Moskva 13. decembra 2017 (HSP/RusVesna/Foto:TASR/AP-Dmitry Lovetsky)

Sergej Kuznecov na portáli RusVesna publikoval veľmi zaujímavý článok o pozadí geopolitických aktivít USA a Ruska na pozadí udalostí konca 20. a začiatku 21. storočia.

Sociológovia už dávno vedia, že duševný stav obyvateľstva veľmi často môže spôsobiť v spoločnosti nárast napätia, ktoré sa označuje pojmom „morálna panika“.

Morálna panika môže vznikať spontánne, na základe nepredvídateľného vývoja udalostí v ekonomickej, politickej či sociálnej sfére, morálnu paniku môžu ovplyvniť ideologické, kultúrne faktory či interpretácia historických a náboženských faktorov. Takáto panika sa dá umelo etablovať do spoločenského vedomia s cieľom dosiahnuť požadované geopolitické alebo iné ciele.

Podľa jednoduchej definície v prípade „morálnej paniky“ ide o sociálny fenomén, ktorý spočíva v šírení masovej hystérie voči faktorom údajne ohrozujúcim bezpečnosť spoločnosti a jej morálne hodnoty.

Hlavnou charakteristikou morálnej paniky je neproporcionalita reakcie na hrozby, kedy často triviálne udalosti vyvolajú masívne znepokojenie a strach.

Podobný duchovný stav morálnej paniky sa v európskej spoločnosti rozvinul napríklad na začiatku 20. storočia a vyústil do tragických udalostí I. svetovej vojny. Samozrejme nikto netvrdí, že „morálna panika“ bola príčinou I. svetovej vojny, určite však zohrala pri vzniku I. svetovej vojny dôležitú úlohu. Takisto morálna panika a frustrácia v Nemecku priviedla po I. svetovej vojne k moci Hitlera a umožnila dominovať nacistickej ideológii a politike.

Ekonomická kríza 30. rokov v USA umožnila americkej spoločnosti neskôr prijať zvrátenú doktrínu mccarthyzmu a to v intenciách demokratického štátu.

Stav morálnej paniky existoval aj v 30.rokoch minulého storočia v ZSSR, kedy sa ale obyvateľstvo mladého sovietskeho štátu oprávnene obávalo novej intervencie voči územiu ZSSR. Ľudia mali stále v živej pamäti hrôzy občianskej vojny podporovanej západnými štátmi (najmä USA a Veľkej Británie) či Japonska a nacistický útok na ZSSR v roku 1941 (ktorého sa zúčastnila väčšina európskych krajín, ktoré sa dostali do nemeckej sféry vplyvu) ukázal, že tieto obavy v ZSSR boli opodstatnené

Morálna panika sa aj dnes šíri v USA. Demokrati, ktorí prehrali vo voľbách dokázali doviesť americkú spoločnosť do takého stupňa rusofóbnej paniky a hystérie, že sa americký prezident Donald Tramp doslovne bojí viesť rozhovory s ruským prezidentom Vladimírom Putinom. Pritom Trump prakticky nereaguje na otvorene klamlivé obvinenia na svoju adresu v mainstreamových amerických médiach, nehľadiac na to, že by mal možnosť mnohé z týchto médii a možno aj niektorých politických oponentov, ktorí tieto média používajú ako zbraň v protitrumpovskej politike, viesť k právnej zodpovednosti.

Za prejavy morálnej paniky na Západe a v USA možno považovať aj udalosti súvisiace s ekonomickou krízou v roku 2008. Podľa mnohých kríza sa objavila náhle a výrazne ovplyvnila osudy miliónov ľudí, pričom časť spoločnosti túto krízu vníma ako prejav fatálneho chodu udalostí, nemožných predpovedať. V súvislosti s touto ekonomickou krízou 2008 sa stala populárna teória amerického ekonóma N. Taleba, autora knihy  „Čierna labuť. Pod znamením nepredvídateľnosti“. Podľa Talebovej teórie takmer všetky udalosti, ktoré majú významné dôsledky na ekonomiku, globálnu politiku a život ľudí, vníma spoločnosť častokrát ako udalosti nepredvídateľné.

