Historický rekord alebo dymová clona? Čerpanie eurofondov sprevádza spor medzi Takáčom a opozíciou

„Snažíme sa čo najviac znížiť predošlé škody,“ povedal Takáč. V starom programovacom období bolo podľa jeho slov v roku 2021 čerpanie projektových podpôr v sume 45,4 mil. eur, v roku 2022 to bolo 39,6 mil. eur, v roku 2023 išlo o sumu 64,3 mil. eur. Za rok 2024, čo už je podľa Takáča vláda Roberta Fica, je to suma 209,5 mil. eur. „Ide o historicky najvyššiu sumu,“ uviedol Takáč.

Minister zároveň upozornil, že minulé vlády za tri roky vyrobili stratu 300 mil. eur. „Tento rok je posledný v tomto programe. Čerpanie ku koncu júna je zatiaľ na úrovni 153,1 mil. eur,“ doplnil Takáč. Pripomenul, že keď Matovičova vláda preberala rezort, Slovensko bolo v čerpaní programu rozvoja vidieka v EÚ na sedemnástom mieste z 27 krajín, v roku 2023 už na poslednom mieste. „Zdedili sme 13 nevyhodnotených výziev, 1 613 neoverených verejných obstarávaní, 1 096 nepreplatených žiadostí o platbu, 598 nevybavených zmenových konaní a 698 nevybavených záložných zmlúv,“ povedal Takáč. Situácia však nie je podľa jeho slov tak kritická a zúfalá, podarilo sa im to čiastočne zvrátiť.

Opoziční lídri tiež ostro skritizovali Takáča, a to za prepad eurofondov a zníženie kontrol pri čerpaní prostriedkov z programu rozvoja vidieka. „Smeráci nám spôsobili medzinárodnú hanbu s rozkrádaním eurofondov. A Takáč nám teraz vyčíta, že sme čerpali pomalšie kvôli tomu, že sme zaviedli kontroly a zabezpečili, aby sa európske peniaze nerozkrádali?“ reagoval líder hnutia Slovensko Igor Matovič.

Predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová označila vládu Roberta Fica za najnetransparentnejšiu v histórii Slovenska. „Neexistujú verejné dokumenty, ktoré by preukazovali, koľko peňazí bolo vyčerpaných a na čo. Minister Takáč tieto informácie utajuje a argumentuje len ústnymi informáciami,“ uviedla Remišová. Pripomenula, že nízke čerpanie eurofondov v rokoch 2020 až 2023 spôsobila aj kauza Dobytkár a následná korekcia od Európskej komisie vo výške 25 %, ktorú by Slovensko muselo uhradiť z vlastného rozpočtu. PPA mala len podmienečnú akreditáciu a hrozilo, že peniaze budú rozdeľovať rakúske orgány. Tento stav sa podarilo vyriešiť až po roku 2020. „Napriek tomu, z čerpaných financií neprepadlo z eurofondov ani jediné euro,“ zdôraznila Remišová.