Americké stíhačky dokážu dostihnúť ruský strategický bombardér Tu-160 len raketou. Ruské Su-57, ktoré Rusi od mája 2019 začali vyrábať sériovo (celkovo má byť v službe 76 Su-57, spolu 3 stíhacie pluky) dokážu všetky americké bombardéry dostihnúť svojou rýchlosťou i raketami a dokážu si udržať vo vzdušnom priestore svoju dominanciu nad americkými bombardérm.

Ruský letecký expert Oleg Smirnov (bývalý sovietsky bojový pilot na Tu-160) uviedol, že odborníci už dávno poznajú fakt – americké F-35A za žiadnych okolností nedokáže dostihnúť Tu-160. Rýchlosť a výška v ktorej dokáže Tu-160 operovať sú faktormi, ktorých sa Američania u Tu-160 (Biela labuť) obávajú. Rýchlosť ruského Tu-160 schopného na svojej palube niesť rakety s jadrovou hlavicou je značným problémom i pre zastaralú americkú PVO, ktorá sa posledne blamovala pri útoku jemenských Houthiov na ropné zariadenia v Saudskej Arábii.

Ruské Tu-160 sa od sovietskych Tu-160 značne odlišujú. Lietadlá boli modernizované, majú modernú elektroniku a nové motory. Pri zapnutí forsáže dosahuje Tu-160 rýchlosť 2,05 Macha a F-35A dosahuje maximálnu rýchlosť 1,6 Macha, pričom touto rýchlosťou 1,6 Macha dokáže americký stroj letieť len ohraničenú dobu.

Video Tu-160 

Jediná možnosť ako môže najmodernejšia americká stíhačka bojovať s ruským Tu-160 je vystreliť po ňom raketu. V takomto prípade bude musieť posádka Tu-160 zapojiť svoje systémy elektronickej ochrany lietadla, ktoré by vystrelenú raketu odklonili od lietadla, to už je podľa Olega Smirnova iná záležitosť.

Každý vojenský odborník vie, že supremácia v rýchlosti je veľmi seriózna výhoda v leteckom boji. Ak by mali piloti F-35 zostreliť Tu-160 nie raketou, ale inými prostriedkami, tak sú piloti F-35A bez šance, čo potvrdil aj Tu-160 nad Japonským morom, ktorý jednoducho japonským stíhačkám uletel. Pritom úlohou Tu-160 nie je vletieť do vzdušného priestoru plného nepriateľských stíhačiek, ktorý má pod kontrolou nepriateľská PVO a odtiaľ vystreliť raketu vzduch-zem s jadrovou hlavicou.

Tu-160 útočí z oblasti, ktoré nemá nepriateľ pod kontrolou. V prípade jadrovej vojny je možné zlikvidovať odpaľovacie zariadenia rakiet súpera vlastnými raketami, mobilné zariadenia (lietadlá, vlaky, autá) súpera je však problematickejšie vyradiť z činnosti, takže z mobilných zariadení by určite prišlo k odvetnému útoku.  Preto sú lietadlá Tu-160 významným faktorom ruského odstrašovania Američanov. Okrem toho Tu-160 by v bojovom priestore pod kontrolou nepriateľa bolo bezbranné, nemá totiž žiadnu ochrannú výzbroj. Tu-160 je vlastne len nosičom rakiet, dokáže niesť 40 ton užitočného nákladu (rakety s jadrovými hlavicami i bez nich).

Podľa bežne dostupných informácii na webe, sovietske Tu-160, ktoré už aj v sovietskej ére vsádzali na prekonanie nepriateľskej PVO svojou rýchlosťou a počtom,  mali v sovietskej dobe na svojej palube 24 rakiet krátkeho dosahu CH-15 s maximálnym doletom 300 km, tieto rakety sú však dnes historickou minulosťou. Dnes má Tu-160 na palube rakety CH-55SM s jadrovými hlavicami s doletom 3000 km (12 rakiet) a od roku 2012 nesie na svojej palube moderné stealth riadené strely CH-101 a CH-102, ktoré majú dolet až 5 500 km.

Sovietske Tu-160 tak dokážu vystreliť svoje rakety z oblastí, ktoré sú mimo kontroly PVO nepriateľa, v bezpečí pred nimi nie sú ani americké námorné zoskupenia v čele s lietadlovými loďami. Stačí keď vybuchne jadrová hlavica nad morom a vlna tsunami potopí celú flotilu. Lietadlá Tu-160 majú svoju základňu v meste Engels, od roku 1991 pravidelne operujú v oblasti severného pólu. Kvôli zachyteniu sovietskych strategických bombardérov v minulosti pravidelne vzlietali stíhačky krajín NATO, napriek tomu na sklonku existencie ZSSR nedokázali kanadské a americké stíhačky zabrániť jednému zo sovietskych lietadiel Tu-160 preniknúť do vzdialenosti 450 km do kanadského územia, problémy s rýchlosťou Tu-160 mali teda lietadlá NATO aj v minulosti.

