Pozreli sa politickým mimovládkam na zúbky. Čo hovoria dáta, tak ako je to s tým Sorosom?

Pozreli sa politickým mimovládkam na zúbky. Čo hovoria dáta, tak ako je to s tým Sorosom?

Bratislava 30. septembra 2023 (HSP/Foto:Screenshot politickemimovladky.sk, Twitter@MeghUpdates)

 

O šafárení politických mimovládok na Slovensku a ich neadekvátnom zasahovaní do fungovania štátu a jeho demokratických mechanizmov sa hovorí už desaťročia, ale nič sa nedeje. Je tu však niekto, kto sa na túto tému pozrel bližšie

Mimovladky
Zoznam mimovládok

Je najvyšší čas to riešiť. Slovenská politika je priam zamorená ľuďmi, ktorí boli “vypestovaní“ v “sorosoidných“ mimovládnych organizáciách, akýchsi liahňach kvislingovských politikov, agentov zahraničných veľmocí, a ktorí bez ohľadu na skutočné záujmy a názor občanov sa všemožne snažia Slovensko ťahať smerom k čím väčšej neokoloniálnej závislosti, čím extrémnejším úchylnostiam, vykoreňovaniu, odnárodňovaniu a rozkladu.

Reklama

Dnes už mnohé z týchto mimovládok nie sú odkázané na priame financovanie z krajiny svojho pôvodného zdroja, avšak nič sa nezmenilo na tom, že stále šíria tú istú ideológiu a propagandu: úchylnosti, bruselizmus, rusofóbiu, americký militarizmus, atď. – asi každý vie, o čom je reč.

Už sú to doslova desaťročia, čo mnohí ľudia kritizujú situáciu, ktorá v tomto smere na Slovensku existuje, ale nič sa nemení. Ozýva sa veľa hlasov, že by bolo urgentne treba prijať podobný zákon o zahraničných agentoch, ako majú naozaj suverénne krajiny ako USA či Rusko: striktný a tvrdý, ktorý by chránil občanov a štát pred škodlivým vplyvom rozvracačov z cudziny, lenže situácia je stále rovnaká.

Reklama

Nepochybne je dôvodom to, že títo ľudia už natoľko ovládli verejný priestor, médiá a inštitúcie, že kto by chcel zmeniť legislatívu, narazil by na ich veľký odpor. A naopak, oni verejnosť aktívne presviedčajú, že politické mimovládky sú pre demokraciu nevyhnutné – ak by neboli ony, nebola by vraj ani demokracia.

 

Sú politické mimovládky nevyhnutné pre demokraciu?

Tak napríklad nedávno akýsi Michal Horský v extrémistickom denníku SME napísal, že vraj “brojenie proti politickým mimovládkam je nepochopením podstaty demokracie“. Ibaže v tomto prípade kto nepochopil podstatu demokracie, je práve on – tu totiž vôbec nejde o zakázanie politických mimovládok, ale o nápravu toho podstatného, čím “sorosoidné“ politické mimovládky demokraciu krivia:

a) že to sú ľudia, ktorí majú na fungovanie spoločnosti a štátu neodôvodnene väčší vplyv ako iní občania

b) že metódy ich pôsobenia na verejnosť sú často prepracovanými, podprahovo pôsobiacimi neférovými psychologickými technikami

Reklama

c) a že verejnosť zavádzajú, ak nepriznávajú, že sú vykonávateľmi vôle, čiže agentmi kohosi z cudziny.

 

Aby sme nehádzali do jedného vreca hrušky s topánkami a skrutkovačmi, tak treba zdôrazniť, že nie sú mimovládne organizácie ako mimovládne organizácie. Je diametrálny, principiálny rozdiel medzi neštátnymi združeniami, ktoré združujú športovcov, opatrujú starých a chorých, realizujú lokálne environmentálne, infraštruktúrne, kultúrne či podobné projekty, a medzi organizáciami, ktoré majú za cieľ ovplyvňovať podobu a fungovanie spoločnosti ako celku, hoci k tomu nedostali žiadny mandát od občanov.

