Volodymyr Zelenskyj oznámil, že podpísal dekrét o odstúpení od Ottawskej konvencie o zákaze protipechotných mín. Rozhodnutie odstúpiť od Ottawskej konvencie nasleduje po podobných rozhodnutiach spojencov Kyjeva, Poľska, Fínska, Litvy, Lotyšska a Estónska, ktoré tiež susedia s Ruskom.

Dohovor z roku 1997, ku ktorému pristúpilo viac ako 160 krajín, zakazuje používanie, výrobu, skladovanie a transfer protipechotných mín. Jeho cieľom je chrániť civilistov pred týmito mínami, ktoré môžu explodovať aj po skončení konfliktu.

Protipechotné míny často nemajú alternatívu v oblasti obrany, tvrdí Zelenskyj, ktorý ich opísal ako „typický spôsob ruských vrahov – ničiť život všetkými prostriedkami, ktoré majú k dispozícii“.

K marcu 2025 mala Ottawská konvencia 165 zmluvných strán, no kľúčové vojenské mocnosti ako USA, Čína, India, Pakistan a Rusko medzi ne nepatria.

„Rusko nikdy nebolo signatárom tejto dohody a používa protipechotné míny mimoriadne cynickým spôsobom,“ povedal Zelenskyj.

„Týmto politickým krokom vysielame všetkým našim partnerom signál, na čo sa majú zamerať. To platí pre všetky krajiny v okolí ruských hraníc,“ uviedol.

Rozhodnutie ešte musí schváliť parlament, uviedol vysoký ukrajinský zákonodarca Roman Kostenko.

Po viac ako troch rokoch konfliktu je Ukrajina v súčasnosti najviac zamínovanou krajinou na svete. Denník Euronews už skôr informoval, že odstránenie mín potrvá až 30 rokov, keďže až tretina územia krajiny je potenciálne nebezpečná.

Ukrajinské médiá informujú, že územia oslobodené Ukrajinou od roku 2022 sú silne zamínované, čo sťažuje a zhoršuje ich odmínovanie.

Prečítajte si tiež:

• Päť krajín NATO odstupuje od Ottawskej konvencie, pred Ruskom sa plánujú masívne chrániť mínami
• The Telegraph: Putin priznal ekonomické problémy, Moskva sa pripravuje na zníženie vojenských výdavkov