Dnes sa významne morálna panika na Západe šíri v politických, ako aj ekonomických, kultúrnych, náboženských a spoločenských oblastiach a v jej pozadí stoja ľudia, ktorí sa chystajú reálne preformátovať geopolitické vzťahy súčasného sveta. Kríza v roku 2008 sa začala kvôli prasknutiu veľkej finančnej bubliny v USA, mnohí ľudia začali vnímať podobné ekonomické krízy ako faktor, ktorý môže priviesť ku krachu USD a vnímajú katastrofický dlh USA v hodnote takmer 20 biliónov USD ako Damoklov meč visiaci nad existenciou USA.

Samozrejme americký Kongres neustále zvyšuje limit amerického dlhu, no ako vedia takmer všetci atómovi vedci „nárast tlaku v  reaktore možno vyvážiť vonkajším tlakom, no tento proces nie je možné robiť donekonečna“. Navyše dnes nepriaznivý americký vnútropolitický vývoj dospel k rozdeleniu americkej spoločnosti a jej mocenských štruktúr. Prehlbuje sa konfrontácia medzi prezidentom, demokratmi a kongresom, v USA tak vznikajú tri centrá moci, ktoré medzi sebou súperia.

V tejto situácii USA sa aj naďalej snažia zvyšovať svoj vojenský rozpočet, napriek tomu, že americký vojenský výskum sa stretáva s reálnymi neúspechmi svojich projektov. Od II. svetovej vojny navyše Američania nevyhrali žiadnu vojnu, ktorej sa zúčastnili ich ozbrojené sily. Mnohí tvrdia, že to ani Američania nepotrebujú, že im stačí šíriť riadený chaos a zbierať len plody svojich úspechov, kedy sa zasiahnuté krajiny vďaka chaosu samé rozpadnú a dostanú sa na hranicu anarchie. Udalosti v Sýrii či vypracovanie postupu pre elimináciu „farebných revolúcii“ však ukazujú, že americké elity strácajú možnosti využívať úspešne svoje najdôležitejšie páky na presadzovanie amerických geopolitických záujmov.

Solídne problémy začali mať USA aj vo vzťahu s Európou. Postupne sa ruší celý svetový poriadok, ktorý existoval od konca II. svetovej vojny a ktorý sa niesol v znamení totálnej hegemónie USA nad západnými štátmi. Tieto procesy rozpadu americkej hegemónie sa paradoxne začali v tom najsilnejšom období americkej hegemónie, krátko po rozpade ZSSR a celého východného bloku. Rozpad americkej hegemónie zapríčinilo americké ignorovanie noriem medzinárodného práva, ktorého prvotné formy sme mohli vidieť najmä v súvislosti s udalosťami v bývalej Juhoslávii a rozvinuté v Iraku, Afganistane, Lýbii či Sýrii.

Prvotnú eufóriu na Západe vystriedal strach, pretože európski lídri a časť obyvateľstva si s hrôzou uvedomili, že „farebné revolúcie“, ktoré Američania začali využívať v krajinách severnej Afriky, Blízkeho východu a Strednej Ázie priniesli so sebou v konečnom dôsledku rast masovej migrácie do Európy. Nekontrolovateľný tok utečencov v radoch ktorých sa nachádza množstvo teroristov už dostal do stavu paniky európskych bezpečnostných expertov a veľkú časť obyvateľstva. To sa nesie v znamení rastu preferencií pravých a ultrapravých strán, čo nedokážu pochopiť prívrženci imigračnej politiky a takisto nechcú pochopiť ani predstavitelia európskych politických elít, úzko spolupracujúcich s americkými elitami, ktoré sú často v rozpore so záujmami ich materských krajín. Na Západe sa teda pomerne úspešne šíri stav „morálnej paniky“ a mnohí Európania už začínajú citeľne meniť svoje postoje k USA.

Americkí plánovači sa v roku 2014 na Ukrajine vo svojich plánoch prerátali. Okrem iného rátali s tým, že zhoršenie ekonomických ukazovateľov na Ukrajine povedie k migračným tlakom voči Rusku, ukázalo sa však že po rozpade ukrajinskej ekonomiky sa prejavil opačný efekt. Emigranti z Ukrajiny sa v Rusku nestali cudzorodým elementom, ktorý by oslaboval základy Ruska, ale posilnili pracovné zdroje, ktorých deficit je v Rusku stále markantný. Rovnako sankcie voči Rusku neviedli k očakávanému rozpadu ruskej ekonomiky, ale dali jej nový impulz rozvoja. Škody utrpeli Európania, ktorí v rámci ruských recipročných opatrení stratili ruské trhy a to samozrejme takisto znížilo sympatie voči USA.

