Pripomienky štátnych inštitúcii a mimovládnych organizácii k stratégii ľudských práv

Slovensko 27. júna 2014 (HSP/Foto:TASR)

Podľa dostupných informácii má podobnú stratégiu týkajúcu sa ľudských práv z členských krajín EÚ len Holandsko

Mnohé štátne inštitúcie, mimovládne organizácie, politické strany, samotní politici, ako aj Konferencia biskupov Slovenska vzniesli značný počet pripomienok voči obsahu návrhu Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv v SR, ku ktorej 19. júna skončilo pripomienkové konanie. Podpredseda parlamentu a predseda KDH Ján Figeľ minulý týždeň osobne navštívil ministra Lajčáka a vyjadril mu vážne výhrady k navrhovanej Stratégii.

Stratégiu tvorí 25-stranový text samotnej Stratégie a 13 okruhov príloh, spolu 440 strán. Podľa dostupných informácii má podobnú stratégiu týkajúcu sa ľudských práv z členských krajín EÚ len Holandsko. Slovensko nemá žiadny medzinárodno-právny záväzok prijať takýto dokument.

Pripomienky štátnych inštitúcii

Kritické stanovisko k finálnej verzii stratégie zverejnila napr. aj Generálna prokuratúra SR, Ministerstvo zdravotníctva a Úrad vlády SR.

Podľa Generálnej prokuratúry „materiál po obsahovej stránke nepredstavuje ucelenú stratégiu, ani koncepciu, analýzu, či rozbor. Obsahovo nenapĺňa osnovu danú názvami jednotlivých častí a nemá zrozumiteľný záver. Obsahuje množstvo nesúrodých, neusporiadaných, aj bezobsažných fráz“.

Ministerstvo zdravotníctva vyjadrilo kritiku medziiným voči konkrétnemu návrhu v prílohe č. 8 týkajúcej sa práv LGBTI osôb. Zdôraznili, že ak by pri darovaní krvi bola v dotazníku vypustená otázka či mal muž za posledný rok sexuálny styk s mužom, mohlo by to vážne ohroziť zdravotný stav občanov SR.

Podľa Úradu vlády „navrhovaný materiál sa nepokúsil prekonať zúžený pohľad na problematiku ochrany a podpory ľudských práv. Návrh stratégie by mal obsahovať neutrálne odporúčania systémového a koncepčného charakteru zahŕňajúce ochranu a podporu ľudských práv v celej svojej šírke, vrátane hospodárskych a sociálnych práv.“ Ďalej Úrad vlády kritizuje, že iInštitucionálna báza ochrany a podpory ľudských práv je v predmetnom materiáli neurčitá a nedostatočne korešponduje s programovým vyhlásením vlády. … Predmetný materiál zotrváva na predstave, že jediným reprezentantom občianskej spoločnosti je časť neziskového sektoru …“

Pripomienky mimovládnych organizácii

Najväčší počet pripomienok vzniesli mimovládne organizácie. Avšak nebola akceptovaná ani jedna z tých, ktorú podali MVO obhajujúce tradičné hodnoty.

„Dokumenty, tak ako sú pripravené, nie sú vhodné na rokovanie vlády. Majú veľa obsahových aj formálnych nedostatkov,“ konštatuje právnik Martin Dilong z FVO. FVO už v októbri 2013 v liste, ktorý adresovalo ministrovi zahraničia pomenovalo spôsob, ako dospieť v dialógu ku dokumentu v oblasti ľudských práv, ktorý by spájal, a nie rozdeľoval slovenskú spoločnosť. Žiaľ, minister tento apel prehliadol. Slovensko nemá žiadny medzinárodno-právny záväzok prijať takýto dokument. Stratégii chýba spoločenský konsenzus na to, aby mohla byť skutočným prínosom pre úroveň ľudských práv na Slovensku. Podľa FVO je možné pozitívne podnety z tohto dokumentu, týkajúce sa práv seniorov, detí, zdravotne postihnutých a ďalších skupín, realizovať aj bez prijatia Stratégie ako celku. Upozorňujeme vládu, že síce môže prijať kontroverznú Stratégiu, jej návrh však bude výrazne polarizovať slovenskú spoločnosť. Takéto riešenie nepovažujeme za múdre a rozumné“, uvádza na záver stanoviska FVO Martin Dilong.

