Mali sme s mojim slovenským kolegom M. Lajčákom obsažné rokovania.

Stredobodom pozornosti boli perspektívy spolupráce našich štátov, ktorá, napriek známym udalostiam v Európe, sa naďalej postupujúco rozvíja vo všetkých oblastiach. Mám na mysli politický dialóg, medziparlamentné vzťahy a pravidelné kontakty na úrovni zahraničnopolitických rezortov.

Konštatovali sme prekonanie poklesu bilaterálneho obchodného obratu nasledujúceho za pozitívnym smerovaním v minulom roku. Prvé mesiace tohto roka potvrdzujú  taktiež stabilný nárast o 12%.

Úspešná spolupráca pokračuje aj v oblasti energetiky vrátane jadrovej. Slovensko môže naďalej počítať Rusko za spoľahlivého dodávateľa uhľovodíkov. Medzi ďalšie prioritné oblasti praktickej spolupráce patria priemysel, dopravná infraštruktúra a poľnohospodárstvo.

Vysoko sme ocenili prácu Medzivládnej komisie pre hospodársku, vedecko-technickú spoluprácu, ďalšie zasadnutie ktorej sa uskutoční v najbližších dňoch – 15. až 16. októbra.

Zaznamenali sme priaznivé rozvíjanie medziregionálnych vzťahov. Aktívne pôsobí viac ako 50 rusko-slovenských dohôd o regionálnom partnerstve a spolupráci. V júni tohto roka sa konalo druhé stretnutie spriatelených miest a partnerských regiónov Ruska a Slovenska v meste Vidnoje moskovského regiónu.

Vítame zintenzívnenie spolupôsobenia v humanitárnej sfére. Poukázali sme na postup vykonávania Programu kultúrnej spolupráce na roky 2018-2022. Ruská strana vysoko oceňuje podporu zo strany slovenských lídrov tých ľudí, ktorí chcú študovať ruský jazyk a ktorých na Slovensku stále pribúda. Rozširujú sa geografické hranice vyučovania ruského jazyka. Dohodli sme sa poskytovať podporu rôznym projektom a iniciatívam z tejto oblasti, napomáhať prehlbovaniu  študentských a vedeckých výmen.

Zdôraznili sme význam ďalšieho rozvíjania kontaktov medzi ľuďmi prostredníctvom občianskych spoločností. 12. októbra sa uskutoční pravidelné stretnutie diskusného fóra, ktoré zriadili verejné organizácie našich krajín na tieto účely.

V diskusii o medzinárodných otázkach sme venovali pozornosť situácii na Blízkom východe, najmä v Sýrii. Zasadzujeme sa za rýchle politické riešenie tejto krízy v zmysle rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN 2254. Informujeme našich slovenských kolegov o krokoch, ktoré Rusko podniká v rámci formátu „Astana“ a v súlade so zásadami, ktoré definovala Bezpečnostná rada OSN.

Veľa sme hovorili o OBSE, keďže Slovensko v budúcom roku bude predsedať tejto Organizácii. Hovorili sme o konkrétnom smerovaní jej práce v každom z troch košov: politike a bezpečnostných otázkach, ekonomickej a humanitárnej sférach.

Rokovali sme aj o úlohe OBSE v urovnávaní rozličných regionálnych konfliktov. Vyzdvihli sme obojstranný záujem na aktívnejšom využívaní veľkého potenciálu OBSE pri upevňovaní bezpečnosti a dôvery v Euroatlantickom regióne vo všetkých aspektoch. Naši kolegovia prezentovali priority, ktoré slovenské predsedníctvo pripravuje na budúci rok na prerokovanie v rámci tejto organizácie. Sme pripravení na tomto základe konštruktívne pracovať.

Hovorili sme o tej úlohe, ktorú hrá OBSE v snahe o urovnanie ukrajinskej krízy v tom, čo sa týka politického procesu (mám na mysli pôsobenie Kontaktnej skupiny), ako aj ohľadne Špeciálnej monitorovacej misie, ktorú OBSE na základe uznesenia jej Stálej rady vyslala na Ukrajinu, menovite do východnej časti štátu.

Zhodli sme sa, že je treba dôsledne plniť minský Komplex opatrení v tej podobe, v akej bol schválený Bezpečnostnou radou OSN. Ruská strana vysvetlila partnerom svoj pohľad na dôvody, pre ktoré kyjevská vrchnosť tento nesmierne dôležitý dokument zatiaľ sabotuje.

Rokovali sme o kontaktoch medzi Ruskom a Európskou úniou. Čo sa týka činnosti Rady Rusko – NATO, ceníme si postoj tých západoeurópskych a európskych krajín, ku ktorým sa radí aj Slovensko, čo sa zhodujú na potrebe prekonávať nie celkom normálnu situáciu vo vzťahoch medzi Ruskom a týmito štruktúrami.

Budeme pokračovať vo vzájomných stykoch, a to aj v kontexte nastávajúceho predsedníctva Slovenska v OBSE, a budeme rozvíjať naše vzťahy v rámci OSN (dnes sme hovorili aj o tom).

Pán minister len nedávno ukončil svoje pôsobenie vo funkcii predsedu Valného zhromaždenia OSN. Jeho práca na tomto poste na 72. zasadnutí bola vysoko hodnotená a značne prispela k dosiahnutiu celého radu veľmi dobrých výsledkov.

Miroslav Lajčák ma pozval na Slovensko na recipročnú návštevu. Rád prídem a budeme pokračovať v našich kontaktoch.

S akými ťažkosťami sa dnes stretáva proces vytvorenia sýrskej Ústavnej komisie? Zúčastnené strany sa teraz obávajú, že pri jej tvorbe môže prevážiť názor niektorých súčastí občianskej spoločnosti.

