Až v tieto dni sa k jednému z nich, k Rudovi Vaskému, prvýkrát dostali príbuzní. Ako znáša väzbu a v akom je stave?

Vasky má úctyhodných 68 rokov. Z videa ho pozná celé Slovensko – je chudý až tenký. Jeho sestra, ktorá ho včera navštívila, ale povedala, že vo väzení výrazne schudol. Čokoľvek, čo si pod tým predstavím, neznie dobre. Zmena stravy, jej zloženie, ktoré možno ako tak zvládne nejaký mladý človek, ale nie dôchodca, je prvý faktor. Druhý je nejaké odopieranie stravy, spoluväzni a iné podmienky, o ktorých sa môžeme len dohadovať, ale ich následky sú reálne.

Rudo Vasky sa podľa jeho sestry vyjadril, že vo väzbe trpí chladom, zvlášť pri povinných vychádzkach na dvor. Väzni majú na nohách tie isté tepláky, ako vnútri, a na hornú časť len krátke kabátiky, zobrať si von deku je im zakázané. Byť dlhšie vonku značí trpieť chladom.

Kto je to vlastne Rudolf Vaský?

Rudo, podobne ako mnohí iní vtedy, vstúpil do veci verejných a politických už v roku 1968, keď po Československu jazdili sovietske tanky. Aj na základe týchto udalostí odišiel v roku 1969, tesne predtým, než zapadla železná opona, ako 18 ročný do USA.

Jeho sestra s rodinou, ktorá tiež strávila niekoľko rokov v emigrácii v Amerike, sa kvôli chorým rodičom roku 1974 vrátila. Rudo zostal vonku, pretože odtiaľ mohol rodinu lepšie podporovať. Dnes je všade mnoho rýchlo pečených antikomunistov, nevediacich o vtedajšej realite nič – ale asi iba tí, čo zažili obdobie vrcholiacej normalizácie si vedia predstaviť, ako rôznym spôsobom bola taká rodina šikanovaná v režime, pre ktorý emigrácia bola zločin. Rudo sám spoznal radosti vtedajšieho systému, keď si musel vydobyť možnosť navštevovať svoju chorú matku. Jeho blízki a on osobne teda naozaj vedia veľmi dobre, aké radosti poskytoval komunistický štát ľuďom, na ktorých si zasadol. To bola pre Ruda Vaského jeho prvá skúsenosť s totalitnou šikanou.

Po zmene režimu sa Vaský vrátil na Slovensko a pokúsil sa, ako viacerí vizionári v tej dobe, vyskúšať demokraciu. Založil politické hnutie Tretia cesta a kandidoval do NR SR Ale to nefungovalo, konkurencia bola nefér, jeho základná téza o tretej ceste bola prevzatá Smerom, ktorý mal ale navyše peniaze. Vasky začal písať, okrem iného aj publikáciu Tretia cesta, blogoval na HN, kde s ním ale skončili pre nepohodlnú priamočiarosť. Seriózne texty v dobe mileniánov už nezaberajú, a tak sa chytil kamery a vyrazil priamo na miesta deja. S Martinom Daňom, ktorý odhaľoval nekalé praktiky vysokých úradníkov, zriadili satiricko-komediálnu reláciu “Takže tak” ( ktorá bola roky tolerovaná a dnes je trestnými orgánmi zadefinovaná ako pokračovací prečin výtržníctva).  A tak Vaský objavil druhý raz radosti totalitného režimu.

Nemienim zisťovať, aké má Rudolf Vaský americké papiere – pre mňa proste niekto, kto v USA prežije niekoľko desiatok rokov, je americkým občanom. Takže vyznieva paradoxne, ak práve srdcom typický slobodný Američan je na Slovensku hejtovaný tými, čo sa pýšia, akí sú proamerickí liberáli. Vyznieva paradoxne, keď disident z čias reálneho socializmu je šikanovaný režimom, ktorý o sebe tvrdí, že je antikomunistický. Ale paradox to nie je – je to ďalší dôkaz, že neoliberáli nie sú skutoční liberáli a že režim nie je naozaj slobodný.

Vaský s Daňom v youtube relácii “Takže tak” sledovali najhorúcejšie politické procesy na Slovensku, vrátane prípadov zmenky Markízy a vraždy Kuciaka. Ako jedni z mála si otvorene dovolili spochybňovať niektoré veci tam tvrdené, a tak efektne nabúravali predvolebnú atmosféru strachu a viny, ktorá bola vrhnutá na Slovensko. Za ich zatknutím možno hľadať čokoľvek, ale aj to, že na pár mesiacov pred voľbami boli zámerne odstránení dvaja hlavní predstavitelia nezávislej žurnalistiky.

Vaský s Daňom si nebrali servítku a ich slovník bol nevyberaný a vulgárny. Často až preháňali. Mnohí ľudia sa mohli cítiť dotknutí, urazení alebo nimi pošpinení, ale na vysporiadanie takýchto konfliktov má civilné právo dosť nástrojov, ktoré sú síce pomalé, ale nakoniec by sa mal človek domôcť svojich práv. Nie je mysliteľné, siahať v týchto prípadoch po trestnom práve.

Vrhnúť novinárov, umelcov a vlastne aj politikov na mesiace do basy za “výtržníctvo” – to je naozaj na úrovni  stalinského režimu, keď sa odsudzovali nepohodlní za “chuligánstvo”. Títo dvaja nie sú žiadni extrémisti, ich platformou nie je ani nacionalizmus, Vaský sa naopak opakovane hlásil k tomu, že je sympatizantom bývalého spojeného Československa a aj tu je paradoxné, že práve známy čechoslovakista ho na ulici verejne napadol a dehonestujúco udrel. Ten za toto explicitné fyzické násilie nesedel ani deň vo vyšetrovacej väzbe, podľa dostupných informácií dostal len poriadkovú pokutu 50 Eur. Podobne bol pred prezidentskými voľbami Martin Daňo fyzicky napadnutý ochrankou vtedajšej kandidátky a dnešnej prezidentky Čaputovej. Tá ale dnes o väzbe Daňa a Vaského zaryte mlčí.

Rudolf Vaský a Martin Daňo žiadajú spravodlivosť. Žiadajú ju aj ich príbuzní, priatelia, spolupracovníci a státisíce ľudí, čo ich tvorbu poznajú. Pretože aj keď už politických väzňov máme, bolo by dobre nemať z nich trvalých martýrov.

Peter Vanád