Hoci Rusko od zmluvy oficiálne neodstúpilo, jeho pozastavenie pravdepodobne predznamenáva jej zánik. Budúce rozšírenie ruského jadrového arzenálu je možné. Bezprostredné obavy však vyvoláva obnovenie jadrových skúšok. Ruský prezident Vladimir Putin vo svojom vyhlásení spomenul možnosť testovania a nariadil Rosatomu – ruskej štátnej spoločnosti pre jadrovú energiu – začať prípravy na testovanie.

Toto testovanie bude mať dva ciele. Po prvé, Rusko použije jadrové testy ako nástroj nátlakovej diplomacie. Testy budú načasované tak, aby sa zhodovali s udalosťami politického alebo vojenského významu. Tieto testy by sa mohli uskutočniť pred novými ofenzívami na Ukrajine alebo pred rozšírením ruských útokov na civilnú infraštruktúru. Okrem Ukrajiny by jadrové skúšky mohli predchádzať snahám o destabilizáciu iných ruských susedov, ako je napríklad potenciálne sprisahanie s cieľom zvrhnúť moldavskú vládu.

Tieto jadrové testy by slúžili ako signál, že Rusko je ochotné použiť svoj arzenál v prípade operácií USA alebo NATO proti Rusku. V prípade ruských vojenských operácií – či už ide o súčasnú operáciu na Ukrajine alebo budúce operácie inde – by tieto testy mohli byť súčasťou ruskej stratégie na zabránenie eskalácie miestneho konfliktu do regionálneho konfliktu. Toto riadenie eskalácie je ústredným prvkom ruskej vojenskej doktríny. Odborníci tvrdia, že jadrové zbrane sú dôležitým nástrojom na riadenie eskalácie, hoci sa diskutuje o tom, ako sa tieto zbrane môžu alebo nemôžu použiť.

Rusko sa už na tieto účely zapája do jadrovej signalizácie. Putin a ďalší ruskí lídri opakovane používali jadrové hrozby počas vojny na Ukrajine a pred ňou. V týždňoch pred inváziou boli v Kaliningrade a Sýrii – kde by boli v dosahu hlavných miest NATO v západnej Európe a Stredozemnom mori – rozmiestnené hypersonické zbrane schopné jadrového použitia. Jadrové skúšky by pridali ďalší prostriedok na nátlakovú jadrovú signalizáciu.

Táto stratégia by nebola jedinečná pre Rusko. Aj Severná Kórea spája jadrové skúšky s politickými cieľmi. Severokórejské testy sa často zhodujú so spoločnými americko-juhokórejskými vojenskými cvičeniami, inauguráciou nových amerických alebo juhokórejských prezidentov alebo dôležitými udalosťami vo vzťahoch USA s Južnou Kóreou, Japonskom alebo Čínou.

Druhým cieľom obnovených jadrových skúšok je zlepšiť ruský jadrový arzenál. Rusko je v súčasnosti zapojené do rozsiahleho programu jadrovej modernizácie. Táto modernizácia sa týka všetkých troch častí ruskej jadrovej triády a zahŕňa modernizáciu existujúcich spôsobilostí – ako je vývoj ICBM Sarmat alebo SSBN Borei-A – a nových systémov, ako je napríklad hypersonický klzný prostriedok Avangard.

Rusko aj Spojené štáty v posledných desaťročiach vyvinuli nové hlavice a nosné systémy bez toho, aby odpálili jadrovú zbraň. Počítačové modelovanie umožnilo obom krajinám navrhnúť a vyhodnotiť nové zbrane. Úspešná bola aj americká údržba a modernizácia jadrových zbraní prostredníctvom programu ministerstva energetiky Stockpile Stewardship Program. Úradníci očakávajú, že v dohľadnej budúcnosti sa budú spoliehať skôr na program Stockpile Stewardship než na skúšobné detonácie.

Testovanie môže ruským predstaviteľom umožniť potvrdiť schopnosti nových systémov lepšie ako počítačové modelovanie, čo upokojí obavy z nespoľahlivého jadrového odstrašenia. Testovanie tiež ukáže protivníkom, že tieto zbrane budú fungovať, čím sa zlepšia odstrašujúce schopnosti ruského jadrového arzenálu.

Ak dôjde k testovaniu, s najväčšou pravdepodobnosťou sa uskutoční na Novej zemi. Arktické súostrovie je silne militarizované a bolo jedným z hlavných miest jadrových skúšok Sovietskeho zväzu. Testovala sa tu najväčšia navrhnutá a odpálená jadrová bomba Car Bomba.

