Predprimárne vzdelávanie v SR je v porovnaní s krajinami EÚ nízke

Bratislava 20. apríla 2018 (TASR/HSP/Foto:TASR-Marko Erd)

Na Slovensku dlhodobo rezonuje otázka nedostatku kapacít v materských školách. Počet detí, ktoré absolvujú predprimárne vzdelávanie je v porovnaní s krajinami EÚ veľmi nízky, uviedla to Katarína Vančíková z projektu To dá rozum počas piatkovej tlačovej konferencie. Odborníci z tejto iniciatívy pripravujú analýzu slovenského školstva a návrh na jeho zlepšenie.

Európska komisia vyzvala členské štáty, aby do roku 2020 dosiahli 95-percentnú účasť detí od štyroch rokov na predškolskom vzdelávaní. Podľa správy Európskej komisie navštevovalo na Slovensku materské školy len 78,4 percenta detí vo veku od štyroch rokov po začiatok plnenia povinnej školskej dochádzky. Podľa Vančíkovej sme sa zaradili na predposledné miesto v rámci celej EÚ, pričom priemer bol 94,8 percenta. “Rozdiely v počte detí navštevujúcich materské školy sa líšia aj naprieč regiónmi Slovenska a aj v rámci jednotlivých okresov. Najnižší počet detí je možné sledovať v Košickom kraji (60 percent), Prešovskom kraji (67 percent) a v Banskobystrickom kraji (75 percent),” uviedla Vančíková.

Príčiny nízkeho počtu detí v predškolskom vzdelávaní sú viaceré. Veľkú úlohu zohrávajú nedostatočné kapacity v materských školách, pričom počet nevybavených žiadostí o prijatie z roka na rok stúpa. Vančíková uviedla, že medzi rokmi 2006 – 2017 tento počet stúpol takmer 12-násobne a to z počtu 1074 na 12.328. “Podľa hrubého odhadu s priemerným počtom 20 detí v triede nám na Slovensku chýba 1063 tried, čo znamená, že viac ako 13 percent populácie detí, ktorým zákon umožňuje navštevovať materskú školu, sa pri súčasných kapacitách do nich nedokáže umiestniť,” opísala aktuálnu situáciu Vančíková. Najviac tried by chýbalo v Košickom kraji, tu by materskú školu nemohla navštevovať zhruba štvrtina budúcich škôlkárov, nasleduje Prešovský kraj (21 percent).

Vplyvom nedostatku miest musia mnohé obce a mestá časť detí uprednostniť. “Prednostne prijímajú deti, ktoré dovŕšili päť rokov a tie, ktoré majú odložený začiatok plnenia povinnej školskej dochádzky,” uviedla Miroslava Hapalová z projektu To dá rozum. Zároveň doplnila, že riaditeľ základnej školy môže určiť aj ďalšie podmienky prijatia detí. “Okrem bežných požiadaviek sú uprednostňované tie, ktoré majú v škôlke starších súrodencov, trvalý pobyt v obci alebo mestskej časti a majú zamestnaných rodičov. Podmienenie prijatia trvalým pobytom alebo zamestnanosťou rodičov je pritom v rozpore s platným metodickým usmernením,” poznamenala Hapalová.

Malé šance na umiestnenie do materských škôl majú podľa Hapalovej aj deti so zdravotným a sociálnym znevýhodnením. Legislatíva umožňuje odmietnuť dieťa so zdravotným znevýhodnením, pokiaľ materská škola nemá vytvorené vhodné personálne, priestorové, materiálne a ďalšie podmienky. “Na Slovensku je zhruba 40 percent detí so zdravotným znevýhodnením, ktoré nenavštevujú materské školy,” povedala Hapalová. Problematickou skupinou sú aj deti so sociálnym znevýhodnením, kde prevažnú časť tvoria deti z rómskych rodín. Podľa zistení Agentúry EÚ pre základné práva z roku 2016, len 34 percent rómskych detí navštevuje materské školy.

Na Slovensku sa hovorí o zavedení povinného školského vzdelávania pre deti od päť rokov. Prijatie takého zákona by podľa Vančíkovej v súčasnej situácii znamenalo, že do škôlok by sa nedostalo zhruba 23 percent 3-4 ročných detí. Podľa Hapalovej by sa mala zaviesť možnosť nárokovať si miesto v materskej škole.