Pri odpočúvaní chaty nešlo podľa Lipšica len o podozrenie z pytliactva. “Tvrdenie špeciálneho prokurátora vyzerá ako mediálne mlátenie prázdnej slamy, keďže nemá žiadnu oporu v zákone,” reaguje bývalý vyšetrovateľ

Bratislava 9. novembra 2021 AKTUALIZOVANÉ (TASR/HSP/Foto:Screenshot Facebook, Screenshot video Aktuality.sk)

Pri odpočúvaní priestorov poľovníckej chaty, kde sa stretávali líder Smeru-SD Robert Fico, obhajca Marek Para, exminister vnútra Robert Kaliňák, podnikateľ Miroslav Bödör a syn bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara, nešlo len o podozrenie z trestného činu pytliactva, ale aj o podozrenie z trestného činu legalizácie príjmov z trestnej činnosti. V relácii TV Markíza Na telo plus to povedal špeciálny prokurátor Daniel Lipšic. Je presvedčený, že šlo o legálny odposluch odsúhlasený sudcom, použiteľný aj v iných trestných veciach

“Či niečo je, alebo nie je v nahrávkach vyhodnotia orgány činné v trestnom konaní, potenciálne v budúcnosti súd,” podotkol špeciálny prokurátor. Je presvedčený, že k monitoringu medializovaných stretnutí na chate prišlo náhodne.

Odmieta úvahy o tom, že sa muselo po pár dňoch odpočúvania zistiť, že tu nedochádza k pytliactvu, a tým pádom bolo nutné monitorovanie prerušiť.

“Prenos odposluchu neprebieha on-line. V nejakom okamihu sa musel vybrať dátový nosič, ktorý na chate bol, prehrať a vyhodnotiť. Nebolo to hneď,” povedal.

Reklama

Je za to, aby sa urobila kontrola, ale je presvedčený o legálnosti odposluchu.

“Samozrejme, že osoby, ktoré sú podozrivé, ho spochybňujú,” podotkol.

Lipšic si zároveň nemyslí, že k advokátskej profesii patrí stretávanie sa s nevypočutými svedkami a hovorenie im, čo by mali vypovedať. Reagoval tak na to, že na stretnutiach v chate sa zúčastňovali aj obhajcovia obvinených.

Špeciálny prokurátor deklaruje, že prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) postupujú podľa zákona.

“Trestné stíhania vedieme voči podozrivým, ktorí sú v našej vecnej príslušnosti, nech majú alebo nemajú akúkoľvek politickú príslušnosť,” vyhlásil Lipšic s tým, že odmieta tvrdenia o účelových politických stíhaniach.

Reklama

“Nezaujíma nás politické zafarbenie obvineného, ale trestný čin. Stíhame nominantov aj tejto i bývalej koalície,” podotkol.

Odposluchy považuje za legálne

Ak sa dejú väzobné stíhania či použitie odposluchov, je to podľa neho v rámci legálnej štruktúry a toho, čo povolia súdy.

Na ÚŠP chcú čím skôr skončiť vyšetrovanie veľkých profilových káuz a podať ich na súd. V prípade kauzy Očistec hovorí o silnej dôkaznej situácii.

“Táto kauza je vo finále, prebieha preštudovanie spisu procesnými stranami a bude podaná obžaloba,” poznamenal Lipšic.

Reklama

S generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom sa stretáva pravidelne, najmä na operatívnych poradách.

“Pracovne komunikujeme. Z mojej strany to nie ja antagonizmus, snažím sa mať nadhľad,” uviedol na margo vzťahov so Žilinkom.

Pri otázke, či je ÚŠP na jednej lodi so Slovenskou informačnou službou, povedal, že bude zdržanlivý, vedel by si však predstaviť konštruktívnejšiu a ústretovejšiu spoluprácu.

Šátek má pochybnosti

Bývalý vyšetrovateľ Jozef Šátek v reakcii na Lipšicove tvrdenia uviedol, že má vážne pochybnosti o správnosti jeho právneho názoru. Taktiež má vážne pochybnosti, že pri začatí trestného stíhania vo „veci“ pytliactva mal vyšetrovateľ dostatok dôkazov a vedel skoncipovať skutok, ktorý v svojej podstate by vedel pokryť trestný čin legalizácie príjmov z trestnej činnosti.

“Ak skutok pytliactva spočíval v nelegálnom odstrele zveri a jej následnej „spotrebe“ (konzumácii) páchateľmi (spolupáchateľmi) tohto trestného činu, tak sa jedná „len“ o trestný čin pytliactva, nič viac. Pokiaľ by túto nelegálne ulovenú zver pytliaci (páchateľ, spolupáchatelia) dávali iným (tretím) osobám, ktoré vedeli o jej nelegálnom získaní, tak sa mohli dopustiť trestného činu podielnictva § 231 TZ, predpokladám, že v odseku 1 (trest odňatia slobody na 3 roky),” vysvetľuje a dodáva:

“Ak by mal „pytliak“ nelegálnym lovením zveri spáchať trestný čin legalizácie príjmov z trestnej činnosti (§ 233 TZ), tak musí byť takýto úmysel páchateľovi „dokázaný prioritne ako predbežná otázka a nepostačuje len zistiť v ustanovení vymedzené páchateľovo konanie v písm. a,b/ bez konkrétnej väzby na zatajovanie alebo zakrytie takéhoto príjmu alebo veci”. Podstatnými znakmi ustanovenia legalizácie príjmov z trestnej činnosti odlišujúcimi od trestného činu podielnictva je úmysel páchateľa „zatajiť existenciu takéhoto príjmu alebo veci, teda vykonať takú aktivitu, v dôsledku ktorej by príjem alebo vec navonok pôsobili ako získané v súlade so zákonom“.”

Podľa dostupných informácií, takéto dôkazy získané neboli. Podľa bývalého vyšetrovateľa tak slová špeciálneho prokurátora vyzerajú ako “mediálne mlátenie prázdnej slamy”, keďže nemá žiadnu oporu v zákone.

“Bolo by vhodnejšie, aby sa špeciálny prokurátor zaoberal vlastnými problémami (kvalitou práce podriadených a kvalitou kontroly zo strany ich nadriadených) a to najmä dnešným odmietnutím obžaloby podanej podriadeným prokurátorom voči Kováčikovi a Koščovi s odôvodnením o závažných procesných pochybeniach vrátane porušenia práv obvineného na obhajobu,” dodáva v závere svojho príspevku Šátek.