Môj profil 
Predplatné
Beznádejné dlhy
Každý zahraničnopolitický úspech, napríklad taký ako samit Rusko–Afrika, sa bohužiaľ takmer vždy stáva pre určitú časť mediálneho spoločenstva a politických mikroinfluencerov na sociálnych sieťach dôvodom pre tvrdú kritiku na adresu štátneho vedenia.
Zvlášť smiešne pôsobí veľký kontrast medzi západnou analytikou z popredných médií a zle skrývanou protiruskou hystériou niektorých influencerov na ruských sociálnych sieťach a Messengeri. Zatiaľ čo západní analytici počítali ruské úspechy a výhody, ruskí používatelia museli čítať nudné žarty o “zrieknutých 20 miliardách dolárov“.
Pokus označiť odpísanie dlhov afrických krajín voči ZSSR za istý príznak slabosti alebo hlúposti je pochopiteľný, avšak môže zapôsobiť iba na absolútne neinformované obecenstvo. Keď je “odpísanie dlhov“ slabosť a hlúposť, potom musíme do zostavy slabých a hlúpych zaradiť organizácie MMF, Svetovú banku, a dokonca aj Čínu, pretože odpisujú “beznádejné dlhy“ afrických krajín výmenou za rozšírenie svojich kapacít na tomto dôležitom kontinente.
Múdra bankárka Čína
Uvedieme ako príklad Čínu, ktorá sa nehľadiac na povesť tvrdej a pragmatickej veriteľky snaží pracovať v Afrike ako múdra bankárka a nie hlúpa inkasistka. Americká analytická spoločnosť (známa viac ako “súkromná špeciálna služba“) Stratfor uvádza reálne a nie mýtické spôsoby Pekingu v činnosti v Afrike:
“Čínska vláda naďalej tvrdí, že projekt Jeden pás, jedna cesta nie je politicky motivovaný a, že Čína neláka žiadnu rozvojovú krajinu do ,dlhovej pasce‘. Čína fakticky vykázala ochotu odpísať niektoré dlhy, iné zrevidovať a súhlasila s odročením ďalších. Dohromady odpísala dlhy v sume asi 50 miliárd dolárov.“
Ani MMF ani ďalší západní veritelia (so vzácnymi výnimkami), ani Čína sa nesnaží “stiahnuť poslednú kožu“ z afrických krajín tým skôr, že často to ani nie je fyzicky možné, pokus “silového vymáhania“ v štýle 19. storočia by vôbec prišiel drahšie ako získané peniaze. Odpísanie dlhov v prípade správneho vybavenia je nádherný nástroj na získanie šancí, ktoré by inak jednoducho neexistovali.
Miesto, kde si kúpiť trochu geopolitickej slobody
Výsledky samitu Rusko–Afrika sú výrečné samy o sebe. Podľa odhadu poradcu ruského prezidenta Antona Kobjakova predstavovala celková suma zmlúv uzatvorených s africkými štátmi a spoločnosťami 800 miliárd rubľov.
Rusko ponúka nielen zbrane, ale aj možnosť rozvoja ekonomickej suverenity afrických krajín, bez toho, aby žiadalo výmenou obete v podobe suverenity politickej.
Spektrum toho, čo zaujíma afrických partnerov, je napodiv prekvapivo široké: dodávky ruského zariadenia pre marockú rafinériu ropy, založenie spoločného podniku na výrobu čpavku a močoviny za 1,2 miliardy dolárov v Angole, výstavba ropovodu v Republike Kongo, pomoc v rozvoji angolských železníc, a dokonca výstavba strediska jadrovej vedy a technológií v Rwande. Nie je to zďaleka úplný zoznam podpísaných zmlúv a dohôd, ale aj toto stačí, aby sme pochopili ruský racionálny prístup k činnosti na najperspektívnejšom trhu planéty.
Je príznačné, že sa domáca ruská kritika diplomatickej a ekonomickej expanzie v Afrike sústredila na kritiku mýtického ruského altruizmu, kdežto západná kritika sa sústredila práve na jeho absenciu. Influenceri na sociálnych sieťach zásadne odmietajú uveriť tomu, že si Rusko na čiernom kontinente zarába peniaze, kdežto západní analytici vidia práve toto zarábanie. A sú veľmi nespokojní, že tieto kšefty berú USA a európskym neokoloniálnym mocnostiam.
Americká televízia CNN, napríklad informuje: “Analytici sa domnievajú, že obnovený záujem Ruska o kontinent je sotva altruistický. Hostí, ktorí dorazili do Soči, potešili exponáty vojenskej techniky ruskej výroby: vojenské vrtuľníky, stíhačky a obrnené vozidlá. Všetko je jasné: Kremeľ chce vyzerať v očiach afrických štátov ako spoľahlivý dodávateľ vojenskej expertízy a moderných zbraní, a to bez dodatočných podmienok.“
Tieto “dodatočné podmienky“, o ktorých absencii hovoria západní analytici, sú požiadavky, ktoré vždy sprevádzajú západné úvery alebo obchody. Sú to programy MMF, programy privatizácie, a tiež politická kontrola. Sú to tiež tradičné požiadavky ohľadom zníženia sociálnych výdavkov a presadenie práv všemožných menšín.
V tomto kontexte je jasné, prečo sú ruské návrhy na predaj zbraní alebo ekonomickú spoluprácu podrobené kritike ako cynické: Moskva zásadne nelezie do politiky, sociálnych otázok a ideologickej náplne vnútorného politického života svojich klientov a partnerov.
Keď sa hovorí o tom, že Rusko v žiadnom prípade nedokáže konkurovať v Afrike USA alebo EÚ, pretože majú viac peňazí, svedčí to proste o protiruskej angažovanosti alebo o zásadnej neochote pochopiť podstatu variantov spolupráce navrhnutých v Soči.
Moskva je jediné miesto na svete, kde si celé krajiny môžu kúpiť trochu geopolitickej slobody od chamtivých, nezdvorilých a dosť agresívnych západných partnerov. Musíme si pamätať, že každý ruský automat, bojový vrtuľník, reaktor alebo železnice má ako prílohu závažný bonus. Je to sloboda, ktorá je často drahšia ako peniaze, čo si uvedomujú mnohí africkí lídri.
Stratégia neúčasti pretekov
Médiá so záľubou informujú o novom “boji o Afriku“ alebo “pretekoch“ a uvádzajú dosť cynické porovnanie s 19. storočím, keď globálne ríše “delili bodákmi” čierny kontinent.
Z tohto hľadiska vyzerajú veľmi neadekvátne pokusy o kritiku Ruska za to, že sa vraj zapojilo do “pretekov o Afriku“, v ktorých nedokáže poraziť USA, Čínu a krajiny EÚ. ZSSR sa snažil darovať celej Afrike komunizmus. Darčeky sú vždy drahé pre darcu, takže je logické, že táto stratégia veľmi dobre nedopadla.
Dnešné Rusko má inú stratégiu. Ide o to, že sa Rusko nezúčastňuje “pretekov“, ale ponúka konkrétnym krajinám konkrétne služby za konkrétne peniaze a hlavnou konkurenčnou výhodou je práve geopolitická sloboda a neexistencia žiadnych tajných podmienok. Tí, ktorí si vážia tento exkluzívny variant spolupráce, si nájdu v Rusku pozorných a zainteresovaných partnerov. V každom prípade nemá zmysel podplácať alebo bojovať o tých, kto tomu nerozumie.
Ivan Danilov pre agentúru Sputnik
.JPG)
.jpg)
