“Poľnohospodári na hornej Nitre majú už zasiaty jarný jačmeň, hrach, ovos a cukrovú repu. Niektoré podniky už vysiali aj kukuricu a trávy na ornej pôde. Jarný jačmeň je zasiaty na ploche 1200 hektárov a cukrová repa na vyše 500 hektároch. Treba nám ešte v okrese dosiať kukuricu a sóju, tiež vysadiť zemiaky, ktorých agrotechnický termín je neskorší,” priblížil Fabian.
Rýchly nástup jari s vysokými teplotami podľa neho výrazne urýchlil vegetačný rast ozimných obilnín a jarín, rast plodín výrazne urýchlili priaznivé vlahové podmienky. “Príchod studeného počasia s poklesom teplôt cez deň z takmer 20 stupňov Celzia na dva až päť stupňov Celzia a nočné mrazy sú pre rastliny šokom. Rast plodín spomalili i vysoké zrážky v krátkom čase na úrovni 70 až 80 milimetrov,” ozrejmil.
Lokálny výskyt ľadovca zase poškodil listovú plochu ozimných a jarných obilnín, pričom toto poškodenie spôsobuje zvýšenie možnosti infekcie hubových chorôb. “Nočné a ranné mrazy sa výrazne podpisujú hlavne v ovocných sadoch a na zelenine, kde dochádza k zamŕzaniu kvetných pukov a k trhaniu pletív na rastlinách. Chlad a mráz môže poškodiť osiate plochy kukurice a cukrovej repy, ktorých vegetačné štádium je vyššie. V takýchto rastlinkách listová plocha obsahuje vyšší obsah vody a mráz potom poškodzuje rastlinné pletivá a odumiera, respektíve regeneruje, a to je už na úkor úrody,” doplnil Fabian.
RPPK Prievidza podľa jeho ďalších slov pozorne monitoruje škody spôsobené mrazom, pričom dnes ešte nie je možné presne vyčísliť ich výšku, nakoľko studená a mrazivá klíma stále pretrváva. “Rastliny postihnuté mrazom majú antokyanové sfarbenie a dostali sa do kryptovegetačného – dormačného štádia, to znamená, že rastlina nerastie, nevegetuje a ak nepriaznivé podmienky trvajú dlhšie, odumierajú pletivá a rastlina ukončí svoj rast. Škody očakávame hlavne na ovocných drevinách, kukurici a cukrovej repe. Tu je nutné podotknúť, že porasty, ktoré boli zdravé, mali dobrú výživu a kondíciu, majú väčšiu šancu na prežitie a elimináciu výpadku úrody. Tu sa ukáže aj agronomická zručnosť a odbornosť pestovateľa,” uzavrel.
Ak sa počasie nezlepší, sóju na Zemplíne začnú siať možno neskôr
Sóju v Dúbravke v Michalovskom okrese plánujú začať siať v polovici budúceho týždňa. Ak sa počasie nezlepší, pravdepodobne to presunú. „Pri sóji je veľmi dôležitá teplota pôdy a toto chladné počasie nepomáha tomu, aby sa zohrievala,“ vysvetlil pre TASR konateľ spoločnosti AT Zemplín so sídlom v Dúbravke Alexander Palágyi s tým, že teoreticky sa môže siatie posunúť o týždeň. Pôda by totiž mala v prípade sóje dosiahnuť teplotu minimálne osem stupňov Celzia.
Neskoršie siatie môže mať podľa jeho slov vplyv na úrodnosť. „Sóju poznáme napr. neskorú, stredne skorú a veľmi skorú. Neskorú sóju musíte siať od 25. apríla, pretože tá potrebuje 125 až 130 dní na dozretie, tým pádom bude dozretá veľmi neskoro v jeseni,“ priblížil s tým, že dni na siatie sú dané. Najhoršiu úrodu sóje tu mali v roku 2015 vplyvom deficitu vlahy. „Také obrovské sucho, aké bolo vtedy, si ani nepamätám,“ spomenul konateľ. V tomto roku plánujú sóju vysiať na 608 hektároch.
Chladné počasie a hlavne nočné mrazy môžu podľa Palágyiho výrazne ublížiť repke olejnej ozimnej, ktorá je práve v štádiu kvitnutia. V Dúbravke ju majú na 180 hektároch. „Kvitnutie je najzraniteľnejšie. Mráz môže odpáliť kvet, ktorý znamená jednu šešuľu a v tej je minimálne päť semien,“ doplnil s tým, že najväčšie škody na repke zaznamenali v súvislosti so silným májovým mrazom pred približne piatimi rokmi.
Pri bežných poľných kultúrach sa podľa konateľa nevedia voči nepriaznivým poveternostným podmienkam brániť. „Jediný spôsob je poistenie,“ uzavrel.
Najväčší pestovateľ sadbových zemiakov posúva pre mrazy termín výsadby
Najväčší slovenský pestovateľ sadbových zemiakov, Poľnohospodárske družstvo (PD) so sídlom v podhorskej obci Smrečany neďaleko Liptovského Mikuláša, posúva pre pretrvávajúce mimoriadne nízke teploty a snehové zrážky termín výsadby zemiakov a prípravných jarných prác.
“Zemiaky začíname zväčša sadiť okolo 20. apríla, pričom doba výsadby trvá približne tri týždne. Podľa priebehu počasia to teraz vyzerá tak, že ich začneme sadiť až začiatkom mája. Ovplyvní to celý priebeh nadväzných prác, zber krmovín či sejbu kukurice,” uviedla pre TASR vedúca rastlinnej výroby Anna Žembová.
Tvrdí, že záujem odberateľov o sadbové zemiaky je v tomto roku extrémne nízky. Aj napriek tomu neplánuje PD Smrečany výrazne znižovať celkovú výmeru a zemiaky vysadí približne na 65 hektároch, čo je porovnateľné množstvo s predchádzajúcim rokom. “Vyzerá to tak, že nepredaná sadba, ktorú máme ešte stále na sklade, mimoriadne ovplyvní ekonomiku podniku,” doplnila.
“Extrémne silná zima spôsobila výpadok ozimín. Na veľkej výmere sme preto zasiali jarnú repku. Máme však obavy, že ak sa naplnia predpovede a nočné mrazy klesnú pod mínus päť stupňov Celzia, dôjde k poškodeniu jarného osevu,” priblížila s tým, že v týchto dňoch prebieha príprava na výsadbu zemiakov i kukurice.