Prečo sa Slovensko dostalo na čelo koronových tabuliek? Štatistiky naznačujú, kde nastala chyba

Ako je možné, že z jedného z koronavírusom najmenej dotknutých štátov sa Slovensko stalo jednou z krajín najviac postihnutých touto pandémiou? Dá sa zo štatistík vystopovať bod zlomu, kde sa to všetko pokazilo?

24. 02. 2021 | Z domova | 5 min. čítania | 0 komentárov |

Graf

Bratislava 24. februára 2021 (HSP/Foto:Screenshot)

▶ ❚❚ ↻

Už prvý pohľad na graf znázorňujúci počet hospitalizovaných kovidových pacientov na milión obyvateľov prezrádza, že slovenská krivka má atypický, odlišný priebeh, než krivky ostatných krajín. Kým väčšina štátov v Európe a vo svete od prelomu rokov zaznamenáva ústup pandémie, u nás krivka od konca septembra, až na malé zaváhanie na začiatku novembra, nepretržite prudko stúpa.

Na Slovensku, na rozdiel od iných krajín, prakticky neprebehla vlaňajšia jarná vlna šírenia infekcie, podarilo sa nám jej vyhnúť, keď sme mali iba niekoľko málo prípadov. V lete koronavírus na Slovensku prakticky neexistoval; bolo to len niekoľko tisíc prípadov a minimum úmrtí, keď za tri letné mesiace, od začiatku júna do konca augusta na celom Slovensku pribudlo iba päť úmrtí s oficiálnou diagnózou Covid-19.

Lenže od októbra sa všetky štatistické krivky popisujúce situáciu zdvihli a stúpajú. Prečo je to tak? To nevieme a zdá sa, že tak skoro ani vedieť nebudeme, keďže nemáme potrebné informácie. Matematik Richard Kollár vo svojom známom vystúpení, ktoré zarezonovalo aj v médiách, vymenoval niekoľko desiatok kľúčových parametrov, na ktoré by bolo treba poznať odpoveď, ale táto vláda nielen že tie odpovede nemá, ale ani nevyvíja snahu sa k nim prepracovať. A zhrnul situáciu lapidárne: sme v dátovom pekle.

Kľúč k vystopovaniu bodu zlomu: posun jeden mesiac

Nie je však možné rezignovať na hľadanie odpovedí na otázky, ktoré udalosti či vplyvy to spôsobili, ktoré reálne vplývajú na šírenie infekcie, a ktoré nie. A čosi nám môže napovedať pohľad na grafy, ktoré sú koncentrátom dostupných štatistických dát o situácii, v ktorej sa nachádzame.

Keď chceme zistiť prečo sa situácia vyvíjala tak, ako sa vyvíjala, ktorá udalosť alebo vplyv bol rozhodujúci z hľadiska šírenia pandémie, musíme brať do úvahy časový posun – čas, ktorý nákaza potrebuje na to, aby sa prejavili následky tej udalosti. Aký dlhý je tento čas? Koľko trvá časový interval, ktorý zahŕňa inkubačnú dobu, čas za ktorý infikovaný prenesie chorobu na svojich rodinných príslušníkov a čas, za ktorý sa choroba na členoch „bunky“ (rodiny, kolektívu) naplno prejaví a je zachytená medicínsky aj štatisticky (štatistika hospitalizovaných či zomretých)?

Keď sa pozrieme na celosvetovú štatistiku nových prípadov a štatistiku úmrtí (grafy viď tu: https://www.worldometers.info/coronavirus/ ), môžeme si všimnúť, že približne dva týždne po Vianociach bol zaznamenaný rekordný počet nových prípadov. A asi mesiac po Vianociach bol zaznamenaný najväčší počet úmrtí. Dá sa predpokladať, že tieto dva rekordné údaje súvisia s obdobím Vianoc, keď sa rodiny stretávali a vírus tak dostal výnimočnú šancu na šírenie.