Fórum života (FŽ) vo svojej hromadnej pripomienke vyjadruje nesúhlas s tzv. „triedením ľudských práv“. „Základom všetkých práv je právo na život, pretože bez neho nemôže človek poznať, ani vykonávať žiadne zo svojich práv,“ uvádza predsedníčka Fóra života Marcela Dobešová. FŽ poukazuje na to, že pojem rod a rodový, ktorý Stratégia obsahuje, nie je konsenzuálnym pojmom ani v SR ani v Európe. „Zamieňanie rovnosti mužov a žien za rodovú rovnosť vnáša neistotu, či ide o rovnosť dvoch rodov alebo viacerých, čím sa popiera vedecká pravda o existencii dvoch pohlaví,“ vysvetľuje Mária Raučinová a upozorňuje, že používanie slova rod automaticky predpokladá odlíšenie od biologického pohlavia a spochybňovanie celistvosti ľudskej bytosti. FŽ navrhuje vypustiť zo Stratégie prílohu Práva lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych ľudí (LGBTI), pretože „spochybňuje univerzálnosť ľudských práv samotnou svojou podstatou“. Podľa hromadnej pripomienky FŽ, „ak bude LGBTI stále zdôrazňovať osobitosť svojich práv a ich zakotvenie v rôznych predpisoch, bude to znamenať vyčlenenie jednej skupiny ľudí nad iné skupiny.“

Centrum pre bioetickú reformu (CBR) vo svojej hromadnej pripomienke odporúča zamietnuť návrh Stratégie a kritizuje fakt, že výhrady voči obsahu i procesu tvorby tohto dokumentu zo strany prevažnej väčšiny MVO na a po workshopoch pre verejnosť ostali odignorované. Zdôrazňuje, že požiadavka na manželstvo pre páry rovnakého pohlavia je v rozpore s Ústavou SR a upozorňuje, že Stratégia a jej prílohy „žiadajú nové práva pre LGBTI príslušníkov, ktoré povedú k porušovaniu základných práv na slobodu zmýšľania, svedomia, prejavu, náboženského vyznania.“ CBR sa vo svojej hromadnej pripomienke dotýka aj problematiky umelých potratov: „Návrh má ambíciu nastoliť a dôsledne presadzovať režim nulovej tolerancie voči akýmkoľvek prejavom násilia, hoci plne toleruje násilie umelého potratu.“

„Na Slovensku mnohí občania majú problém so zabezpečením základných ľudských práv s praktickým dopadom na ich život, ako zdravotne postihnutí, starí ľudia, týrané deti, obete domáceho násilia, ľudia žijúci na pokraji chudoby… Takmer 70% ľudí nedôveruje súdnictvu, na trhu práce je bežnou praxou diskriminovať zamestnancov kvôli veku alebo materstvu, zo škôl a z nemocníc sú vyhadzovaní ľudia, ktorí upozornia na korupciu alebo nezrovnalosti,“ píše sa v pripomienke Fóra kresťanských inštitúcií. FKI súčasne poukazuje na to, že namiesto koncepčného riešenia spomenutých problémov sa otázka ľudských práv na Slovensku „redukuje na písanie akčných plánov, stratégií a budovanie nových úradov“. Podľa FKI, vláda chce v skutočnosti chrániť práva len niektorých skupín a na obyčajných občanoch jej príliš nezáleží. Hromadná pripomienka poukazuje na vysoké sumy peňazí, ktoré Stratégia predpokladá investovať napríklad do „nastolenia kultúry rodovo korektného jazyka,“ vo forme špecializovaných vzdelávacích programov, nového vládneho orgánu na ochranu práv LGBTI ľudí, či do akreditácie vysokoškolských študijných odborov orientovaných na problematiku ľudských práv a rodovej rovnosti, a to napriek tomu, že na Slovensku je vysoká miera nezamestnanosti a množstvo obyvateľov SR žije na hranici životného minima. Podľa podpredsedu Fóra kresťanských inštitúcií (FKI), Pavla Kosseya tento dokument podporuje nástroje na šírenie rodovej ideológie a na rozširovanie nadštandardných práv pre osoby s homosexuálnymi sklonmi. Súčasne poznamenal: „Vôbec sa nebránime riešeniu problémov týchto osôb, ale je ich treba riešiť otvorene na základe ideologicky nepodfarbeného dialógu.“