Objavujú sa prejavy „morálnej paniky“ aj v Rusku? Podľa niektorých áno, ale tieto prejavy majú značne obmedzený charakter, čo takisto znervózňuje Američanov. K najvýraznejším prejavom morálnej paniky v ruskej  spoločnosti možno zaradiť aktivity ruskej pravoslávnej cirkvi a niektorých iných náboženských hnutí a siekt, ktoré očakávajú rýchly koniec sveta. Na poplach bije napríklad aj moskovský patriarcha Kirill, ktorý tvrdí „že človek musí byť slepý, aby nevidel ako sa napĺňajú znamenia známe z Apokalypsy sv. Jána o konci sveta“. Svoj prejav predniesol patriarcha Kiril dňa 20.11.2017 v rámci liturgie v chráme Krista Spasiteľa. Na druhej strane ale patriarcha Kirill tvrdí, že ruská pravoslávna Cirkev a všetci Rusi, ktorí milujú svoju krajinu musia zjednotiť svoje úsilie, aby prekonali spoločne kritické obdobie rozvoja ľudskej civilizácie. Takže vidieť, že patriarcha Kirill sa síce obáva niektorých udalostí, ktoré sa majú odohrať, vidí však úspešnú možnosť riešiť uvedené problémy.

Podľa mnohých možno vnímať ako stav „morálnej paniky“ v Rusku aj slová ruského prezidenta Vladimíra Putina, ktorý pred Ministerstvom obrany a predstaviteľmi ruského vojenského priemyslu, ministrami a predstaviteľmi regiónov oznámil, že Rusi musia byť pripravení k prechodu riadenia štátu na princípoch vojnovej ekonomiky. U mnohých tieto slová vyvolali smrteľný pot a paniku, samozrejme najviac na Západe, kde sa v mainstreamových médiách už objavili titulky typu „Ruský biznis sa pripravuje k vojne“, či „Putin vyzýva Rusov pripraviť sa na vojnu“. Tieto fakty však napriek všetkému nevyvolali v ruskej spoločnosti alarmistickú reakciu, ruská spoločnosť vníma tieto slová v duchu známeho výroku „Ak chceš mier, pripravuj sa na vojnu“.

Je ťažké predpovedať, aké udalosti by mohli viesť k vzniku globálneho konfliktu. Niektorí tvrdia, že svetový konflikt vznikne kvôli udalostiam v Sýrii, alebo všeobecne kvôli udalostiam na Blízkom východe (je to logické, takmer nikto nepredpokladá, že by svetový konflikt mohol vzniknúť kvôli treniciam dvoch eskimáckych kmeňov z dôvodu boja o mäso veľryby na grónskom pobreží). Momentálne Rusko, USA a ani Čína nie sú pripravené na vyhlásenie 3. svetovej vojny kvôli udalostiam na Blízkom východe, aj keď blízkovýchodné záujmy spomenutých krajín sú naozaj veľmi vysoké.

Takisto Ukrajina nie je dôvodom na vznik 3. svetovej vojny. Pre Rusko je ukrajinský problém samozrejme dôležitejší ako pre USA a Západ, ktorí vnímajú Ukrajinu ako možnosť tlaku na Rusko a následnú možnosť „viesť s Ruskom dialóg a prinútiť Rusko ku kompromisom v sfére amerických geopolitických záujmov. Spočiatku boli Američania presvedčení, že nás na Ukrajine dostali, svoje geopolitické plány na Ukrajine začali uskutočňovať už v roku 1991 a následne v celom období ruského úpadku (Gorbačov, Jeľcin) v rokoch 1991 – 1997 vo výraznom tlaku na Rusko pokračovali.