Podobný údaj, časový posun niekoľko týždňov až jeden mesiac, nám vyjde, keď sa pozrieme na septembrové štatistiky: dá sa predpokladať, že vírus sa začal rýchlejšie šíriť od začiatku septembra, po návrate ľudí z dovoleniek, ochladení a nástupe detí do škôl. Bilancia hospitalizovaných a zomretých sa však začala rapídne dvíhať až na prelome septembra a októbra, teda o mesiac neskôr. Aj tu teda vidíme, že ak chceme na krivkách hľadať bod zlomu, kde sa stala chyba, musíme ísť o niekoľko týždňov až jeden mesiac dozadu.

Prvé dva body zlomu majú všetky krajiny spoločný: ten tretí však nie

Jeden bod zlomu je jasný, ten majú viacmenej všetky európske krajiny podobný: koniec prázdnin a dovoleniek, nástup do škôl a na pracoviská, ochladenie, začiatok vykurovacej sezóny. Tento bod sme už spomenuli a na grafe je pekne viditeľný (štatistika hospitalizovaných koronových pacientov na milión obyvateľov viď tu: https://ourworldindata.org/grapher/current-covid-hospitalizations-per-million?tab=chart&stackMode=absolute&time=2020-03-01..latest&country=AUT~CZE~HUN~ITA~POL~SVK~ESP~USA~ISR ).

Na grafe je možné vidieť aj druhý bod zlomu: vo väčšine krajín sa prudký nárast niekde v novembri zmenil na viac či menej zreteľný pokles. Príčiny by nám možno povedali odborníci, ale faktom je, že sa to stalo: od novembra počet hospitalizovaných prípadov a od nového roka aj počet nových prípadov a počet úmrtí vo svete a v Európe viacmenej všade klesá.

Aj u nás bol tento efekt badateľný, na prelome októbra a novembra sa nárast na niekoľko týždňov zastavil. Lenže potom sa stalo niečo zvláštne: koncom novembra začal na Slovensku počet hospitalizovaných pacientov prudko narastať. Kým inde v Európe tento ukazovateľ vo všeobecnosti klesá, u nás vtedy začal strmo rásť. Prečo?

Čo spôsobilo, že sa na Slovensku začala situácia odrazu vyvíjať inak?

Čo sa stalo na Slovensku mesiac predtým, ako začal tento raketový nárast, teda na prelome októbra a novembra? Čo spôsobilo ten tretí bod zlomu, ktorý sa objavil iba na Slovensku a nikde inde? To nikto nevie povedať s istotou. Ale jedno logické vysvetlenie tu je.

V dňoch 31. októbra až 1. novembra 2020 sa na Slovensku konal výbuch atómovej zbrane proti koronavírusu: prvé celoplošné testovanie obyvateľstva. Bolo síce „nepovinné“, lenže kto sa nezúčastnil, bez modrého papierika sa stal na čas občanom druhej kategórie, a preto sa testovania dobrovoľne-nedobrovoľne zúčastnilo až 3 625 332 ľudí.

Testovalo sa v teplotách, ktoré boli podstatne nižšie, než výrobcom odporúčané. Testovalo sa testmi, ktoré výrobca na takýto účel neodporúčal. Testovanie bolo usporiadané bez poriadnej prípravy, testovalo sa často v neregulérnych podmienkach. Občania vyhnaní na testy sa často tlačili v radoch, kde odstup nie že nebol odporúčané dva metre, ale niekedy ani dva centimetre. Testovanie sa odvtedy v jednotlivých regiónoch viackrát opakovalo.

Do prvého celoplošného testovania na Slovensku bolo zaznamenaných niečo vyše dvesto oficiálnych úmrtí s diagnózou Covid-19. Odvtedy ich pribudlo takmer šesť a pol tisíca.

Ivan Lehotský

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Na Slovensku sa v roku 2025 vyrobilo podľa predbežných výsledkov 1,07 milióna vozidiel, kým v roku 2024 to bol asi milión automobilov. Uviedli to na výročnej tlačovej konferencii predstavitelia Zväzu automobilového priemyslu SR. V roku 2026 by sa podľa nich malo vyrobiť 1,02 milióna vozidiel a v rokoch 2027 a 2028 každoročne 1,08 milióna vozidiel.