Niekedy je ťažké odlíšiť charitatívnu organizáciu od politickej a nepochybne je priamo zámerom majiteľov politických mimovládok, aby sa „vlci v baránčom rúchu“ skrývali medzi ovečkami, a aby ľudia tieto dve kategórie vnímali ako jednoliatu masu. Napriek tomu je treba tieto dve kategórie striktne rozlišovať.

 

Reklama

Kto to vysvetlí verejnosti?

Kto však tieto veci vysvetlí občanom, ktorí často netušia, s čím majú do činenia a ani nemajú dôvod to detailne analyzovať? Našťastie je tu niekto, kto sa tejto téme dlhodobo venuje, a kto tie podstatné veci preskúmal, pomenoval a argumentačne podložil. Aktivista Peter Marman v spolupráci s Daliborom Juráškom a ďalšími vytvoril stránku www.politickemimovladky.sk, ktorá detailne rozoberá a dokumentuje tému politických mimovládnych organizácií z hľadiska ich financovania, politickej orientácie a krajiny prvotného pôvodu.

Stránka na úvod kladie štyri základné otázky:

a) Sú politické mimovládky skutočne občianske?

b) Pôsobia v slovenskom záujme?

c) Majú americkú DNA?

d) Stojí za nimi Soros?

 

Autori si dali tú námahu a rozanalyzovali množstvo výročných správ týchto organizácií a ich financovanie, aby na základe toho potom mohli na uvedené otázky zodpovedne odpovedať.

Identifikovali dva druhy politických mimovládnych organizácií: “liberálne a prozápadné“ a “kresťanské a konzervatívne“ (tých je podstatne menej). Odpovede na uvedené štyri otázky sa u týchto dvoch skupín diametrálne líšia.

V prípade kresťanských a konzervatívnych organizácií skonštatovali, že sú skutočne občianske, pôsobia v slovenskom záujme, nemajú korene v USA a nefinancuje ich Soros, ani inak za nimi nestojí.

Reklama

K presne opačnému záveru však autori dospeli po dôkladnom preštudovaní množstva výročných správ a finančných tokov liberálnych a prozápadných mimovládok pôsobiacich na Slovensku. Čo aktivisti zistili o liberálnych a prozápadných mimovládkach?

 

Nie sú občianske

“Ak majú byť mimovládky reálne občianske, musia byť financované občanmi. Ak budú financované z korporátnych a vládnych zdrojov – akože pre dobro občanov, avšak často aj proti ich presvedčeniu – potom slúžia iným záujmom,“ vysvetľuje stránka na úvod kapitoly, ktorá prináša odpoveď na prvú otázku, či sú liberálne a prozápadné mimovládky skutočne občianske.

A aký je výsledok ich skúmania 186 výročných správ 14 hlavných politických mimovládok z tejto skupiny? Len tri percentá (!) ich financovania pochádzajú z darov drobných darcov, čiže občanov, zvyšok je z rôznych iných zdrojov. Záver? Tieto mimovládky sú občianske len formálne. Za “občianskym“ maskovaním presvitajú neobčianske záujmy často smerujúce proti vôli väčšinovej občianskej spoločnosti.

 

Reklama

Pôsobia v cudzom záujme

“Ak majú mimovládky reprezentovať slovenskú občiansku spoločnosť, potom musia byť financované zo Slovenska. Ak budú financované zo zahraničných zdrojov, potom reprezentujú cudzie záujmy, ktoré môžu byť v rozpore so želaním slovenskej občianskej spoločnosti,“ hovorí úvod ďalšej kapitoly. Aká je realita v prípade liberálnych a prozápadných mimovládok pôsoviacich na Slovensku?

Zo 186 výročných správ 14 hlavných politických mimovládok z tejto skupiny vyplýva, že iba 15 percent financií pochádza zo Slovenska. Záver? Sú slovenské registráciou na Slovensku, ale reálne slovenský záujem reprezentujú len vtedy, ak je náhodou práve v zhode so záujmami zahraničných sponzorov. Ako to je v opačnom prípade, to čitateľ ľahko uhádne aj sám.

 

Majú americké korene

V roku 1997 americká vládna agentúra USAID sformovala zámorské donorské organizácie, ktoré následne vytvorili Trust pre občiansku spoločnosť v strednej a východnej Európe s oficiálnym cieľom vybudovať silné mimovládne organizácie a tretí sektor.

