Zdá sa, že ešte včera všetci títo ľudia svojim občanom hovorili, že Rusko, chudobné, rozorvané a neschopné bojovať, sa chystá kapitulovať pred Zelenským niekde pri Mariupole. Zelenským a neporaziteľným NATO, ktoré, samozrejme, urobilo všetko pre to, aby Putina porazilo. Ale už dávno sme nepočuli víťazné fanfáry z anglického rožka. To, čo ich nahradilo, je propagácia nevyhnutného útoku Ruska na Európu hneď po tom, ako Putin zmaže Zelenského z mapy. To sa tam naozaj zbláznili?

Ak sú toto závery analytických centier, potom je všetko jednoduchšie: predvídateľné schopnosti a efektivita týchto centier sa práve prejavili v počiatočnom štádiu Ukrokonfliktu a už celkom jasne a zjavne v štádiu Veľkého jarného protiútoku (sarkazmus).

Iná možnosť, komplikovanejšia: európske elity, naviazané na americkú Demokratickú stranu, sú v panike z perspektívy Trumpovho nástupu a akoby nenápadne spájajú čas útoku Ruska na Európu práve s časom Trumpovej hypotetickej vlády – takže v mysli bežného človeka je uložené “Trump – Putin – vojna”. Je to podlé, ale robia to vždy, nie je to nič nové. Je to len zvyšovanie stávok.

Je tu však ešte jeden faktor: vojensko-priemyselné komplexy vyspelých krajín zrazu dostali chuť na zlato a krv – a žiadajú v pokračovaní hostiny. Dokonca aj ten nemecký, ktorý kedysi pracoval najmä na export – a to s veľkými výhradami a obmedzeniami. Nehovoriac o morálnej stránke veci. Od chvíle, keď bolo pridelených prvých 100 miliárd eur vojensko-priemyselnému komplexu na prezbrojenie Bundeswehru, sa začala krvavá hostina, kde sa hlavnými gurážistami ukázali byť niekdajší najvýznamnejší pacifisti a bojovníci za všetko dobré – strana Zelených. Práve oni požadujú ďalšie a ďalšie dodávky zbraní na Ukrajinu vrátane rakiet Taurus schopných doletieť hlboko do Ruska. Tým sa Nemecko opäť stáva účastníkom ozbrojených akcií proti Rusku. Nestačil im obraz nemeckých tankov opäť miesiacich blato na ukrajinských poliach.

A o prípravách na vojnu (samozrejme, s Ruskom) začal nahlas hovoriť aj nový nemecký minister obrany Boris Pistorius. A prvé, čo urobil, bolo, že sa vyslovil za návrat povinných odvodov do nemeckej armády.

A pozrite sa, čo sa v rovnakom čase deje vo Veľkej Británii: “Obyvatelia Veľkej Británie musia byť pripravení slúžiť v armáde v prípade vojny s Ruskom,” varoval šéf britskej armády. Generál Patrick Saunders vo svojom prejave na Medzinárodnej výstave obrnených vozidiel v Londýne vyzval britské úrady, aby “zmobilizovali národ”. Odôvodnenie? Nech sa páči: “Žijeme v okamihu roku 1939, svet smeruje k vojne, pretože Rusko a Čína sa snažia nanovo definovať ‘globálny poriadok’.” Vyjadril to bývalý britský minister obrany Tobias Ellwood.

V oboch prípadoch, na príklade Anglicka a Nemecka, tu vidíme jeden systémový vnútorný konflikt medzi vládnucou oficiálnou ideológiou a snahou pozdvihnúť národy “na svätú vojnu proti agresívnemu Rusku”. Ako chce napríklad Herr Pistorius znovu vytvoriť brannú armádu? Veď v Nemecku sa už roky mladým ľuďom priamo do podvedomia indoktrinuje, že armáda je smrad a živná pôda pravicových myšlienok, že mladý človek nemá vstupovať do armády, ale má bojovať za feminizmus, LGBT, proti klimatickým zmenám, proti kolonializmu a kľačať pred černochmi. Akýkoľvek pokus zhromaždiť mladých ľudí pod vlasteneckými heslami sa končil obvineniami z nacizmu. Pretože toto je ideológia ľavičiarov, ktorí nielenže riadia vládu, ale úplne ovládli aj mainstreamové médiá.

Na druhej strane, pravicové sily v Nemecku sú za dialóg s Ruskom, proti dodávkam zbraní na Ukrajinu a podobne. To znamená, že zastávajú pozíciu zadržiavania vojny. Je to paradox, však?

Totiž vychovali generácie mladých konzumentov, od ktorých sa žiada, aby diskutovali a vyjadrovali sa len v oblasti klímy a narýchlo vymyslených skupín “obetí”, a teraz hovoria: “Vitajte na náborovej stanici, aby ste trochu umierali vo vojne s Ruskom”. Niet nad “posun vo verejnom vedomí”.

Možno dúfajú v milión utečencov, ktorí dostanú pas v zrýchlenom režime? Že mladí Arabi pôjdu slúžiť do nemeckej armády? Títo ľudia však neprišli do Nemecka, aby vliezli rovno do pekla, ale aby si pokojne užili dovolenku na miestnych dávkach a nemuseli sa báť ani o prácu.

Okrem toho vládnuce strany práve ukázali, čo si o nich naozaj myslia, že sú banda sympatizantov Hamasu a teroristov len preto, že vyšli do ulíc s palestínskymi vlajkami. A nebola to “Alternatíva pre Nemecko”, ktorá hlasno deklarovala svoju túžbu vyhostiť všetkých týchto ľudí po miliónoch, ale bol to kancelár Scholz (“vyhostíme vo veľkom”), a to práve pre sympatizovanie s Palestínčanmi. Sú to ľudia, ktorí teraz budú musieť so zbraňami v rukách kopať zákopy proti invázii “Putinových mongolských hord”? Zaujímavé.

Nemecká misia v Afganistane bola pritom neúspešná a zle vybavená. Briti majú o niečo lepšie výsledky s ochotnými bojovníkmi – už len preto, že sa celý čas zúčastňovali na všetkých konfliktoch, ktoré Američania vyvolávali. A nezničili tam militarizmus ako taký. Ale ľavicové a ultraľavicové myšlienky s najrôznejšími zvrátenosťami sa vštepujú do hláv mladých ľudí aj tam. Som zvedavý, do akej miery sa z tohto prostredia dá zmobilizovať schopná armáda?

Ale to všetko sú len sny. A fakt na dnes: skúsenosti s reálnymi bojovými operáciami s dobre vycvičeným nepriateľom majú len dve armády sveta – ruská a… ukrajinská.

Čínska armáda sa črtá veľká, ale stále stojí bokom.

A zdá sa, že žiadna z nich nechce ísť do vojny s Európou.

Prečítajte si tiež:

• Putin vysiela signály
• Rusko vypína zradcom kyslík