Ako energicky bude Ukrajina smerovať k vytúženému cieľu, ktorý si stanovilo jej vedenie, opierajúc sa o slovenské rameno? „Nijak to Ukrajine nepomôže,“ povedal v rozhovore pre Sputnik politológ Michail Pogrebinskij, riaditeľ kyjevského Inštitútu pre politické štúdiá a konfliktológiu.

Pogrebinskij: Áno, Zelenskyj sa chystá so všetkými, s kým to pôjde, dohodnúť sa na podpísaní Deklarácie. So Slovenskom sa to podarilo. Ide však o to, že Slovensko v rámci EÚ o ničom nerozhoduje, rovnako ako Pobaltie a Poliaci, ktorí už tento dokument podpísali. Vstup Ukrajiny do EÚ je podľa popredných európskych krajín vylúčený nielen v blízkom, ale aj v strednodobom horizonte. Brusel je už vyčerpaný ťarchou problémov, ktoré prinieslo prijatie Poľska a Maďarska do únie. A Bulharsko a Rumunsko s ich extrémne vysokou mierou korupcie! Prehlbuje sa rozdiel v príjmoch na hlavu, v priemernej životnej úrovni v krajinách starej Európy a relatívne vzaté aj vo „východnej Európe“, rastie zaťaženie rozpočtu EÚ. Kto bude chcieť túto priepasť ešte viac prehlbovať vďaka našej chudobnej Ukrajine? Skrátka, vnímam podpísanie Deklarácie o európskej integrácii ako takú hru nášho prezidenta, náhodného človeka, ktorý sa vôľou osudu ocitol na Olympe moci.

Ste presvedčený, že Francúzsko, Nemecko, Taliansko nepodpíšu Deklaráciu o európskej perspektíve Ukrajiny?

Túto deklaráciu nepodpíšu, tým som si úplne istý.

A čo je dnes najväčšou prekážkou európskej integrácie vašej krajiny?

No, predovšetkým, ako som už povedal, slabá ekonomika. Otvoriť dvere Ukrajine do veľkej európskej rodiny znamená získať ďalšieho darmožrúta, ktorých už má Brusel veľa. Prijať do EÚ ekonomicky slabú Ukrajinu a bezhranične jej pomáhať doslova vo všetkom? Navyše podotýkam, že sa nebavíme o pobaltských krajinách, ktoré žijú výhradne z dotácií EÚ. Zamyslite sa nad tým: celkový počet obyvateľov týchto troch krajín, Litvy, Lotyšska a Estónska, sa rovná iba našej Kyjevskej oblasti! Ukrajina so svojimi 40 miliónmi občanov by bola ťažkým bremenom na krku Európskej únie.

Niekedy sa zdá, že európska integrácia je pre ukrajinské vedenie akýmsi cieľom sama o sebe. Ale možno je to naozaj hlavná, primárna úloha krajiny?

Ale prosím Vás! Dať dnes takúto úlohu na prvé miesto je jednoducho absurdné. Nie náhodou dal Brusel Zelenskému jasne najavo, že vôbec nepovažuje za možné takýto proces začať. Prezident si to nakoniec uvedomil a v októbri povedal, že nevidí dôvod klásť otázky vedeniu EÚ ohľadom európskej integrácie. Svoje snahy na tomto poli však neopúšťa. Otázkou je, prečo? Myslím si, že nie pre dobro krajiny, ale v mene posilnenia vlastného imidžu prozápadného vodcu, ktorý vedie kurz nezávislý od Ruska, a preto by ho mali podporovať silné krajiny. Všetko je to hra. Vedie sa na pozadí hrozných ukrajinských problémov, z ktorých hlavným je dnes zúfalá situácia s covidom. Len za posledný deň – viac ako 23 tisíc nakazených a 720 úmrtí.

Navyše nikto nepochybuje: skutočné čísla sú oveľa vyššie ako tie oficiálne. Pokiaľ to vezmeme úmerne počtu obyvateľov, tak je u nás situácia horšia ako v Rusku. Druhým obrovským problémom je samozrejme nezamestnanosť, vyplavovanie práceschopnej, kvalifikovanej populácie, ktorá odchádza do zahraničia. A tretím je extrémne nízka úroveň príjmov, kedy sa takmer dve tretiny obyvateľov krajiny považujú za chudobných.

Keby bol na mieste Volodymyra Zelenského prezident, ktorému záleží na blahu občanov, riešil by tieto problémy a nerobil by psie oči na Bidena a Johnsona, nehľadal by signatárov Deklarácie o európskej perspektíve Ukrajiny. A uvedomil by si, aké mimoriadne dôležité je na to, aby sme sa dostali zo slepej uličky (a to som ešte nespomenul plynovú krízu), budovanie, keď už nie práve priateľských, tak aspoň pragmatických vzťahov s Ruskom a krajinami SNŠ. Domnievam sa, že taká perspektíva, aj keď vezmeme do úvahy všetky rozpory, ktoré rozdelili Moskvu a Kyjev, nemá pre nás žiadnu alternatívu.

Aký je celkový vzťah na Ukrajine k Slovensku, k jeho pomoci a podpore?

Na zodpovedanie tejto otázky je potrebné mať aspoň nejaké prieskumy verejnej mienky… Môžem len uviesť, že tí, ktorí u nás nenávidia Rusko, vítajú súčasný kurz slovenského vedenia, vidia v ňom svojich rovnako zmýšľajúcich ľudí. Títo ľudia sa nezamýšľajú nad detailmi, nechápu, že malé Slovensko, dokonca aj na rozdiel od ČR, si jednoducho nemôže dovoliť oháňať so suverenitou a vybočovať z radu väčšiny v EÚ. Mimochodom, veľmi ma potešil posledný prejav končiaceho českého premiéra Andreja Babiša na klimatickom samite v Glasgowe.

Hovoril o možnej energetickej chudobe Európy, pokiaľ nebudú prebiehať rokovania s Ruskom a bude pokračovať blokovanie plynovodov Nord Stream 2 a OPAL. Vzhľadom na všeobecne negatívne naladenie voči Moskve sa postoj Českej republiky k plynovej kríze, vyslovený Babišom, ukázal ako nezávislý a samostatný, čo je dnes vzácne…