Ale mali by sa výraznejšie angažovať aj Spojené štáty. Ide totiž aj o ich imidž: slovenská verejnosť spája US Steel so Spojenými štátmi, preto by si mali trochu aj oni vo vlastnom záujme uvedomiť, ako to poškodzuje ich imidž. V opačnom prípade to bude mať fatálne následky.

My si naozaj myslíme, že tak ako to stojí aj na tom plagáte, oni zneužili našu dôveru, že nás všetkých jednoducho podviedli a teraz sa tvária, že za nič nemôžu. To je to najjednoduchšie: privatizovať zisky a socializovať straty. To je ich taktika. Ale je na nás, aby sme si povedali: takto nie.

Keď hovoríme o dôvere, je možno namieste spomenúť aj tú „skvelú“ ponuku zo strany Spojených štátov, že zrekonštruujú a následne za potupných podmienok obsadia naše vojenské letiská za sumu, za akú sa nedá kúpiť ani väčšie lietadlo. Možno by bolo vhodné pri tých jednaniach mať na pamäti aj túto skúsenosť…

Sú to dve nesúvisiace veci, ale samozrejme, v rámci taktiky pri jednaniach sa dá spomenúť všeličo. Ale ak hovoríme o košických železiarňach, tu treba naozaj brať do úvahy, že ide o kľúčový záujem Slovenskej republiky. Mňa napríklad šokovali slová ministra hospodárstva Žigu, ktorý na síce uletený návrh košického župana – beriem ho skôr ako provokatívny nápad – kúpiť železiarne za symbolické jedno euro povedal, že je to urážka seriózneho investora. Prosím? Toto robí seriózny investor? Za koho ten človek kope? Zastáva ako minister záujmy občanov Slovenskej republiky, alebo je to lobista US Steel?

Ivan Lehotský