Môj profil 
Predplatné
Nie je to prvý pokus o uzákonenie usmrtenia pacienta. Podobná úprava neprešla českou Snemovňou už v roku 2008. Úspech nemala ani ďalšia predloha z roku 2016, ktorá počítala s tým, že prístup k eutanázii by mali iba ľudia v beznádejnom stave. Proti navrhovanému zákonu vtedy vystúpili kritici nielen z radov lekárov, ale aj odborníci a poskytovatelia paliatívnej a hospicovej starostlivosti.
Autorke novely, poslankyne za stranu ANO, Věre Procházkovej sa už skôr páčila predstava podľa ktorej by sa eutanázia vykonávala v hospici alebo doma za prítomnosti pracovníkov mobilného hospica. Poskytovatelia paliatívnej starostlivosti sú však proti a lekári takisto odmietajú eutanáziu v nemocniciach.
Spravodajský server eurozprávy.cz cituje autorku zákona Procházkovú: „Zákon tvoríme pre zlomok ľudí, ale chceme sa vyvarovať situácie, ktorú som zažila so svojou mamičkou. Tá sa úmyselne predávkovala marfiom v záverečnom štádiu choroby a ja som sa s ňou nemohla dôstojne a v pokoji rozlúčiť.“ Poslankyňa zároveň priznáva, že poslanci návrh zákona zatiaľ nevideli.
Podľa nového návrhu zákona by usmrtenie pacienta bolo umožnené iba občanom ČR alebo obyvateľom s trvalým pobytom, aby nedochádzalo k tzv. turstike za smrťou. Predkladatelia zákona sa dušujú, že pacient nesmie byť pri svojom rozhodovaní „pod finančným tlakom alebo tlakom žiadnej záujmovej skupiny.“
Eutanázia by mala byť z právneho hľadiska považovaná za prirodzenú smrť a, aby neboli nijako ovplyvnené dedičské nároky alebo poistné vzťahy. Autori zákona by uvítali i rozvoj paliatívnej starostlivosti a psychologickú podporu umierajúcich a ich rodín.
I keď predkladatelia zákona tvrdia, že pacient bude môcť svoju žiadosť uskutočniť až na základe informácii o všetkých možnostiach, ktoré v jeho stave má. Zároveň nesmie byť pod žiadnym tlakom a prípady eutanázie by mali tvoriť iba „zlomok “. Tvrdenie že ju môžu ju využiť iba ľudia v beznádejnom stave, zaznievalo vo viacerých krajinách, ktoré už eutanáziu uzákonili, realita je však iná.
Skúsenosti z krajín, ktoré už eutanáziu legalizovali (ako prvé bolo Holandsko v roku 2002) ukazujú, že prípady usmrtenia pacienta zďaleka netvoria „zlomok ľudí“, ale naopak dosť nezanedbateľný podiel.
Podla portálu eurozprávy kritici uvádzajú, že žiadosti v týchto krajinách sú naopak posudzované čím ďalej tým viac benevolentne. Dokazujú to i prípady, ktoré prenikli na verejnosť, napr. ako eutanázie mladých fyzicky zdravých ľudí trpiacich psychickými problémami, alebo človeka pripútaného po úraze na invalidný vozík s problémom psychicky sa so svojou zmenenou životnou situáciou vyrovnať.
Medializovaný bol i prípad starenky, ktorá sa v priebehu eutanázie aktívne bránila usmrteniu, preto ju príbuzní pomáhali pridržiavať. Nehovoriac o tom, že sa otvára i možnosť pre eutanáziu detí, ktoré logicky nemôžu učiniť také rozhodnutie.
Katarína Hanzlíková
.JPG)
.jpg)
