Moskva 14. mája 2018 (HSP/Iarex/Foto:TASR/AP-Kayhan Ozer)

Jurij Barančik na portáli Iarex publikuje svoj pohľad na posledné dianie v Sýrii a na Blízkom východe v súvislosti s eskaláciou iránsko/sýrsko – izraelského napätia.

Už niekoľko dní sledujem množstvo komentárov, ktoré sa venujú náletom izraelského letectva na objekty sýrskej armády, základní kde sa nachádzajú Iránci, radary, komplexy PVO a pod. Podľa komentárov „gaučových expertov“ malo už Rusko dávno reagovať na nálety izraelského letectva a postaviť Izrael do pozoru.

Rusko tak z nejakého dôvodu nekoná, takže „gaučoví experti“ už začali obviňovať ruskú vládu v zrade národných záujmov, silnejú hlasy podľa ktorých sme zradili svojích spojencov v Sýrii. Tak sa teda pozrime, ako „zrada Ruska“ vyzerá a skúsme spoločne objaviť „koho záujmy ruská vláda plní“.

Rusko teda zradilo Sýriu a Irán, zrádza aj Turecko, ktoré hrá dvojitú hru na Blízkom východe. Na margo Turecka a Iránu len toľko, Turecko a Irán sledujú svoje vlastné ciele, ktoré sa len čiastočne kryjú s ruskými záujmami. Vzťahy s Iránom a Tureckom nie sú ľahké, spôsobujú nám viacero problémov. Ak by bol Teherán naozaj naším blízkym spojencom, tak by kúpil ruské lietadlá a nie francúzske, takže by naplnil ruskú kasu miliardami dolárov. O Turkoch, ktorí hrajú dvojitú hru sa netreba osobitne zmieňovať. Pokiaľ však výhody vzájomnej spolupráce s Iránom a Tureckom budú prevyšovať nevýhody, budeme spolupracovať. Ak spolupráca prestane byť výhodnou – prečo by sme nemali vytvoriť nové koalície?

A vyjadrím sa ešte cynickejšie o ruských záujmoch. Nie o záujmoch iránskych, tureckých, sýrskych, ale o ruských záujmoch. Stále sa totiž očakáva od Rusov, že budú bojovať za všetkých, kto ich požiadao pomoc, že budú bojovať  „za bratov“. Pritom z minulosti je známych dostatok príkladov, kedy sa bratia zmenili veľmi rýchlo na zradcov a nepriateľov. Netreba chodiť ďaleko – stačí sa pozrieť na Ukrajincov či Poliakov. Takisto kto z Libanoncov, Sýrčanov alebo Iránčanov, Palestínčanov či Egypťanov bojoval aspoň symbolicky za Rusko po jeho páde v roku 1991? Kto pomáhal Rusku udržať svoj vplyv v týchto krajinách v dobách totálnej americkej dominancie? Takže čo sa týka izraelsko-iránskych vzťahov – to je ich problém a nech ho riešia, Rusko môže pri riešení ich vzájomných problémov samozrejme pomôcť, ruskí experti však vo svojích plánoch rátali (okrem iného) aj s eventualitou podobného iránsko-izraelského vyostrenia situácie.

Teraz by som rád upriamil pozornosť na jeden argument. Kvôli napätiu na Blízkom východe cena ropy stúpa. Len za marec Rusko získalo navyše 320 miliárd rubľov. Ak budú ceny rásť aj ďalej, ruskí experti predpokladajú zisk 5,4 trilióna rubľov. A ak kvôli napätiu medzi Izraelom a Iránom sa cena zvýši na 100 USD za barel, Rusko získa ešte viac. To čo v sociálnej sfére vo svojom programe chce presadiť ruský prezident Vladimír Putin pri cenách ropy 100 USD za barel bude môcť presadiť za rok, namiesto 3 rokov s ktorými ruský prezident rátal.

Takže to zhrniem. Rusko prišlo do Sýrie pomôcť Asadovi preto, lebo malo v Sýrii svoje záujmy. Bez Ruska by už Asad neexistoval. Spolupracujeme s Asadom, sledujeme však v prvom rade vlastné záujmy. Vytvárame koalície a zostaneme v nich dovtedy, pokiaľ nám to bude výhodné. Ak bude bojovať Irán a Izrael, Rusko bude v prvom rade sledovať svoje vlastné záujmy. S Američanmi napríklad súperíme o Blízky východ,  vysoká cena za ropu je však výhodná pre Rusko i USA, rovnako ako je pre Rusko a USA výhodný pokles vplyvu regionálnych mocností na Blízkom východe (Irán, Turecko, Izrael, Saudská Arábia). Znamená to však že sme s Američanmi priatelia? Nie nie sme, je to ale chyba Američanov, že nie sú pripravení na našu lásku, keby ju bližšie spoznali, po inom by už viac netúžili.

Rusko odmieta akceptovať jednopolárny svet a hegemóniu USA. Súperenie, aké tu bolo v období 1945 – 1991 však pre Rusko nie je nevýhodné. Duálny systém dvoch proti sebe stojacích veľmocí má svoje pozitíva. Často sa tvrdí, že Rusko je podstatne slabšie, ako bol ZSSR a že nedokážeme odolať tlaku Západu. Západ však nie je to čo býval, dnes už neexistuje jednota medzi USA a Európou, Západ má množstvo problémov, ktoré ho oslabujú (ekonomické, sociálne, vojenské, migračné). Netreba zabúdať na Čínu, ako tretie centrum svetovej politiky, čo výrazne mení svetovú situáciu

Vývoj v posledných rokoch jednoznačne ukazuje, že Západ na čele s USA si nedokáže s Ruskom poradiť, a to sme sa po roku 1991 ocitli úplne na dne a v katastrofálnej pozícii. Od nástupu ruského prezidenta Putina v roku 1997 sa však pozícia Ruska úspešne mení, Rusko pracuje pragmaticky a rozumne. Nemusíme sa ideovo politicky biť a krvaviť za vplyv v nejakej časti sveta, vlastných zdrojov máme dostatok. Keď sme potrebovali podporiť Asada, podporili sme ho. Bez nás by už Asad neexistoval, zachraňovali sme ho však nie kvôli jeho krásnym očiam, ale kvôli vlastným bezpečnostným a geopolitickým záujmom. Rovnako pragmatický prístup máme aj k Iránu alebo Izraelu.

Čo sa týka Izraela, ten je podľa niektorých verným spojencom  USA na Blízkom východe, podľa iných je pánom USA a núti Američanov aby ako izraelská zástupná armáda plnili úlohy, ktoré im v Jeruzaleme prikážu. Trumpove zrušenie jadrovej dohody s Iránom pre Rusko nie je nevýhodné. Ku komu sa teraz môže Irán bližšie primknúť? – K Rusku, Číne, alebo EÚ. Pokiaľ v EÚ budú sebevražedne plniť americké rozkazy, Rusko sa nemusí obávať, že by Európa posilnila svoj vplyv v Iráne. Pritom Rusku sa príjemne počúva ako Merkelová a Macron začínajú proti Američanom vystupovať a uvažujú o vlastných európskych bezpečnostných silách, pretože oprávnene vnímajú NATO ako bič, ktorý na nich Američania používajú, cukru sa Európanom od Američanov za Trumpa dostatok nedostáva.