Takže čarovné a na Slovensku v posledných rokoch reflektované číslo 14 (za ktoré sú niektorí obviňovaní z rasizmu, extrémizmu) je pre ÚS hranicou medzi právom občana na informácie a povinnosťou nesmieť mať prístup k informáciám. Nádherná to logika sudcov na ÚS, ale čo iné sa dalo čakať, keď ich vyberali poslanci v NR SR a následne poslední dvaja rezidenti v Grassalkovičom paláci ich menovali.

A tak od soboty platí zákaz (čuduj sa svete už nie protiústavný) zverejňovať výsledky volebných prieskumov, v ktorých sú voličom podsúvané „objektívne“ informácie o momentálnych preferenciách voličov. Isteže skoro všetci vedia, že za porušenie tohto legislatívneho zákazu, ktorý podľa „logiky“ ÚS nie je protiústavný, hrozia sankcie. A tak sa voliči, ktorí chcú vedieť o momentálnych preferenciách musia obrátiť súkromne na agentúry alebo si pozrieť kurzy v stávkových kanceláriách. Aké je teda posledné posolstvo prieskumných agentúr?

Pred pár mesiacmi nemalo OĽaNO podľa prieskumov ani isté miesto v NR SR, ale posledné predvolebné prieskumy zrazu stavajú Matoviča do pozície vodcu tzv. opozície, pričom sugestívne a podprahovo naznačujú, že môže byť vraj víťazom volieb. Prečo a na základe čoho? Čo zvláštne ponúka občanom a voličom Slovenska, ktorí chodia z od jedného straníckeho programu na slovenskom politickom trhovisku k druhému, pričom hľadajú niečo hodnotné a súčasne lacné?

Slovenskí voliči by si mali položiť dôležitú otázku, a najmä tí kresťanskí voliči? Čo je v mediálnej ponuke obyčajných ľudí, kde sa každý deň vymýšľa spôsob ako presvedčiť voličov, aby nakúpili tovar (neexistujúci program) neurčitej kvality za čo najvyššiu cenu (štátny príspevok politickým stranám na ich činnosť).

Nejde náhodou o jednoduchý obchodný model, do ktorého stačí vložiť emocionálne predstavenia v médiách a peniaze (príspevky) od štátu zaručene pristanú na účte OĽaNO? Kresťanskí voliči by si mali položiť aj otázku aké hodnoty zastávajú kandidáti na kandidátke OĽaNO (najmä tí v prvej dvadsiatke), v otázke potratovej genocídy slovenského národa, ako sa stavajú k islamskej migrácii z Ázie a Afriky, ako sa stavajú k otázkam manželstva rodiny v súvislosti napr. s Istanbulským dohovorom, ako sa stavajú k otázke prorodinnej politiky,…?

Posledné prieskumy naznačujú, že rozostup medzi SmeromSD a OĽaNO sa výrazne zmenšil a vraj má tendenciu sa zmenšovať. Takže strana, ktorá nemá program sa vraj dostala na druhé miesto a niektoré strany vraj poklesli. To svedčí, za predpokladu, že by to bola čiastočne pravda, že slovenským  voličom stačí to, čo Matovič už 10 rokov predvádza v politike.

Sú tu však otázky, čo sa za tých desať rokov na Slovensku zmenilo k lepšiemu? Voliči zabúdajú na fakt, že korupcia bola vždy prítomná v každej spoločnosti už tisíce rokov bez ohľadu na systém riadenia a jej usporiadania. Nikdy sa ju nepodarilo odstrániť a boj proti nej je iste dôležitý, lenže pri legislatíve aká je na Slovensku nie je možné tento boj vyhrať. Ani čiastočne.

Skoro všetko je legálne aj keď je to nemorálne. Právny pozitivizmus vládne. Nevládne totiž spravodlivé právo, ale to, čo právo určuje, že je správne a legálne, pričom sa  neberie do úvahy rozdiel medzi kompetenciou etiky a práva. To však v médiách nezaznie a ani prieskumy neskúmajú takéto „banality“. A tak je bežné predhodiť (občas) slovenským voličom zopár obetných baránkov, lebo je to mediálne príťažlivé, ale súčasne priehľadné ako voda v tatranských plesách.

Posledné prieskumy vysielajú silné posolstvo, že  za posledné roky v slovenskej politike je pred parlamentnými voľbami nová situácia, totiž že neexistuje jednoznačný favorit volieb, že všetko je otvorené. Do mediálneho úzadia sa ideologicky zatláča programová otázka jednotlivých politických strán, ako aj zásadné principiálne otázky riadenia štátu, ale sugestívne sa akcentuje otázka, kto vyhrá a kto bude druhý. Konceptuálne otázky riadenia štátu v mediálnom priestore vôbec neexistujú hoci sú veľmi dôležité, ba podstatné.

V mediálnom priestore veľmi často existujú len volebné slogany a frázy. A toto je skutočnou tragédiou a rafinovanou manipuláciou s myslením slovenských voličov. Čiže prioritne ani tak nejde o Smer či OĽaNO alebo o iné politické strany, ale o to, podľa akej ideovej či dokonca ideologickej koncepcie chcú spravovať štát tí, ktorí sa uchádzajú o dôveru voličov.

Žiaľ, iba zlomok voličov uvažuje principiálne a konceptuálne, čiže iba zlomok voličov je rezistentných (imúnnych) voči mediálnym manipuláciám v prieskumoch. Tu treba upozorniť na informáciu o elektronickom na informáciu o elektronickom sčítavaní hlasov počas nadchádzajúcich parlamentných volieb, ktoré má dosiahnuť 70% samospráv. Ako to bude s listinnými zápismi, ktoré môžu byť nespochybniteľným dôkazom o realite, nie je celkom jasné. V prípade sťažností sa bude brať do úvahy listinná zápisnica alebo tá elektronická z centrály? Algoritmus má veľkú moc, najmä ten ktorý sám seba odstráni zo systému potom, potom ako splní svoju úlohu.

Je dôležité vedieť, čo takéto predvolebné prieskumy spôsobujú. Je prirodzenou psychologickou reakciou, že ľudia majú tendenciu inklinovať k tým politickým subjektom, ktoré sú silnejšie v preferenciách. Toto je overená skutočnosť mnoho storočí. A je naivné si myslieť, že to vo voľbách nerozhoduje. Prekonávajú to len záujmy, čiže ideologické záujmy určitých skupín, ktoré sú najčastejšie ekonomického  a mocenského charakteru.

Niekedy dokonca voliči (pod vplyvom médií) popierajú svoje zásady (podľa ktorých žijú) a nakoniec sa priklonia k tej politickej strane, ktorá má šancu dostať sa do  NR SR, len aby „neprepadli ich hlasy“. Médiá ich totiž infikovali vírusom, že keď dajú hlas strane, ktorá sa nedostane do parlamentu, tak tento hlas prepadol.

To však objektívne nie je pravda, lebo hlas ktorým voliči vyjadrili podporu určitým ideám a koncepciám (nejakej politickej strany), neprepadol, len tých hlasov za tie idey a koncepcie bolo málo na to, aby sa tieto idey a koncepcie objavili s ich nositeľmi v NR SR. A toto je tragédiou slovenských voličov, že sú ochotní poprieť to, čo vyznávajú a zameniť to za ilúziu tzv. percentuálne silnej alebo silnejúcej politickej strany (niektorí to nazvali efekt snehovej gule), ktorá navyše nemá program ani koncepciu ani víziu.

René Balák