Nový variant vírusu SARS-CoV-2 spôsobujúceho ochorenie Covid-19 s obchodným názvom omikron je vraj významne iný ako predošlé. Zatiaľ sa o ňom vie, že má byť omnoho infekčnejší než všetky predošlé varianty a údajne končí v nemocnici väčšie percento detí, ktoré sa ním nakazili.

Komu môžu tieto zmeny „receptúry“ vyhovovať?

Určite sa v prvom rade potešia výrobcovia vakcín: zavedenie omikronu je pádnym dôvodom na zintenzívnenie očkovania. V situácii, keď koronacistické vlády začínajú otvorene hovoriť o povinnom očkovaní, je príchod omikronu na scénu načasovaný priam ideálne.

Zaujímavým benefitom pre farmafirmy je tiež údajná vyššia nebezpečnosť omikronu pre deti. Doteraz boli hlavnou cieľovou skupinou dôchodcovia, ktorí sú už do veľkej miery zaočkovaní, neskôr aj ľudia v strednom veku, ale aj tí sú už opichaní. A tak je možné pristúpiť k ďalšej fáze „varenia žaby“: k opichávaniu detí.

Deti doteraz v drvivej väčšine zvládali infekciu covidom ľahko, buď takmer bezpríznakovo, alebo ako ľahkú nádchu, a ich očkovanie proti tejto chorobe bolo verejnosťou prijímané nielen ako nebezpečné, ale tiež ako úplne zbytočné. To sa teraz môže zmeniť: et voilá, práve v čase, keď sa naplno otvára koronacistická očkovacia kampaň zameraná na deti, prichádza na trh variant vírusu, ktorý je pre deti nebezpečný. Opäť je to ideálne načasované.

Kde sa vzalo toľko mutácií?

Nový variant má veľa nových mutácií, z čoho vyplýva, že doterajšie vakcíny naň síce budú účinkovať (to musia, veď inak by nebol dôvod ich ľuďom pichať), ale slabšie: a tak čo iné ostalo kovidbyru, než rozhodnúť o zvýšení frekvencie ich aplikácie (už sa ozval Pfizer, že tretia dávka ich vakcíny vás ochráni). Keby vám celá táto hra pripomínala taktiku rôznych korporátnych „šmejdov“, ktorí vám predajú produkt, ale čoskoro zistíte, že si k nemu potrebujete dokúpiť ešte ďalšiu drahú súčiastku, potom sa vám na ňom pokazí nejaké starostlivo naplánované „kazítko“ a zase platíte… atď., tak vedzte, že tá podobnosť je iba čisto náhodná.

Mimochodom, mutácie. Na hrotovom proteíne, pomocou ktorého sa vírus dostáva do bunky, je 23 nových mutácií v porovnaní s doteraz najrozšírenejším „delta“ variantom. Ako je možné, že je ich na tejto dôležitej časti vírusu odrazu toľko naraz?

Pripomeňme si: k mutáciám dochádza náhodne, postupne – niektoré sú užitočné, iné sú nepodstatné a ďalšie sú pre vírus smrteľné. Štatistika však hovorí, že ak sa objaví nejaký geneticky značne odlišný variant, mali by existovať aj medzistupne, ako postupne mutácie pribúdali. A nič také v prípade omikronu neexistuje.

Zo systémových masmédií nám podsúvajú vysvetlenie, že sa to vraj stalo tak, že v nejakom človeku s oslabenou imunitou vírus dlhodobo prežíval a tam sa tie mutácie hromadili, až napokon dotyčný zase vrátil hotový produkt do užívania zvyšku ľudstva. V skutočnosti však nikto nikdy nič také nevidel a táto za vlasy pritiahnutá špekulácia je jedným úplne klasickým, priam učebnicovým hoaxom, ktorý systémové médiá až príliš nahlas opakujú, aby niekto nedajbože nezačal hľadať pravdepodobnejšie vysvetlenie.

Kam zmizlo 22 medzistupňov?

Česká molekulárna genetička a virologička Soňa Peková už v súvislosti so vznikom koronavírusu SARS-CoV-2 povedala, že jeho kľúčová časť „je natoľko unikátna, že jednoducho nie je možné, aby vznikla skokom v prírode. To by muselo mať nejaké predstupne, ktoré však nikto nikdy nevidel.“

Peková potom, ako zmapovala genóm vírusu z rôznych „vĺn“ pandémie, dospela k názoru, že nejde o ten istý vírus, ktorý priebežne mutuje, ale o viacero kmeňov, ktoré sa líšia natoľko, že nemohli vzniknúť nejakou náhodnou mutáciou, ale ktoré boli vyrobené nezávisle od seba a sú postupne „dávané do obehu“.