Američania sledovali na Ukrajine niekoľko cieľov. Prioritným cieľom bolo zatiahnuť Rusko do priameho a otvoreného konfliktu s Ukrajinou, druhým cieľom bolo rozorvať vzťahy medzi Ruskom a Európou, tretím cieľom bolo totálne rozbiť Ukrajinu a cez ukrajinské ekonomické problémy potom oslabovať ekonomiku Ruska. Ako sme už povedali vyššie, tieto plány Američanom nevyšli, rozbitá ukrajinská ekonomika nemá vplyv na ruskú ekonomiku, ukrajinskí migranti sa uplatňujú v rámci ruských pracovných zdrojov, vojnu medzi Ruskom a Ukrajinou sa Američanom nepodarilo rozpútať.

Netreba zabúdať ani na snahu Američanov rozorvať vzťahy medzi Ruskom a EÚ, pričom dôležitým cieľom Američanov je najmä oslabenie Nemecka, najsilnejšej európskej ekonomiky. Po II. svetovej vojny Američania uplatnili svoj vplyv v Európe pomocou Marshallovho plánu, dnes však stojí pred Američanmi opačná úloha. Američania musia oslabiť EÚ, ktoré sa stáva pre USA serióznym politickým a ekonomickým konkurentom. Ak by sa totiž vzťahy medzi Európou a Ruskom konsolidovali, navyše by prišlo k prepojeniu Ázie a Európy pomocou čínskej „Hodvábnej cesty“, znamenalo by to totálny krach amerických veľmocenských ambícii. A Američania si už zvykli od roku 1945 žiť na úkor celého sveta a najmä Európy.

Rovnako Brexit je dielom amerických elít, americké plány pokorne vyplnili politické elity Veľkej Británie. Cieľom Brexitu je samozrejme oslabenie EÚ, ktoré Američania oslabujú aj riadeným tokom imigrantov a imigračnou krízou, ktorá ohrozuje základy EÚ.

Vzniká aj otázka, či sú ochotní Američania riskovať 3. svetovú vojnu kvôli Ukrajine. Veľmi nepravdepodobné, rovnako ako je veľmi nepravdepodobné že budú v širšej miere participovať na dodávkach letálnych zbraní Ukrajincom. Dôvod je naozaj jednoduchý, Rusko má takisto možnosti dodávať letálne zbrane iným krajinám (Blízky východ), čo by znamenalo koniec pokoja pre západné a najmä americké politické elity.

Američania sa však budú snažiť aj naďalej na Rusko tlačiť cez Ukrajinu. Pritom Američania odmietajú Minský formát a rovnako Minský formát nemienia dodržiavať ani Ukrajinci a takisto sa k nemu stavajú opatrne aj Nemci a Francúzi. Ukrajinci nemôžu prijať Minský formát, pretože tým by de facto uznali že nebudú môcť kontrolovať hranicu Donecka a Luhanska s Ruskom. Doneck a Luhansk takisto nemieni pripustiť, aby Kyjev kontroloval ukrajinskú hranicu.

Na Ukrajine bude pokračovať súčasný status quo, pričom sa však ekonomická kríza na Ukrajine neustále prehlbuje. Túto zimu ešte Ukrajinci pravdepodobne prežijú s vypätím všetkých síl, aby však mohol ukrajinský režim fungovať, financujú ho najmä Európania a zčasti už aj Američania. Budúci rok sa bude pre Ukrajinu niesť v znamení katastrofickej ekonomickej situácie, čo prinesie so sebou odstredivé tendencie jednotlivých regiónov. Prvé náznaky týchto odstredivých tendencií na Ukrajine už vidieť aj dnes, kedy sa ku Kyjevu a jeho politickým elitám negatívne stavajú najmä predstavitelia západných, východných i južných regiónov Ukrajiny. Netreba zabúdať ani na klanovo-korporatívne tlaky na Ukrajine a pnutie medzi rôznymi ukrajinskými politickými zoskupeniami (Avakov, Saakašvili, Porošenko).