Rusko v posledných rokoch zintenzívnilo rozvoj vojenskej infraštruktúry a spôsobilostí na svojom ďalekom severe vrátane Novej Zeme. Tento región sa vníma ako kritický pre ruskú bezpečnosť a obnovenie jadrových skúšok by zvýšilo jeho strategickú hodnotu pre Moskvu. To by mohlo viesť k ďalšej militarizácii ruskej Arktídy.

Zvýšenie militarizácie Arktídy by malo významné strategické dôsledky pre ostatné arktické mocnosti, z ktorých všetky sú súčasnými alebo ašpirujúcimi členmi NATO. Rusko v posledných rokoch rozšírilo svoje nároky na arktické morské dno, čím sa jeho územné nároky dostali do väčšieho kontaktu s územnými nárokmi Kanady a Nórska. Rusko a Nórsko sú tiež zapojené do napätých vzťahov pozdĺž svojich pozemných a námorných arktických hraníc. Tieto spory sa čoraz viac militarizujú. Zvýšenie ruských vojenských prostriedkov v Arktíde by tieto spory ešte zhoršilo a zvýšilo by neistotu ostatných arktických štátov vrátane Spojených štátov.

Hoci tvrdím, že blížiaci sa zánik New START-u je pravdepodobný, nie je zaručený. Spojené štáty by sa mali pokúsiť oživiť účasť Ruska na dohode. Je však nepravdepodobné, že toto úsilie bude úspešné, najmä bez ústupkov, ktoré sú pre Spojené štáty a ich spojencov neprijateľné.

Pozastavenie účasti Ruska na zmluve New START je poslednou zo sledu udalostí, ktoré vedú k pravdepodobnému zániku zmluvy. Rusko v auguste verejne pozastavilo americké inšpekcie ruských zariadení a v decembri sa stiahlo zo zasadnutia dvojstrannej konzultačnej komisie zmluvy v Káhire. Overovacie inšpekcie na mieste sú od roku 2020 na neurčito prerušené z dôvodu pandémie Covid-19.

Prečo Rusko robí tento krok práve teraz? Pravdepodobným dôvodom je, že náklady na odstúpenie od zmluvy sa pre Rusko znížili, zatiaľ čo výhody testovania sú čoraz dôležitejšie. Rusko bude musieť zvýšiť svoju závislosť od jadrových zbraní, aby odradilo buď agresiu protivníka voči Rusku, alebo medzinárodnú intervenciu na podporu Ukrajiny.

Jednostranné pozastavenie platnosti zmluvy alebo odstúpenie od nej by medzitým pravdepodobne vyvolalo výrazné odsúdenie zo strany medzinárodných aktérov. Zástancovia väčšej kontroly zbrojenia by vyzývali na zvýšenie izolácie Ruska. To by mohlo poškodiť obchod a vzťahy Ruska s jeho európskymi susedmi.

Táto potenciálna škoda sa už stala. Izolácia Ruska od týchto štátov sa v priebehu vojny výrazne zvýšila a obchod – najmä s ropou a plynom – s Európou prudko klesol. Veľká časť tohto obchodu sa presunula do Číny a Indie s potenciálom budúceho rastu obchodu s Pekingom aj Dillí. Ani jedno z nich nemá silnú podporu pre dohody o kontrole zbrojenia. Čína sa bráni snahám o zapojenie do režimu kontroly zbraní a má záujem o rozšírenie vlastného arzenálu. Nadviazala tiež čoraz užšie partnerstvo s Ruskom.

India je pritom otvoreným kritikom globálneho režimu kontroly zbrojenia a nešírenia zbraní od jeho vzniku v 60. rokoch 20. storočia. India môže mať z nových jadrových skúšok aj ekonomický prospech. Pokroky v technológii jadrových zbraní by sa mohli preniesť do ruského civilného jadrového sektora, ktorý je dôležitým partnerom pre malý, ale rastúci indický priemysel jadrovej energie.

Je pravdepodobné, že New START je na spadnutie. Jej dôsledkom je rastúci potenciál pre novú éru ruských jadrových skúšok. Toto testovanie zvýši účinnosť ruských jadrových zbraní, stane sa nástrojom nátlakovej diplomacie a povedie k väčšej militarizácii v Arktíde. Rusko môže tiež rozšíriť svoj jadrový arzenál. Strategické a politické dôsledky takéhoto konania však budú pravdepodobne menšie ako dôsledky jadrových skúšok. Spojené štáty majú veľké zásoby nerozmiestnených jadrových zbraní, ktoré by sa mohli istý čas vyrovnať ruskej jadrovej expanzii. A toto rozšírenie bude obmedzené finančnými a zdrojovými obmedzeniami, najmä keď konvenčné straty zvyšujú náklady na náhradu materiálu.