Podľa nového prieskumu Wall Street Journal-NORC klesá význam vlastenectva, náboženskej viery, detí a ďalších priorít, ktoré pomáhali definovať národný charakter po celé generácie.

Prieskum, ktorý uskutočnila nestranná výskumná organizácia NORC pri Chicagskej univerzite, tiež ukázal, že krajina je výrazne rozdelená podľa politických strán v otázke sociálnych trendov, ako je snaha o rasovú rozmanitosť v podnikoch a používanie rodovo neutrálnych zámen.

Približne 38 % respondentov uviedlo, že vlastenectvo je pre nich veľmi dôležité, a 39 % uviedlo, že náboženstvo je pre nich veľmi dôležité. To je výrazný pokles oproti roku 1998, keď časopis položil túto otázku prvýkrát, keď 70 % respondentov považovalo vlastenectvo za veľmi dôležité a 62 % respondentov označilo za veľmi dôležité náboženstvo.

Klesol aj podiel Američanov, ktorí považujú za veľmi dôležité hodnoty mať deti, angažovať sa v komunite a tvrdo pracovať. Tolerancia voči iným, ktorú ešte pred štyrmi rokmi považovalo za veľmi dôležitú 80 % Američanov, odvtedy klesla na 58 %.

Bill McInturff, anketár, ktorý pracoval na predchádzajúcom prieskume Journalu, ktorý tieto postoje zisťoval spolu s NBC News, povedal, že “tieto rozdiely sú také dramatické, že vytvárajú nový a prekvapujúci portrét meniacej sa Ameriky”. Predpokladal, že “možno daň za naše politické rozdelenie, Covid a najnižšia ekonomická dôvera za posledné desaťročia majú prekvapujúci vplyv na naše základné hodnoty”.

Od prvej otázky denníka o zjednocujúcich hodnotách otriaslo americkým národom a v istom zmysle ho rozdelilo viacero udalostí, medzi nimi teroristické útoky z 11. septembra 2001, finančná kríza z roku 2008 a následný hospodársky pokles a nástup bývalého prezidenta Donalda Trumpa.

Jedinou prioritou, ktorú Journal testoval a ktorej dôležitosť za posledné štvrťstoročie vzrástla, sú peniaze, ktoré v novom prieskume uviedlo ako veľmi dôležité 43 % respondentov, pričom v roku 1998 to bolo 31 %.

Okrem peňazí všetky vekové skupiny vrátane seniorov pripisovali týmto prioritám a hodnotám oveľa menšiu dôležitosť, ako keď sa na ne anketári pýtali v rokoch 1998 a 2019. Najmä mladší Američania však pripisujú nízky význam týmto hodnotám, z ktorých mnohé boli kľúčové pre život ich rodičov.

Približne 23 % dospelých vo veku do 30 rokov v novom prieskume uviedlo, že vlastenectvo je pre nich osobne veľmi dôležité, v porovnaní s 59 % seniorov vo veku 65 rokov a viac. Približne 31 % mladších respondentov uviedlo, že náboženstvo je pre nich veľmi dôležité, v porovnaní s 55 % seniorov.

Len 23 % dospelých mladších ako 30 rokov uviedlo, že mať deti je veľmi dôležité.

Pre Kevina Williamsa, komerčného a bytového maliara v meste Bend v štáte Ore, sú mnohé z týchto hodnôt prepojené. Pán Williams, 33-ročný, povedal, že podľa jeho názoru vlastenectvo ako občianska hodnota klesá spolu s rastúcim individualizmom, pocitom nároku mnohých ľudí a poklesom angažovanosti v komunite, čo je možno spôsobené tým, že sa ľudia sústreďujú skôr na svoj rasový alebo kultúrny pôvod než na to, čo majú Američania spoločné.

“Myslím si, že vlastenectvo zahŕňa byť súčasťou svojej komunity a pomáhať iným Američanom,” povedal pán Williams, ktorý povedal, že trénuje mládežnícke športy a pracuje ako dobrovoľník v skupine, ktorá zabezpečuje bezpečnosť na protestoch a zhromaždeniach.

Pán Williams povedal, že ako stredoškolák v čase útokov z 11. septembra 2001 vedel, že vstúpi do armády. “Jednoducho som cítil, že chcem prispieť k ochrane svojej krajiny,” povedal pán Williams, ktorý podporoval dve kampane bývalého prezidenta Donalda Trumpa do Bieleho domu. Nakoniec slúžil štyri roky v námornej pechote.