Video Tu-160

Po skončení studenej vojny vyvinuli Američania množstvo energie na to, aby boli Tu-160 definitívne zlikvidované, rovnako ako ruské strategické ponorky. Lietadlá Tu-160 na americký príkaz zošrotovala aj Ukrajina (v roku 1991 získala ako nástupná krajina ZSSR 19 kusov Tu-160), Ukrajina však v roku 1999 časť svojho dlhu voči Rusku zaplatila vrátením 9x Tu-160 do Ruska. Je zaujímavé, ako Ukrajinci, ktorí začínali v roku 1991 svoju politickú existenciu s čistým stolom a bez dlhov, pretože všetky dlhy za nich ako nástupca ZSSR prebralo Rusko, dokázali už v roku 1999 opätovne dlžiť značný finančný obnos Rusku, ktoré Američania cez Gorbačova a Jeľcina vrhli do totálneho chaosu, vrátane vojny v Čečensku. Skutočnosť, že Ukrajinci už za necelých 8 rokov dokázali vyprodukovať značný dlh má takisto dôležitú vypovedaciu hodnotu o garnitúre ukrajinských politikov. Od roku 2007 Rusko na príkaz prezidenta Vladimíra Putina výrobu a modernizáciu Tu-160 obnovilo, čo vyvolalo u Američanov vlnu nevôle.

Ukázalo sa, že Američania dobre vedia, prečo sa Tu-160 tak obávajú. Dňa 17. 11. 2015 zažili ruské bombardéry Tu-160 svoj bojový debut. Keď sa potvrdila skutočnosť, že za zničením ruského civilného lietadla s 224 pasažiermi na palube stojí Islamský štát, rozhodli sa Rusi pomôcť sýrskemu prezidentovi Bašárovi Asadovi. Rusi zaútočili na ciele Islamského štátu v Sýrii svojimi strategickými bombardérmi. 5 lietadiel Tu-160, 14 lietadiel Tu-22M a 6 Tu-95 zaútočili raketami Ch-101 (stealth varianta rakety) na opevnené veliteľské základne teroristov Islamského štátu v Idlibe a Aleppe. Ruské strategické bombardéry vystrelili 34 rakiet a zničili 14 ťažko opevnených podzemných bunkrov a riadiacich centier Islamského štátu, pričom sa v bunkroch nachádzala celá veliteľská elita Islamského štátu (podľa ruských analytikov aj s cudzími inštruktormi a styčnými dôstojníkmi).

Od útoku ruskými raketami CH-101 a Kaliber, ktoré zničili štáby Islamského štátu to išlo jednoducho s Islamským štátom dolu vodou. Pritom v minulosti teroristi Islamského štátu bez problémov odolávali útokom amerického a arabského letectva a pri leteckých útokoch americkej koalície i naďalej rozširovali svoje panstvo v Sýrii a Iraku. Američania a arabská koalícia nedokázali zasiahnuť voči Islamskému štátu tak účinne ako Rusi.

Prečo teda nedokážu americké F-35 dostihnúť ruský Tu-160? V prvom rade preto, lebo ich motory sú podstatne slabšie ako motory Tu-160. Okrem toho F-35A nie je práve najlepším projektom amerického zbrojárskeho priemyslu. Predražené a značne poruchové lietadlo, ktorého údržba stojí obrovské peniaze nie je evidentne vhodným riešením. Americké zbrojárske firmy majú vďaka americkému politickému lobbingu stále dostatok možností ako prinútiť proamerických politikov v jednotlivých krajinách sveta kupovať predražené a poruchové americké zbrane a rovnako majú ešte stále dostatok možností ako dojiť americký rozpočet, ktorý však už nie je v tej najlepšej kondícii bez ohľadu na to, koľko ničím nekrytých USD si Američania natlačia.

Video. Ruské strategické bombardéry v Sýrii

Samotní americkí odborníci však dobre vedia, že si predajom poruchových zbraní kupujú len čas k tomu, aby vyvinuli skutočne dobrú zbraň, ktorá by im dokázala zabezpečiť geopolitickú dominanciu vo svete na začiatku 21.storočia. Majú takmer 12 krát väčší vojenský rozpočet ako Rusko a napriek tomu dokáže Rusko vo vojenskej oblasti držať s Američanmi takmer vyrovnaný krok, v raketách dokonca Američanov predbehli o dve generácie. To nie je pre Američanov práve najlepšia vizitka.

Americkí vojenskí odborníci pritom už dnes vedia, že Rusko a Čína sú nad ich sily aj v konvenčnej vojenskej oblasti, nedokázali by sa dokonca vojensky vysporiadať ani s Iránom, Venezuelou a Severnou Kóreou, rovnako ako sa nedokázali vysporiadať definitívne s Irakom, Sýriou či Afganistanom. Doba jednopolárneho sveta sa skončila,  nástrahy multipolárneho sveta nedokážu Američania uspokojivo vyriešiť.

Valerij Dragunov