Dnes ráno sýrsky prezident B. Asad podpísal nariadenie o udelení amnestie všetkým dezertérom. Môže to podľa Vás urýchliť návrat utečencov do vlasti?

Lavrov: Čo sa týka Ústavnej komisie, tak by sa azda patrilo hovoriť nie o tom, čo chce Rusko alebo čo by sa páčilo jemu, ale o tom, ako dosiahnuť naozaj reprezentatívny charakter tohto orgánu, zabezpečujúci široké zastúpenie. Na tomto poli sa intenzívne pracuje v rámci Astanského formátu. Samozrejme, že na práci sa zúčastňujú aj zástupcovia sýrskej vlády, aj reprezentanti opozície. Pritom je potrebné zabezpečiť čo najširšie spektrum opozície, ako to aj požaduje rezolúcia č. 2254 Bezpečnostnej rady OSN. Všetko sa robí v kontexte uvedenej rezolúcie s podporou Zvláštneho splnomocnenca Generálneho tajomníka OSN pre Sýriu S. de Misturu a jeho tímu.

Principiálna dohoda o tom, že v Ústavnom výbore majú mať rovnaké zastúpenie delegáti vlády, opozície aj občianskej spoločnosti, je už dosiahnutá. Takéto zloženie je zrejme kvalitatívne najoptimálnejšie. Čo sa týka kvantitatívneho zastúpenia tých alebo oných štruktúr občianskej spoločnosti, tak tu ešte treba na dosiahnutie dohody vyvinúť úsilie, veď je dôležité, aby všetci, čo budú pracovať v Ústavnom výbore, čo by v ňom mali pracovať, aby súhlasili s personálnym zložením tejto štruktúry. Napomáhame tento proces, nevidíme však dôvod na jeho umelé urýchľovanie a vytyčovanie nejakých termínov, kedy by mal začať. Najhlavnejšia je kvalita. OSN sa rovnako ako aj vo väčšine iných konfliktov nesnaží forsírovať udalosti, podobné snahy totiž spravidla vedú k tomu, že vytýčené ciele sa dosiahnuť nedarí, len sa vytvára zbytočné napätie.

Takže pokračujeme v práci. Naši predstavitelia spolu s našimi tureckými, iránskymi partnermi sú v kontakte so všetkými zainteresovanými stranami, vrátane našich sýrskych kolegov a predstaviteľov OSN, s ktorými sa pravidelne stretávajú.

Čo sa týka otázky omilostenia dezertérov, je to pravdepodobne krok smerom k národnému zmiereniu a vytvoreniu podmienok, ktoré by boli prijateľné pre tých utečencov, ktorí sa chcú vrátiť do Sýrie, a to nielen pre utečencov, ale aj pre dočasne presídlené osoby.

Aktívne podporujeme taký postoj sýrskeho vedenia. Ako viete, v spojitosti s nevyhnutnosťou  pomáhať utečencom pri návrate do rodných miest zaznievali obavy, že nebudú mať zaručenú bezpečnosť, že ich budú diskriminovať, okamžite brať do armády. Ako príklad sa uvádzal tzv. zákon č. 10, ktorý je údajne zameraný na vyvlastňovanie majetku tým, ktorí sa nevrátia. My sa vo všetkých týchto otázkach snažíme pomáhať sýrskej vláde a pre jej oponentov nachádzať také dohody, ktoré budú všeobecne prijateľné, ktoré budú pomáhať ľuďom rozhodnúť sa pre návrat do vlasti.

Mimochodom, čo sa týka zákona č. 10. My sme poradili tým, ktorí v tomto smere vyjadrovali obavy, konkrétne predstaviteľom OSN, aby sa skontaktovali  so sýrskou vládou. Také kontakty sa uskutočnili, a teraz, podľa môjho názoru, sú všetky nedorozumenia a nepochopenia, ktoré existovali v spojitosti s týmto dokumentom, rozptýlené. Takže sa budeme aj naďalej snažiť o to, aby sa ešte aktívnejšie rozvíjali procesy na vytvorenie podmienok pre návrat utečencov.

„Na zemi“ robia naši vojaci veľmi mnoho pre to, aby pomohli sýrskym orgánom obnoviť základnú infraštruktúru, systém zabezpečenia tej činnosti obyvateľstva, ktorá je pre život dôležitá. Tie krajiny, na ktorých území sa v súčasnosti nachádzajú utečenci zo SAR  informujeme o miestach, kde sú vytvorené podmienky pre návrat.

Otázka (adresovaná M. Lajčákovi): Kedysi slovenská spoločnosť LOTN, ktorá je vo vlastníctve Ministerstva obrany, začala opravovať ruské vrtuľníky Mi dodávané do Afganistanu. Korporácia Vertoljoty Rossii trvá na tom, že slovenská strana na to nemá právo. Máte v pláne získať certifikát na opravy? Môže mať táto situácia, podľa vás, vplyv na dvojstranné vzťahy, ak zohľadníme, že ide o veľký kontrakt, na ktorý od samého začiatku pretendovala ruská strana?

S.V. Lavrov (dodáva po M. Lajčákovi): Aj ja by som chcel podporiť túto myšlienku. Môžu vznikať rôzne ekonomické situácie. To je pochopiteľné.

Keď sa dostávajú do stretu ekonomické záujmy, vo vzťahoch s našimi slovenskými kolegami, tak aj s mnohými inými partnermi, vždy nachádzame obojstranne prijateľné riešenie. A na celkovom charaktere našich dobrých, úzkych, priateľských vzťahov sa také situácie neprejavujú.