Môj profil 
Predplatné
Zároveň sa domnieva, že máloktorí zo záujemcov o najvyšší ústavný post, ktorí už oznámili svoju kandidatúru, v prípade, ak ich nebudú podporovať nejaké politické strany, tak majú šancu vo voľbách uspieť. “To je nezmysel,” podotkol.
Gašparovič nechcel hodnotiť ani jedného z momentálnych 16 kandidátov. “To z mojej strany neprislúcha,” poznamenal. Ako však pripomenul, prezidentský úrad nie je tou funkciou, do ktorej by mal niekto prísť bez skúseností a získavať ich počas jej vykonávania. “Prezident musí byť politik, ktorý nemá len kontakty a rozhľad doma, ale aj vo svetovej politike. Musí byť tým, ktorý, keď zavolá prezidentovi v susednej krajine, tak sa s ním vie dohodnúť. Myslím si, že taký človek, ktorého pozná celý svet a celá Európa, tu je, takže Slovensko nebude mať problém s voľbou prezidenta,” konštatoval.
Ako zopakoval, z tohto titulu si nevie predstaviť, že by sa hlavou štátu stal niekto, kto v živote nevykonával žiadnu funkciu a nemal za sebou politickú stranu. “Ale je rozdiel byť jej príslušníkom a iba sa s ňou zhodovať svojou filozofiou,” upozornil s tým, že toto bol aj jeho prípad. Gašparovič išiel do posledných volieb v roku 2009 ako občiansky kandidát, ktorého však podporovala strana Smer-SD.
“Áno, podporuje ma strana Smer-SD a som veľmi rád,” podčiarkol. Je však presvedčený o tom, že počas svojich oboch funkčných období pôsobil ako nadstranícky prezident. “Verejne som povedal, že som akoby člen Smeru-SD, a všetci hovorili, že patrím do tejto strany,” uviedol, pričom toto tvrdenie odmietol s tým, že s touto stranou má len veľmi blízku filozofiu, hlavne čo sa týka sociálnych otázok. “A to je veľký rozdiel,” poznamenal.
mž
.jpeg)
.jpg)
.JPG)
.jpg)
