Podľa Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie (IISS) má Moskva „významné“ obranné kapacity dlhého dosahu, ktoré „určite predstavujú výzvu“ pre členov NATO na území Arktídy. Podľa správy agentúry Reuters a Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie (IISS) sa osem z 11 ponoriek, ktoré má Rusko a ktoré sú schopné odpaľovať jadrové zbrane dlhého doletu, nachádza na arktickom polostrove Kola.

„Rusko má pred ostatnými arktickými krajinami, pokiaľ ide o militarizáciu regiónu, náskok,“ uviedol pre Euronews výskumný pracovník Arktického inštitútu Nima Khorrami. Dodal, že NATO tento rozdiel pomaly dobieha.

Hrozby

Švédsko a Fínsko ako kľúčoví hráči v polárnom kruhu rozvíjajú svoje vojenské a obranné kapacity proti hrozbám, ktoré tam predstavuje susedné Rusko. Obe krajiny vstúpili do NATO len nedávno, Švédsko v marci 2024 a v Fínsko v apríli 2023. To znamená, že sedem z ôsmich členov Arktickej rady (hlavného medzivládneho fóra podporujúceho spoluprácu v Arktíde), je vo vojenskej aliancii. Medzi členov Arktickej rady patrí Kanada, Dánsko, Fínsko, Spojené kráľovstvo, Island, Nórsko, Rusko, Švédsko a Spojené štáty.

„NATO ešte musí vypracovať plán na zahrnutie svojich dvoch najnovších členov do svojej arktickej stratégie. Rusko sa však v dôsledku členstva siedmich arktických štátov v NATO ocitá v nevýhode,“ povedal Khorrami.

„Toto členstvo im umožňuje rozvíjať spoločné vnímanie hrozieb v Arktíde, čo zasa uľahčuje lepšiu a rýchlejšiu koordináciu,“ dodal.

„NATO môže posilniť svoj postoj a rýchlejšie nasadiť svoje zdroje, čím sa stane významnou jednotkou v oblasti bezpečnosti v Arktíde,“ uviedol.

Švédsko, Fínsko: Dva benefity pre NATO 

„Švédsko a Fínsko vytvorili dôležité arktické kapacity,“ uviedla Sophie Artsová, programová pracovníčka German Marshall Fund pre Spojené štáty. „Štokholm zvyšuje svoj obranný rozpočet a uvažuje o tom, ako znásobiť počty svojich príslušníkov kvôli hrozbe v regióne, ktorá prichádza zo strany Ruska,“ uviedla Artsová.

Artsová dodala, že obe krajiny spolupracovali so spojencami na ich rozvoji v Arktíde ešte pred vstupom do NATO.

V roku 2022 podpísali Švédsko, Fínsko a Nórsko Dohodu o obrannej spolupráci s osobitným zameraním na Arktídu. Na základe tejto dohody sa krajiny zaviazali posilniť spoločné operačné procesy na ďalekom severe a na ďalšej spolupráci svojich ozbrojených síl.

Arktický región Švédska je pre rozvoj Európy kľúčový. Štátna ťažobná spoločnosť LKAB je zodpovedná za približne 80 % železnej rudy v Európe. Švédsko má tiež jediný orbitálny komplex na vypúšťanie satelitov v EÚ, Esrange, ktorý približuje európsky blok ku konkurencii v súťaži vo vesmírnych pretekoch medzi Spojenými štátmi, Čínou a Ruskom. Švédsko vytvára v severnej časti krajiny veľké dátové centrum. Napríklad spoločnosť Facebook má dátové centrum v meste Lulea od roku 2017.

„Jednou z hlavných výziev NATO, ktoré necháva alianciu vystavenú potenciálnym hrozbám, nedostatočné situačné povedomie v Arktíde,“ uviedla Artsová.

Podľa Artsovej je jednou z kľúčových otázok, ako môže NATO integrovať svoje sily a obranné plány v rôznych oblastiach a terénoch, aby sa uistilo, že vytvorí 360-stupňový bezpečnostný systém.

NATO je „ostražité“ voči ruským a čínskym hrozbám v Arktíde

V októbri 2023 predseda Vojenského výboru NATO admirál Rob Bauer varoval pred bezprostrednou hrozbou, ktorú predstavujú Rusko a Čína v arktickom regióne. Vyzval alianciu, aby zostala „ostražitá“ voči neočakávaným krokom súpera.

„Zvýšená konkurencia a militarizácia v arktickom regióne, najmä zo strany Ruska a Číny, je znepokojujúca,“ povedal.

„Topenie ľadu v Arktíde vytvára nové námorné trasy, ktoré by uľahčili pohyb veľkých plavidiel a skrátili čas plavby. Nemôžeme byť naivní a ignorovať potenciálne nekalé zámery niektorých aktérov v regióne,“ povedal admirál Bauer počas zhromaždenia Arktického kruhu.

Čína

Okrem hrozieb zo strany Ruska sa o vplyv na Ďalekom severe usiluje aj Čína. Peking sa označil za nearktický štát a v snahe rozšíriť svoj prístup sa pripojil k Moskve. Spojenci vlani oznámili partnerstvo na podporu rozvoja Severnej morskej cesty, ktorá je jednou z hlavných lodných trás v Arktíde.

Čína a Rusko tiež spustili spoločné projekty ťažby zemného plynu v Arktíde. Peking tým získal nový zdroj plynu pre gigantický trh so skvapalneným zemným plynom (LNG). V roku 2022 uskutočnili vojnové lode oboch krajín spoločné cvičenie v Beringovom mori, ktoré oddeľuje Aljašku a Rusko.

V októbri toho istého roku Nórsko zvýšilo svoj vojenský stupeň pohotovosti.

Baltské more

Podľa Liselotte Odgaardovej, vedúcej pracovníčky Hudsonovho inštitútu, bude mať vstup Fínska a Švédska do NATO väčší prínos pre Baltské more než pre Arktídu. Vzhľadom na geografické faktory majú ostatné krajiny, ako napríklad Nórsko a Dánsko, “legitímnu zodpovednosť za hliadkovanie“ v oblastiach, kde by Rusi mohli rozšíriť svoj vplyv.

„Ruské jadrové rakety, ktoré sú umiestnené na Arktíde, budú s najväčšou pravdepodobnosťou vypálené cez grónsky vzdušný priestor. V tomto vzdušnom priestore je totiž najslabší dohľad. To znamená, že Dánsko by zvýšiť svoje pozorovacie kapacity, “ povedala Odgaardová pre Euronews.

Podľa Odgaardovej žiadna krajina NATO nemá plavidlá odolné voči ľadu, ktoré by boli navyše vybavené protilietadlovými a protiponorkovými kapacitami.

Ruské jadrové ponorky, sú schopné uskutočniť útok, ktorý dosiahne až na Severnú Ameriku. Môžu preplávať z Barentsovho mora do Grónska bez toho, aby boli odhalené. „Práve to zanecháva veľké trhliny v obrannej pozícii NATO,“ povedala Odgaardová.

Prečítajte si tiež :

• Aká bude reakcia Ruskej federácie na údery západných zbraní na ruskom území?
• Napriek globálnym sankciám a vojne dosahuje Rusko hospodársky rast