„V medicíne humánnej ani veterinárnej nepoznáme jedno jediné agens, ktoré by sa takto ,pod rukami‘ menilo v priebehu roka. Áno, je tu chrípka, tá sa zo sezóny na sezónu mierne zmení, takže máme iný kmeň ako ten predchádzajúci. Ale aby bolo za rok 5 – 6 ďalších kmeňov, nič také neexistuje,“ uviedla Peková v čase, keď ešte nebol omikron na trhu a ešte nevedela, že tento „kmeň“ sa od svojho predchodcu nebude líšiť šiestimi mutáciami ako „delta“, ale až dvadsiatimi tromi.

Fantazírovanie? Alebo banálne realistická možnosť?

Peková už vtedy upozornila, že takéto rýchle striedanie výrazne odlišných genetických variantov by znamenalo ohromne zrýchlenú evolúciu, aká sa nedeje v prírode – ale zato by sa mohla diať v Petriho miskách nejakého pracoviska. To tvrdila o predošlých variantoch koronavírusu, a pre omikron to platí dvojnásobne. Ba vlastne, takmer štvornásobne…

Koronacisti sa samozrejme budú chytať za bruchá, ak pred nimi vyslovíte domnienku, že jednotlivé kmene pandemického koronavírusu nevznikli spontánne, ale že boli vyrobené umelo a zámerne na niektorom pracovisku, ktoré sa venuje syntetickej genomike. Lenže oni ťažko môžu spochybniť fakt, že takáto možnosť tu je, a to nielen čisto teoretická, ale naozaj až nepríjemne realistická.

Je jednoducho absolútne nespochybniteľnou realitou 21. storočia, že dnes sa v laboratóriách s relatívne dostupným vybavením bežne syntetizujú genetické materiály podľa potreby a nie je problém dať si vyrobiť vírus alebo akýkoľvek iný kus genetického materiálu na zákazku.

A teraz si skúsme predstaviť, že tu ani nemusí ísť o nejakú globálnu hru, ale že jednoducho aj niektorý zloduch menšieho ako globálneho kalibru by si mohol zrátať, že nejaký jeho produkt (nemusí to byť len vakcína, ale môže to byť čokoľvek iné – dezinfekčné roztoky, lieky, či hoci špajle do nosa…) sa bude lepšie predávať, ak na trh najprv vypustí kmeň vírusu, ktorý spustí dopyt po danom produkte. Keby ste boli bezohľadný kapitalista, neinvestovali by ste pár miliónov eur do výroby vírusu, ktorý vám zarobí stámilióny?

Stala sa chyba v programe?

Omikron má však ešte jednu vlastnosť. Zdá sa, že podľa všetkého je menej agresívny ako jeho predchodcovia. Prečo to tak je, nevieme a možno sa táto informácia ukáže ako mylná, ale ak by to bola pravda, mohla by to byť konečne dobrá správa. Už delta je menej smrteľná, než predošlé verzie vírusu a ak by teraz celosvetovo prevládol ešte menej smrteľný variant, vírusu by to do budúcnosti opäť zmenšilo priestor na realizáciu: každý ďalší variant by totiž musel byť ešte nákazlivejší a ak by mal opäť byť pre ľudstvo vážnou hrozbou, musel by súčasne byť aj dostatočne smrtiaci, čo pre vírus, resp. jeho vývojárov môže byť čoraz ťažšia úloha. Je možné, že tu došlo k chybe v programe? Ktovie…

Ak by sme popustili uzdu fantázii, mohli by sme dokonca pripustiť aj optimistickú predstavu cieleného súboja medzi dvomi laboratóriami – medzi tým zlým, ktoré vypúšťa vražedné varianty vírusu, a tým dobrým, ktoré zlosynom celú operáciu zmarí vypustením menej smrtiacej „protizbrane“, ktorá tým, že je maximálne nákazlivá, vytlačí smrtiace varianty a populáciu celoplošne nakazí, a tým aj prirodzene „zavakcínuje“ proti všetkým ďalším podobným produktom.

Prirodzený koniec koronavírusovej pandémie totiž bude podľa mnohých odborníkov jedného dňa vyzerať práve tak: skôr alebo neskôr sa populácia nevyhnutne premorí, a tým sa s vírusom „zžije“ – vírus bude čoraz neškodnejší a súčasne všadeprítomnejší, postupne sa stane bežnou súčasťou života.

K tomuto cieľu nás však ešte zrejme čaká strastiplná cesta plná injekčných striekačiek, vyhlášok, obmedzení a covidpasov…

Ivan Lehotský