Mimovládky vzídené z tohto impulzu sa začali zapájať do politického boja v súlade s americkou zahraničnou politikou. Z analýzy 186 výročných správ 14 hlavných politických mimovládok z tejto skupiny vyplýva, že v rokoch 2000 – 2020 až 40 percent zo všetkých financií, ktoré dostali tieto mimovládky, dokázateľne pochádzalo priamo z USA.

Reklama

Je neodškriepiteľným faktom, že americké peniaze ich postavili na nohy. A boli to také sumy, že aj keď dnes už priamy americký podiel na ich financovaní výrazne klesol (niekto by mohol zlomyseľne a nekorektne poznamenať, že sa možno naučili to lepšie skrývať a tiež lepšie vyciciavať hostiteľský štát), ešte stále je celkový americký podiel suverénne najväčší. A nikto sa asi nebude čudovať ani ďalšej – tiež neodškriepiteľnej – skutočnosti, že tomu zodpovedá aj ich názorová orientácia.

 

A áno, z veľkej časti za nimi stoja sorosovci, nech si kričia koľko chcú

Americko-židovský finančný špekulant narodený v Budapešti George Soros do svojej celosvetovej siete organizácií doteraz vlial desiatky miliárd dolárov. Na Slovensku ho zastupovala Nadácia otvorenej spoločnosti. Priamo cez ňu a z iných kanálov zo zahraničia prichádzali od Sorosa na Slovensko v priebehu rokov desiatky miliónov eur, ktoré potom išli ďalším “spriazneným“ osobám a subjektom.

George Soros
Na snímke George Soros

Z analýzy 186 výročných správ 14 hlavných politických mimovládok z tejto skupiny vyplýva, že v rokoch 2000 – 2020 až 30 percent všetkých financií pre tieto organizácie pochádzalo priamo zo Sorosovho impéria. Dá sa konštatovať spolu s autormi analýzy, že v zozname donorov tak Soros o rád prevyšuje všetkých ostatných sponzorov.

Ak teda pri zmienke o mimovládkach ľudia často používajú meno Soros, tak to nie je žiadna náhoda ani paranoja, ale má to veľmi racionálny základ, darmo sa liberalistickí extrémisti vysmievajú a hnevajú.

 

Záver

Americké vládne inštitúcie a najmä Soros majú leví podiel na vzniku dnešného podhubia liberálne aj progresivistickej politiky na Slovensku, ktorá tak má vďaka ich peniazom oveľa silnejšie postavenie, než by mala prirodzene.

Reklama

Politické mimovládky slúžia v tejto štruktúre ako liahne a inkubátory vhodných kandidátov na budúcich štátnych funkcionárov. Ak nie sú práve pri moci, tak tu majú platené miesta, kde môžu byť „v zálohe“, môžu sa pripravovať na ďalšiu kariéru a posilňovať svoj imidž filantropickými a mediálnymi aktivitami.

Príkladov je mnoho, ako jeden za všetky môžeme spomenúť napríklad súčasnú prezidentku SR Zuzanu Čaputovú, ktorá podľa vlastného životopisu v rokoch 2001 až 2017 spolupracovala s občianskym združením Via Iuris, od roku 2010 ako advokátka.

Tieto organizácie sú nedemokratickým nástrojom moci, lebo ich reálny vplyv nezodpovedá vôli obyvateľov Slovenska a nezískali ho vo férových voľbách, ale zákerným a nečestným spôsobom.

Pre zlepšenie demokracie na Slovensku je nanajvýš žiaduce napraviť tento chorý a nebezpečný stav. Riešenie je veľmi jednoduché: zaviesť aj u nás presne rovnaký zákon o zahraničných agentoch, ako majú v USA.

 

 

Reklama

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ
Pošlite nám tip
Reklama

Odporúčame

Reklama

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

NAŽIVO

12:14

Ruské vojenské lietadlo v piatok nakrátko narušilo vzdušný priestor Švédska a boli k nemu vyslané švédske stíhačky. K incidentu prišlo východne od švédskeho ostrova Gotland, ktorý leží v Baltskom mori, oznámili v sobotu švédske ozbrojené sily.