Hromadná pripomienka Spoločenstva Ladislava Hanusa (SLH),- ktorá mimochodom obsahuje až 154 konkrétnych pripomienok, z toho 105 zásadných, – konštatuje, že materiál obsahuje napriek ročnému procesu tvorby toľko formálnych a vecných chýb, že nie je predstaviteľné, aby bol v takomto stave posunutý na ďalšie schvaľovanie vládou. SLH kritizuje fakt, že prílohy zavádzajú svoju vlastnú terminológiu, ktorá je nekompatibilná s inými časťami dokumentu. Jedna z hlavných výhrad sa týka toho, že v Stratégii chýba rozpracovanie ľudskoprávnych tém, ktoré nie sú uzavreté a spôsobujú problémy, ale „pravdepodobne nepasujú do ideologických cieľov tvorcov Stratégie – napr. právo na informácie, alebo právo na výhradu vo svedomí.“ Viacerým vyhláseniam návrhu vládneho dokumentu podľa SLH chýba analýza a sú postavené len na emocionálnych dojmoch úzkej časti slovenskej verejnosti; napríklad dojem, že inak sexuálne cítiaci ľudia sú na Slovensku diskriminovaní, pričom súdy žaloby na takýto typ diskriminácie neevidujú.

Podľa Antona Chromíka z Aliancie za rodinu, okrem toho, čo v Stratégii je, je ešte podstatnejšie to, čo v stratégii chýba. „Podľa prieskumu na Slovensku je pre ľudí po zdraví tou najdôležitejšou hodnotou rodina. Rodina v našej krajine veľmi súrne potrebuje pomoc. Rozpadá sa nám okolo 50 % manželstiev. Toto má veľký vplyv na deti a budúcu generáciu. Manželia potrebujú pomoc a podporu v týchto situáciách,“ uvádza Chromík a dodáva, že Aliancia za rodinu by uvítala, keby Stratégia bola prierezovo zameraná práve na rodinu: „Family mainstreaming je to, čo môže spoločnosť zachrániť.“

Podľa Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík a alternatív (IVRA) stratégia nerieši vykorisťovanie, násilie, zneužívanie, či chudobu zdravotne ťažko postihnutých a seniorov.

Slovenskí katolícki biskupi s poľutovaním konštatovali, že vládny dokument je neúplný a zaťažený rodovou ideológiou. Pripomenuli tiež, že návrh stratégie sa napriek ich opakovaným návrhom vôbec nezaoberá právom na život nenarodených detí, právom na výhradu svedomia, právom rodičov a náboženskou slobodou.

Vznesených bolo 319 pripomienok

Podľa ministerstva sú ľudské práva širokou a tematicky pestrou témou, v ktorej jednoducho nie je možné dosiahnuť úplnú zhodu všetkých. Práve preto zvolili tvorcovia Stratégie prísne analytický postup, v ktorom sa v texte Stratégie zovšeobecňujú závery z workshopov, a výstupy z nich tvoria iba informatívne prílohy stratégie. Niektorí jednotlivci a organizácie podľa ministerstva prekrucujú obsah stratégie, jej zmysel a význam. Ak skutočne ide o informatívny charakter jednotlivých príloh, ako to tvrdí ministerstvo, natíska sa otázka prečo neboli akceptované pripomienky týkajúce sa tradičných hodnôt. 

Viac o pripomienkovom konaní Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv v SR si môžete prečítať tu.