Prečo redaktori Denníka N nepôjdu na detektor lži

Bratislava 17. augusta 2018 (HSP/napalete.sk/Foto:napalete)

Pred dvomi týždňami detektor lži odhalil bývalého slovenského ministra vnútra, ako hovorí pravdu ohľadom svojho údajného zástoja v údajnom únose vietnamského miliónového podvodníka Trinha Xuana Thanha z Berlína cez Prahu, Bratislavu a Moskvu až do hanojského doživotného áreštu.

Očistený Robert Kaliňák vzápätí vyzval na využitie detektora lži aj novinárov z denníka N, ktorí akčný triler o strastiplnej Thanhovej púti vyfabulovali. Vyplašený a spotený šéfredaktor tejto svätyne presstitúcie Matúš Kostolný vyprodukoval čosi v zmysle: Nech idú na detektor lži tí svedkovia, ktorí na vlastné oči videli, čo sa dialo. Nie je si vari Kostolný istý výpoveďami svedkov, ktorých plátok citoval? Prečo si nesadne na polygraf sám? Alebo prečo tam neposadí samotnú autorku článku Moniku Tódovú?

Už druhý týždeň sa k tomu akosi nemajú a o možnosti presvedčiť o svojej pravde cudne mlčia. Pritom by úplne stačilo, keby Tódová odpovedala áno alebo nie na niekoľko jasných otázok:

Prihlásili sa údajní svedkovia redakcii dobrovoľne?
Motivovali ste údajných svedkov k výpovediam?
Napomáhali ste údajným svedkom pri formulovaní správnych odpovedí?
Písali ste článok na objednávku s cieľom položiť vládu?
Pociťujete osobnú nenávisť k Robertovi Kaliňákovi?
Samotný Kostolný by sa navyše mohol vyjadriť aj ku kontrolným otázkam:

Samotný Kostolný by sa navyše mohol vyjadriť aj ku kontrolným otázkam:

Je váš denník ekonomicky sebestačný?
Vychádza váš denník s prispením zdrojov od oligarchov a zo zahraničia?
Je váš denník v službách zahraničných agentov?

Ak by kladne odpovedala Tódová, zrejme by to vyrazilo poistky v Bratislave. Ak by „áno“ vyslovil Kostolný, o dodávku elektriny by prišla aj susedná Viedeň. To presstitúti vedia, a tak radšej blúznia v nalinkovanej hystérii ohľadom predčasných volieb. Namiesto detektoru veria svojmu mediálnemu esu Jurajovi Šeligovi, organizátorovi protivládnej hystérie po smrti novinárskeho začiatočníka Jána Kuciaka.

Aj po vietnamskej anabáze sa hotuje do ulíc: „Zbiera sa to každým dňom. To, že tí ľudia teraz nestoja na námestiach, neznamená, že o chvíľu tam nebudú opäť,“ dodáva Šeliga asi tak presvedčivo, ako keď slniečkari tvrdia, že odstraňovať nevhodné obsahy z internetu je “prejavom slobody prejavu“.

Davy na námestiach totiž už vyšumeli a aj nie veľmi bystrá sorosovsko-kiskovská omladina pochopila, že poslúžila len ako komparz v divadle o politických ambíciách svojich „vodcov“. Tí navyše rozladili aj zvyšok demokratickej kaviarne na čele s opozíciou, ktorej pri nedávnych horotvorných pohyboch neposkytli „príživné“. A tak by pôda na prevzatie moci, hojne živená pesticídmi z objednanej Kuciakovej vraždy a ďalším hnojom z Hanoja, už nezískala potrebnú bonitu.

Naporúdzi je však dobrá rada – zmeniť logo. Namiesto ALL FOR JAN presedlať na ALL FOR THANH. Mŕtveho martýra na odznakoch by vystriedal živý vietnamský hochštapler, určite nie menší ako denníkom N velebený kváziprezident Andrej Kiska, s daňovými, volebnými a pozemkovými podvodmi za ušami.

A tu sa črtá ďalšia otázka pre Kostolného na detektore lži: „Je pravda, že váš denník robí mediálnu kampaň Kiskovým snahám o ,prevzatie moci´?“ Možno odpovedať aj „nie“, ale pozor na poistky!

Marek Mahút

Článok pôvodne vyšiel na napalete.sk