11:51

Na Slovensku sa obáva 42 % podnikov toho, že ak nezavedú nástroje umelej inteligencie (AI) do svojich back-office procesov, budú zaostávať za konkurenciou. Väčšina firiem na Slovensku však realizuje alebo plánuje len obmedzené testovanie AI v menšom rozsahu. Vyplýva to z aktuálneho prieskumu spoločnosti Intrum.

11:50

Spoločná európska mena pokračovala v piatok (14. 6.) v prudkom oslabovaní z predchádzajúceho dňa a dostala sa na najnižšiu úroveň za šesť týždňov. Hlavným dôvodom aktuálneho poklesu eura je politická neistota vo Francúzsku. Kurz eura v piatok popoludní padol na 1,0668 USD/EUR, čo bolo najmenej od konca mája. Spoločná európska mena nakoniec uzavrela týždeň na 1,0709 USD/EUR. Európska centrálna banka (ECB) stanovila jej referenčný kurz v piatok popoludní na 1,0686 (vo štvrtok: 1,0784) USD/EUR. To znamená, že dolár stál 0,9358 (0,9272) eura.

11:36

Švajčiarske letovisko Luzern bude od dnes hostiť dvojdňovú mierovú konferenciu o Ukrajine. Nemecký kancelár Olaf Scholz mierni očakávania a považuje ju za zárodok mierového riešenia, kým poľský prezident Andzrej Duda dúfa, že sa počas nej podarí odhaliť skutočnú veľkosť hrozby zo strany Ruska.

11:36

Čínsky premiér Li Čchiang vyzval v sobotu na “odloženie rozdielov” medzi Čínou a Austráliou. Spravil tak po prílete do austrálskeho mesta Adelaide, kde sa začína jeho štvordenná návšteva Austrálie zameraná na možné ekonomické príležitosti.

11:35

Ceny ropy v závere tohto týždňa mierne klesli, keď trhy ovplyvnili správy o ďalšom poklese nálady amerických spotrebiteľov, za týždeň však vzrástli najvýraznejšie za posledné dva mesiace. Cena severomorskej ropnej zmesi Brent s dodávkou v auguste klesla v závere piatkového (14. 6.) obchodovania o 13 centov (0,16 %) a obchodovanie uzatvorila na úrovni 82,62 USD (77,32 eura) za barel (159 litrov). Cena americkej ľahkej ropy WTI s júlovým kontraktom uzatvorila na úrovni 78,45 USD/barel, čo predstavuje pokles o 17 centov (0,22 %).

11:34

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR sa pri tvorbe zákona o poľovníctve chce vyhnúť chybám svojich predchodcov. Uviedla to pre TASR hovorkyňa MPRV Veronika Daničová. Agrorezort nenavrhuje zákon z Bratislavy od stola, tvorí ho “zdola – hore”.

10:27

Slovenská ekonomika v prvom štvrťroku tohto roka medziročne vzrástla o 2,7 %. Štvrtý kvartál po sebe tak mala SR najvyšší rast zo skupiny krajín Vyšehradskej štvorky (V4) a Rakúska. Poukázal na to Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA).

10:02

Americké jednotky zničili v Červenom mori dva lodné drony patriace húsíom. Zničili tiež jeden letecký dron a sedem radarových staníc, ktoré jemenským povstalcom umožňovali útočiť na lode, informovalo prostredníctvom sociálnych sietí Centrálne velenie americkej armády (CENTCOM).

Zobraziť všetky

NAJČÍTANEJŠIE










Reklama

NAJNOVŠIE










Reklama
Reklama

NAJNOVŠIA KARIKATÚRA

POČASIE NA DNES

NAJNOVŠIE ROZHOVORY

NAJNOVŠIE Z DOMOVA

NAJNOVŠIE ZO ZAHRANIČIA

NAJNOVŠIE ZO ŠPORTU

NAJNOVŠIE ZO SVETONÁZORU

FOTO DŇA

Zajac beží po lúke na predmestí Wehrheimu neďaleko Frankfurtu nad Mohanom v Nemecku

Autor: TASR/AP-Michael Probst

Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali

Reklama
Reklama

Blog - redakcia Hlavných správ nezodpovedá za obsah blogerských príspevkov

Ivan Štubňa

Pavel Jacz

Erik Majercak

Peter Lipták

Miroslav Urban

Reklama
Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali