Posledná predvolebná analýza: ako to v sobotu môže dopadnúť?

Bratislava 27. septembra 2023 (HSP/Foto: HSP / Screenshot)

Už túto sobotu sa rozhodne. Vzhľadom na moratórium už v slovenských médiách nové informácie o volebných preferenciách nepribudnú, a tak môžeme urobiť záverečný odhad toho, čo sa tento víkend môže na Slovensku prihodiť

Poďme sa na to pozrieť. Najprv si to však ujasnime terminologicky. Slovenská politická scéna sa v hrubých rysoch delí na dva nezmieriteľné tábory: jeden nazvime – s prižmúrením oka – globalistickým a druhý proslovenským. Nehádžte kameňom, lepšie pomenovania sme v šuplíku nenašli, každý vie, koho tým myslíme. A pre jednoduchosť, menšie strany, ktoré vylučujú spojenie s proslovenským táborom a sú potenciálnymi partnermi Progresívneho Slovenska, dáme do jedného vreca a budeme používať termín „malé globalistické strany“, čím budeme myslieť KDH, SaS, OĽaNO, Sme rodina (a prípadne aj stranu Demokrati, keby náhodou motyka vystrelila, alebo dokonca Alianciu, keby tých motýk vystrelilo hneď viacero naraz).

Všetky informácie, ktoré občania majú o preferenciách politických strán, pochádzajú z prieskumov od prieskumných agentúr. Veľká časť verejnosti je voči týmto prieskumom podozrievavá, keďže je očividné, že bývajú „vylepšované“. Na druhej strane, dá sa rozumne predpokladať, že nie vždy, nie všetky a nie celkom, keďže aj zamestnanci a manažéri z tých agentúr sú väčšinou ľudia, žijú medzi nami a chcú sa ostatným pozerať do očí a pracovať v tom biznise aj v budúcnosti.

Z jedného izolovaného prieskumu toho veľa nezistíme o tom, či s ním niekto manipuloval, ale ak ich máme viac, tak si ľahšie vytvoríme predstavu – a ak vidíme, že niektorý údaj uletel, môžeme si urobiť názor na kreativitu pracovníkov danej agentúry, prípadne na zadanie od jej majiteľov. Preto sme v tejto poslednej predvolebnej analýze zoradili vedľa seba do jedného grafu desať prieskumov z uplynulého obdobia. Päť z týchto prieskumov vyšlo v posledných dvoch dňoch pred moratóriom. Niektoré z uvedených percent sú iste dosť „nepresné“, ak máme byť eufemistickí, ale veríme, že čitatelia z nich získajú aspoň aký-taký obraz o situácii.

Rozhodne úspech či neúspech malých globalistických strán

Ako môžu tieto voľby dopadnúť? Odmyslime si všelijaké divoké scenáre ako sú zrušené voľby, sabotáž, výnimočný stav, hrubá násilná manipulácia výsledkov a podobné veci – aj tie sú teoreticky možné, ale považujeme za vysoko pravdepodobné, že voľby v pokoji prebehnú. V takom prípade ich výsledkom bude jedna z troch zrejmých a všeobecne očakávaných možností: vznik proslovenskej koalície, vznik globalistickej koalície alebo povolebný pat, z ktorého by zrejme neskôr museli vzísť nové voľby.

Dá sa konštatovať, že kľúčom k výsledku volieb bude zrejme to, ako dopadnú malé globalistické strany. Tým, že sa potácajú v blízkosti piatich percent a okolo ich preferencií niektoré prieskumné agentúry očividne robia ťažkú alchýmiu, je veľmi ťažké s rozumnou pravdepodobnosťou povedať, kto sa určite do Národnej rady dostane a kto nie. Môže ich prejsť päť, môže prejsť jediná – alebo čokoľvek medzi tým.

Otázka by sa preto dala postaviť aj takto: koľko malých globalistických strán musí zostať pod čiarou, aby mohla vzniknúť proslovenská vláda? Pokúsili sme sa to namodelovať v kruhovom grafe, kde sme na ľavú stranu umiestnili „proslovenské“ strany, na pravú stranu globalistické strany.

Jednotlivým stranám sme „pracovne“ pridelili nasledujúci percentuálny odhad volebného výsledku: Smer 18, PS 17, Hlas 11, Republika 7, OĽaNO 7 a ostatní (SNS, KDH, SaS, Sme rodina) po 5 percent. Opäť prosíme, nehádžte kameňom, nejaké čísla sme použiť museli, je to skôr konzervatívny a opatrný odhad, ktorý berie ohľad aj na celkový kontext.

Možné scenáre proslovenskej vlády: dvoj-, troj- aj štvorkoalícia

Aké možnosti vzniku proslovenskej koalície prichádzajú do úvahy? Budeme riešiť iba väčšinové koalície, hoci je veľmi reálna aj možnosť menšinovej vlády s tichou podporou Republiky.