Rusko by samozrejme mohlo zrýchliť proces rozpadu Ukrajiny a financovať zvrhnutie súčasného ukrajinského politického režimu, ktorý sa dostal k moci s americkou podporou v roku 2014. Bolo by to však chybou, napriek tomu že financovať ukrajinský prevrat by bolo určite lacnejšie, ako stavať krymský most. Lenže to by Rusko začalo hrať podľa tej časti amerického plánu, v ktorej Američania predpokladali, že Rusko preberie na seba morálnu, politickú, sociálnu a finančno-ekonomickú zodpovednosť za rozbitú Ukrajinu na celom ukrajinskom území. A kvôli čomu by malo Rusko financovať Ukrajinu a Ukrajincov a zanedbávať vlastný vývoj a vlastné obyvateľstvo? Nehovoriac o tom, že Američania by okamžite pokračovali v podnecovaní ďalších rozbrojov medzi Ruskom a krajinami Západnej Európy.

Netreba ani hovoriť, čo by takýto naivný ruský postup znamenal pre štáty východnej Európy. Pobaltie, Poľsko, Rumunsko sú známe tým, že politické elity týchto krajín usilovne burcujú podľa amerických príkazov protiruskú hystériu a snažia sa obyvateľstvo dostať pomocou rusofóbie do stavu hlbokej morálnej paniky. Takýto stav totiž umožňuje Američanom a NATO beztrestne rozšíriť svoju vojenskú prítomnosť, najmä budovaním centier protivzdušnej obrany (donedávna západní partneri tvrdili, že sú tieto centrá namierené proti Iránu), ktoré dokážu vojenskí odborníci pomerne jednoducho prestavať na centrá balistických rakiet. A táto hrozba znamená, že sa centrá PVO a centrá balistických rakiet automaticky stanú cieľom ruských taktických jadrových rakiet. To môže viesť k tomu, že sa „morálna panika“ v Európe zmení na „morálnu hystériu“

Ukazuje sa však, že plánovači amerických farebných revolúcii sa pri šírení „morálnej paniky“ v Európe prerátali, rovnako ako sa prerátali s pokusmi o farebné revolúcie v Sýrii, na Ukrajine či v Honkongu. Platí totiž skutočnosť, že spoločnosť nedokáže dlho existovať  v stave morálnej hystérie, takže príde k psychologickému prelomu, pretože ruské tanky a ruský tlak sa nepodarí na východných európskych hraniciach objaviť. Navyše kvôli čomu by Rusko malo potrebovať štáty východnej Európy?

Západ získal Poľsko, Moldavsko a Pobaltie za vysokú cenu, ktorú však finančne neplatili Američania, ale Nemci. Tí platili aj zjednotenie NDR a NSR. Nemci majú doteraz z toho hlavybolenie, dodnes sa ukazuje, že je potrebné tieto projekty financovať. Dokonca už aj Rumuni prestali cítiť potrebu získať Moldavsko, pretože chápu, že ekonomická cena a záväzky vyplývajúce z tohto kroku presahujú možnosti rumunskej ekonomiky. Prečo by sa Rusko malo snažiť prebrať krajiny bývalej východnej Európy, ktoré nie sú lukratívne ani svojou ekonomikou a ani zdrojmi, pričom náklady na financovanie týchto štátov sú vysoké? Pre Rusko sú oveľa zaujímavejšie trhy v Ázii a Afrike. Východná Európa má pre Rusko význam len v rámci bezpečnostného rozmeru ochrany ruského územia.

Pre všetkých, ktorí sú presvedčení, že sa schyľuje k 3. svetovej vojne a nachádzajú sa v stave morálnej paniky či hystérie zakončujem svoj článok slovami. „Nebojte sa, 3. svetová vojna nebude. Ruské zbrane v Sýrii, ruská jadrová triáda (rakety, letectvo, námorníctvo), jadrové torpéda System 6, ktoré dokážu bez problémov zničiť celú námornú skupinu na čele s lietadlovou loďou a voči ktorým nemajú Američania alternatívu sú garantom svetovej bezpečnosti. Tieto fakty vyvolávajú u amerických politických elít prejavy besnenia a bezmocnosti. A ak si tieto skutočnosti uvedomia aj predstavitelia americkej spoločnosti, obráti sa morálna panika obyvateľstva voči americkým elitám. Tie už jednoznačne ukázali, že sa nachádzajú v tak nevýhodnom psychologickom položení, že už nie sú schopní učiť sa nielen na cudzích chybách, ale už ani na chybách vlastných“.

Sergej Kuznecov