Pri príležitosti výročia umelcovho narodenia pripravila 16. mája – 29. júna 2025 Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici výstavu jeho diela z jej majetku a pripravila aj knižnú publikáciu, v ktorej oboznamuje verejnosť s jeho životom a tvorbou. Július Koreszka sa narodil v obci  Dojč 24. februára 1895. Vyrastal v blízkom Čáčove v rodine známou svojou láskou k prírode, čo výrazne poznačilo jeho život i tvorbu. V roku 1909 sa rodina presťahovala do Skalice, kde bývali v ulici smerujúcej do skalického hájka, ktorá aj dnes, keď ich dom už nestojí, nesie jeho meno.  Po gymnaziálnych štúdiách v Bratislave a v Skalici začal študovať v Budapešti veterinársku školu, ale zakrátko prestúpil na  akadémiu výtvarných umení v Budapešti. Jeho štúdia prerušila svetová vojna, ako účastník  prvej svetovej vojny bol ťažko ranený. Tieto vojnové udalosti ho poznačili na celý život. Po vzniku ČSR pokračoval v rokoch 1919 – 1924 na pražskej akadémií v  štúdiách, bol žiakom Vratislava Nechlebu, Jakuba Obrovského a vo figurálnom ateliére profesora Maximliána Pirnera. Po ukončení štúdií podnikol študijnú cestu do Paríža, kam sa vydal aj v roku 1938 na svadobnú cestu.  Pracoval ako výtvarník striedavo v Prahe aj v Bratislave. Zaujala ho tematika slovenských hradov, jeho viaceré obrazy a kresby publikoval Ľudovít Janota v Slovenských hradoch v roku 1935. Po smrti prvej manželky sa v roku 1936 usadil u rodičov v Skalici. To bolo jeho najplodnejšie obdobie života, kde umelecky dozrel a udržiaval kontakty s miestnou inteligenciou, z ktorej mu bol najbližší primár Dr. Pavol Štrauss filozof a autor esejí o umení a dávni bratislavskí priatelia grafik Anton Djuračka a maliar Jozef Ilečko z Modry. Tu sa znova oženil a v ústraní a skromnosti strávil vyše 20 rokov až do svojej predčasnej smrti 1. decembra 1958.

Július Koreszka vynikal ako krajinár. Koreszka sa radí k zakladateľom „benkovskej“ generácie slovenského výtvarného umenia 20. storočia. Zostal pomerne izolovaný mimo kultúrnych centier, ale s autentickým programom, zameraným na lyrické hodnoty komornej maľby, najmä krajiny záhorskej roviny. Napriek figurálnemu školeniu sa zameral na konvenčnejšie monitorovanú krajinársku problematiku, v ktorej okrem súdobej českej scény zúročil i živú úprkovskú tradíciu, rezonujúcu v blízkom hodonínskom spolku SVUM, kde býval častým hosťom. Lyrickým melancholickým ladením vytvára na svojich plátnach plenérne zábery s pohľadom na Skalicu, aj s jej historickými budovami a vinicami na úbočiach za mestom, za ktorými sa otvára široká krajina s oráčinami. Skalicu maľoval z viacerých zorných uhľov, širšie panorámy, výseky historických zákutí so siluetou početných kostolov a ich veží, kalváriu, hradby, ale aj jednotlivé chalupy, dvory, vinohradnícke búdy, usadlosti,  stodoly… Tiež objavil i pôvab zátišia v súlade so svojou poľovníckou vášňou, poľovníctvu sa venoval počas celého života, to ho inšpirovalo aj v jeho umeleckej práci. Viaceré zvieratá zachytil na plátne akoby im vzdal istú poctu , trvalo uchoval ich podobu.  Jeho dielo je zastúpené vo viacerých verejných zbierkach, predovšetkým Slovenskej národnej galérie a Galérie mesta Bratislavy, veľký počet jeho obrazov sa nachádza i v súkromnom majetku. Veľký počet jeho malieb a kresieb je v zbierkach Záhorskej galérie v Senici, podstatnú časť týchto diel získalo začiatkom 70.-tych rokov 20. storočia Záhorské múzeum v Skalici nákupom od manželky Františky Koreszkovej pre pripravovanú Záhorskú galériu v Senici. Po vzniku galérie v roku 1984 bolo Koreszkovo dielo prevedené do galerijných zbierok. Galéria pokračovala v získavaní Koreszových diel, ktorá sa rozšírila na súčasných 94 obrazov a 1570 kresieb z celého umelcovho života predčasne ukončeného jeho odchodom z tohto sveta. Galéria tiež venuje pozornosť umelcovým obrazom aj po technickej stránke a postupne realizuje ich odborné reštaurátorské ošetrenie.

Korezska vystavoval aj na  celoslovenských aj celoštátnych výstavách. V roku 1955 usporiadal Zväz slovenských výtvarných umelcov v Bratislave súbornú výstavu jeho diela. Populárnym sa stal jeho olej Rozhovor na moste cez Stračinský potok, ktorého farebnú reprodukciu vydal slovenský fond výtvarných umení v roku 1954. Jeho veľké dielo pohľad na Skalicu 19 storočia je v Skalickom kultúrnom dome nad schodišťom.  Pre Dom kultúry v Skalici namaľoval rozmerné plátno – Pohľad na Skalicu.

Ľudovít Košík