Vznik proslovenskej vlády je reálny jedine za predpokladu, že sa Hlas-SD nespojí s globalistami, ale so Smerom-SSD. Ak by takáto soc-dem dvojkoalícia nemala tretieho partnera, teoreticky by mohla získať väčšinu iba vtedy, ak by voľby skončili pre globalistické strany absolútnou katastrofou a popri PS by zo všetkých malých globalistických strán prešla cez päťpercentné kvórum nanajvýš jedna jediná.

Realistickejšou šancou na vznik pronárodnej koalície je teda trojkoalícia, čiže keby Smer a Hlas našli ešte niekoho tretieho do partie. Kto by to mohol byť? Ak by prešla SNS, tak by to bola SNS. Ak by SNS neprešla, ostáva už iba Republika – alebo by sa muselo stať nejaké totálne prekvapenie: že by sa ku Smeru a Hlasu napríklad pridal Boris Kollár a jeho Sme rodina, alebo by sa udial palácový prevrat v KDH. Ale to sa už blížime do oblasti sci-fi.

Hlas však Republiku z partnerstva dosť jednoznačne vylučuje. Bola by argumentom na zmenu postoja Hlasu vidina vládnutia? Niekto si myslí, že je to možné, a tak nechajme aj túto možnosť otvorenú, ale napriek tomu v tejto chvíli asi najrealistickejšou možnosťou vzniku proslovenskej koalície je trojkoalícia Smer-Hlas-SNS.

Aby trojkoalícia Smer-Hlas-SNS teoreticky mohla mať v Národnej rade väčšinu, zrejme by nesmelo na druhej strane prejsť viac malých globalistických strán než dve. Takto optimisticky to síce nemusí dopadnúť, ale ani by nebolo prekvapením, keby sa to podarilo. Tu treba opäť pripomenúť, že v parlamente bude ešte aj Republika, ktorá by aj menšinovú proslovenskú vládu v mnohých veciach podporovala.

Ak by Smer, Hlas a SNS vzali do koalície aj Republiku, potom by táto štvorkoalícia pri takto namodelovanom odhade pravdepodobne získala väčšinu dokonca aj v prípade, že by prešli všetky malé globalistické strany – okrem tých, ktorých šanca je naozaj minimálna, a ktoré preto v grafoch ani neuvádzame (Demokrati a Aliancia).

Kto prekvapí?

V každých voľbách sa dejú aj prekvapenia a iste nás nejaké čaká aj tentoraz, hoci naozaj nepredpokladáme až taký šok, ako sa stal v roku 2020, keď voľby nečakane prevalcovalo OĽaNO.

Pomerne reálna je možnosť, že napríklad PS vyskočí o niekoľko percent vyššie, než ukazujú prieskumy, ale aj v takomto prípade bude rozhodujúce najmä to, koľko z ich malých partnerov prelezie. A ono by to dokonca možno bolo dobre. Sú to totiž spojené nádoby: o čo viac hlasov si pre seba uchmatne PS, o to menej ich zostane malým globalistickým stranám, a o to menšia je šanca, že sa dostanú do parlamentu.

Kto zostane mimo hry? Najpravdepodobnejším kandidátom na vypadnutie z prvej ligy je Sme rodina. Kollár a spol. nepriniesli v tejto kampani vôbec nič nové a napriek tomu, že ich ešte občas prieskumy vidia tesne nad hladinou, zdá sa, že to už nemusí stačiť.

V prípade KDH, SaS a OĽaNO to vyzerá o trochu ružovejšie, ale iba o trochu – pri pohľade na percentá z prieskumov, aj s prihliadnutím na to, že všetky tri tieto subjekty sú globálnym mediálnym mainstreamom „tlačené aj očami“ do parlamentu, môžeme len tipovať, komu z nich sa to podarí a komu nie. Náš tip je, že KDH a SaS tesne prekročia päťpercentnú hranicu, ale koalícia OĽaNO a priatelia zostane pod čiarou siedmich percent a vypadne z hry.

Optimistický tip na záver

Ak by to bolo tak, ak by sa do Národnej rady dostali z malých globalistických strán iba KDH a SaS, potom by trojkoalícia Smer-Hlas-SNS mohla zložiť vládu buď s veľmi tesnou väčšinou, alebo menšinovú vládu. Napriek tomu by to nemuselo byť až tak úplne nestabilné: či väčšinová alebo menšinová, v oboch prípadoch by to bolo s tichou podporou Republiky, programovo aj personálne by tá koalícia mohla relatívne spolu ladiť (áno, aj napriek osobnej animozite predsedov Smeru a Hlasu!) a opozícia PS-SaS-KDH (bez Matoviča!) by bola po každej stránke slabá a nesúrodá.

Samozrejme, je to iba tip – je tu strašne veľa premenných, ktoré môžu takýto scenár úplne zmiesť zo stola. Ako to bude naozaj, to sa ukáže už v noci zo soboty na nedeľu. Je to v našich rukách.