Pre Janet Boyerovú, bývalú pentekostálnu farárku, ktorá žije v mestečku Cumberland v juhozápadnej Pensylvánii, sa vlastenectvo stalo politickým a už pre ňu nie je dôležité. “Pre mňa sa vlastenectvo zmenilo na pravicový nacionalizmus,” povedala pani Boyerová, ktorá v roku 2020 podporovala prezidenta Bidena.

Politické rozdelenie ju tiež zaťažuje. “Kedysi si republikáni a demokrati navzájom prejavovali úctu,” povedala 52-ročná pani Boyerová, autorka svojpomocných kníh a návrhárka šperkov. “Nechovali sa ako na školskom dvore a nesnažili sa byť pomstychtiví a reakční.”

Na otázku, aké hodnoty spájajú národ, 43-ročná Elana Reiserová z Brookhavenu v štáte New York poukázala na ekonomické príležitosti. “Nezáleží na tom, z akej pozície začínate, vždy sa môžete stať úspešnými,” povedala.

Približne 21 % respondentov v prieskume uviedlo, že Amerika stojí nad všetkými ostatnými krajinami sveta, čo niektorí nazývajú americkou výnimočnosťou. Polovica uviedla, že Amerika je spolu s niektorými ďalšími krajinami jednou z najväčších. Podiel tých, ktorí uviedli, že ostatné krajiny sú lepšie ako USA, sa zvýšil na 27 %, pričom v roku 2016, keď bola položená rovnaká otázka, to bolo 19 %.

Pani Reiserová uviedla, že ako vysokoškolská učiteľka matematiky vie, že iné krajiny sa v testoch matematickej výkonnosti umiestňujú vyššie. Povedala, že dlhšie dovolenky a materské dovolenky v niektorých európskych krajinách znamenajú, že majú lepšiu kvalitu života. “V Amerike musíte v podstate pracovať celý život a nemáte prestávky,” povedala.

Jennifer Benzová, viceprezidentka pre verejné záležitosti a mediálny výskum v NORC, uviedla, že názory v prieskume mohli byť poznačené zhoršenými ekonomickými vyhliadkami, ktoré sa v prieskume tiež zistili. “Ľudia sú jednoducho tak trochu skleslí vo všetkom, čo sa týka americkej krajiny,” povedala.

Prieskum zistil výrazné rozdiely podľa politických strán v sociálnych otázkach, ktoré sa dostali do popredia.

Pýtali sa, či spoločnosť zašla dostatočne ďaleko – alebo príliš ďaleko – pokiaľ ide o podnikanie v oblasti podpory rasovej a etnickej rozmanitosti. Len o niečo viac ako polovica republikánov uviedla, že spoločnosť zašla príliš ďaleko, v porovnaní so 7 % demokratov. Približne 61 % demokratov uviedlo, že úsilie o rozmanitosť nezašlo dostatočne ďaleko, v porovnaní so 14 % republikánov.

Tri štvrtiny republikánov uviedli, že spoločnosť zašla pri akceptovaní transrodových osôb príliš ďaleko, zatiaľ čo 56 % demokratov uviedlo, že spoločnosť nezašla dostatočne ďaleko.

Celkovo 63 % ľudí v prieskume uviedlo, že spoločnosti by nemali zaujímať verejné stanoviská k sociálnym a politickým otázkam, zatiaľ čo 36 % ľudí uviedlo, že spoločnosti by takéto stanoviská zaujímať mali. Medzi republikánmi bolo 80 % proti tomu, aby tak spoločnosti robili, zatiaľ čo 56 % demokratov túto myšlienku podporovalo.

Polovica ľudí v prieskume uviedla, že sa im nepáči, keď sa od nich žiada, aby pri oslovení inej osoby používali rodovo neutrálne zámená, ako napríklad “oni” alebo “im”, zatiaľ čo 18 % to vnímalo pozitívne. Približne 30 % respondentov mladších ako 35 rokov vnímalo túto prax pozitívne v porovnaní s 9 % seniorov.

V prieskume Journal-NORC sa od 1. do 13. marca zúčastnilo 1 019 ľudí, väčšinou online. Rozpätie chyby bolo plus alebo mínus 4,1 percentuálneho bodu.