Bratislava 6. októbra 2022 AKTUALIZOVANÉ (TASR/HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)
Poslanci Národnej rady (NR) SR začali 12. rokovací deň novelou zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení. Predniesol ju nový minister školstva Ján Horecký
Cieľom novely je zohľadnenie transformácie školských zariadení výchovného poradenstva a prevencie, ktorá nastane 1. januára 2023, v rámci nastavenia ich financovania a zberu údajov. Návrh ráta aj s doplnením možnosti prideľovania finančných prostriedkov z kapitoly ministerstva školstva pre školy a školské zariadenia, ktorých zriaďovateľom je regionálny úrad školskej správy. A to aj na nehnuteľnosti a dofinancovanie výdavkov financovaných z iných zdrojov, ako je štátny rozpočet.
Popoludní čaká poslancov tradičná hodina otázok. Po nej príde na rad mimoriadna schôdza, ktorú inicioval Smer-SD. Chce na nej presadiť uznesenie k vyvodeniu zodpovednosti voči niektorým orgánom činným v trestnom konaní (OČTK).
Za posledné roky sa situácia s inklúziou zlepšuje, má však nedostatky
Za posledné roky sa situácia s inklúziou v školstve zlepšuje, má však aj viaceré nedostatky. Pre TASR to počas konferencie Inkluzívne vzdelávanie v čase exklúzie na vzostupe povedal Ondrej Gallo, správca Nadácie pre deti Slovenska
“Ak hovoríme o inklúzii vo vzdelávaní, tak aj autority zo strany štátu, najmä z ministerstva školstva, zareagovali dobre na túto tému. Za posledné dva roky máme pripravených viacero strategických dokumentov, ktoré sa inklúzii vo vzdelávaní venujú,” povedal Gallo s tým, že nás čakajú mnohé ďalšie výzvy.
“Ak to má byť presadené ako prioritná oblasť, je potrebné ju poriadne financovať,” uviedol.
Riaditeľka Regionálneho centra podpory učiteľov v regióne Banská Bystrica – Brezno Aneta Chlebničanová pre TASR poznamenala, že inklúzia je v podstate kvalitatívne vyšší pojem, ako bola kedysi integrácia.
“Každé jedno dieťa v nejakom čase bude potrebovať pomoc a podporu,” povedala.
“Najväčšie nedostatky vidíme v tom, že školy nie sú dostatočne vybavené na inklúziu. Pedagógovia a celý personál nie sú tiež dobre pripravení na inklúziu možno po takej odbornej stránke,” poznamenal Gallo.
Podľa jeho slov je nevyhnutné, aby bol v školách dostatok personálu, ktorý sa môže do inkluzívneho vzdelávania zapojiť.
“Hovoríme najmä o vzniku podporných tímov na školách, dostatku asistentov učiteľov, ale aj o celkovom nastavení klímy školy a podpore zo strany vedenia a spolupráci medzi jednotlivými pedagógmi,” priblížil.
Cieľom konferencie, ktorá sa uskutočňuje v Bratislave (6. – 7. 10.), je poukázať na to, že aktuálny vzdelávací systém na Slovensku stále nezodpovedá potrebám všetkých detí. Podľa Galla sa bude diskutovať zároveň aj o tom, čo nás delí od želaného stavu.
V prvý deň konferencie sa účastníci podujatia budú zaoberať zmenami legislatívy v prospech inkluzívneho vzdelávania či rôznym prístupom k inkluzívnemu vzdelávaniu v postkomunistických krajinách strednej a východnej Európy. Počas piatka si účastníci budú môcť na workshope s lektorkami vyskúšať, ako sa učia deti s rôznymi špecifickými potrebami, napríklad s dyslexiou, dysgrafiou či deti zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia.