Bratislava 23. júla (TASR) – Vypichnuté oči mačkám, utopenie psa v potoku, ktorého zabalili predtým do siete, rozsekaný pes, šteniatko ubité na smrť hádzaním o betón, obesené psy, upálenie mačiek, či psov, odrezané rohy kravám, ktoré napokon vykrvácali – to je len pár prípadov obzvlášť krutého týrania zvierat, ktorého sa dopustili brutálni páchatelia a naplnili tým skutkovú podstatu paragrafu 378 – teda trestného činu týranie zvierat.

Za celý minulý rok slovenská polícia zistila 23 prípadov týrania zvierat a objasnila z nich 13. Počet slovenskými súdmi odsúdených páchateľov za trestný čin týrania zvierat od roku 2005 do minulého roka každoročne mierne stúpal. Vlani slovenské súdy za trestný čin týrania zvierat, podľa paragrafu 378 nového Trestného zákona a jeho novely, odsúdili dovedna 13 osôb, ktoré spáchali 20 skutkov.

"Za prvých päť mesiacov tohto roka polícia zaznamenala deväť prípadov tohto trestného činu, z ktorého obvinila zatiaľ jednu osobu a doposiaľ objasnila viac ako 20 percent prípadov," uviedol pre TASR hovorca Prezídia Policajného zboru SR Michal Slivka. V minulom roku zvýšená trestná sadzba za skutok týrania zvierat je, podľa názoru advokátov a odborníkov na Slovensku v porovnaní s okolitými krajinami, dostačujúca. Pri odhaľovaní takýchto krutých prípadov by však mala byť policajným orgánom viac nápomocná verejnosť. Takéto prípady je obtiažnejšie vyšetriť a na súdoch predložiť dostatok dôkazov, nebyť teda v dôkaznej núdzi, aby bol páchateľ napokon spravodlivo potrestaný.

"Trestnú sadzbu trestu odňatia slobody do dvoch rokov, respektíve od jedného do piatich rokov pri kvalifikovanej skutkovej podstate považujem za dostatočnú, aj s porovnaním rakúskeho trestného zákona, ktorý za týranie zvierat pripúšťa trest odňatia slobody len do jedného roka, prípadne peňažný trest. Peňažný trest, ktorý bolo možné uložiť aj podľa nášho starého trestného zákona, nie je podľa mňa pre väčšinu páchateľov dostatočne motivačný, aj vzhľadom na ich sociálnu situáciu," uviedla pre TASR advokátka Jana Martinková. Podľa jej názoru by mala byť aktívnejšia práve verejnosť pri oznamovaní takýchto trestných činov.

"Čo mi však v tejto súvislosti chýba, je aktívnejší prístup verejnosti pri ohlasovaní tohto typu trestnej činnosti a v mnohých prípadoch aj nekompromisnejší prístup orgánov činných v trestnom konaní. Verejnosť by si mala uvedomiť, že zvieratá si nevybrali našu spoločnosť, to my sme sa postarali o ich domestikáciu a zatváraním očí pred týraním zvierat prejavujeme neúctu a bezcitnosť nielen voči iným živým tvorom schopným pociťovať bolesť a utrpenie, ale v konečnom dôsledku i voči samým sebe. Pretože osoba, ktorá nemá zábrany bezdôvodne trýzniť zviera, predstavuje svojou patologickou emocionalitou potenciálne nebezpečenstvo pre každého živého tvora, teda i pre človeka, dodala ďalej advokátka z advokátskej kancelárie Advocatus Jana Martinková. Či už Sloboda zvierat a aj ďalšie občianske združenia na pomoc mačkám, psom majú na svojich stránkach diskusie k téme týrania, a rady ako oznamovať takéto trestné činy, keď sa niekto stane svedkom.

Z minulosti je mediálne známy príkladom prípad Alexandry P. z Bánoviec nad Bebravou, ktorú Krajský súd na začiatku tohto roku odsúdil na 16 mesiacov nepodmienečne za zabitie psa a šteniatka. Oba psy utýrala Alexandra v auguste 2011. V dome, kde žila so sestrou a trojročným synom, vzala do ruky sekeru a viackrát zaťala sučke do krku, až jej rozsekla miechu. Potom odišla na ihrisko miestnej základnej školy, kde hádzala šteniatko o betón. Malý psík nemal šancu jej besnenie prežiť. To všetko sa udiaľo pred očami jej spomínaného trojročného syna.

Príkladom ďalší extrémny prípad sa stal v objekte poľnohospodárskeho družstva. "Prípad z marca 2009 je príkladom krutého týrania hospodárskych zvierat. Zootechnik poľnohospodárskeho družstva týral zvlášť krutým a surovým spôsobom 50 kusov kráv. Uhľovou brúskou kravám neodborným spôsobom odrezal rohy a rany im aj po niekoľkých dňoch krvácali. U teľných kráv bolesť a utrpenie spôsobili predčasný pôrod. Vyšetrovateľ obvinil zootechnika z trestného činu týrania zvierat a v prípade dokázania viny mu hrozí trest odňatia slobody na šesť mesiacov až tri roky," povedal ďalej pre TASR hovorca Slivka. K týraniu zvierat môže dochádzať aj v takých extrémnych prípadoch, keď istá pani z východu Slovenska chová v trojizbovom byte približne 23 mačiek a päť psov.

Ako sa uvádza v spomínaných štatistikách za slovenské súdy – počet odsúdených páchateľov za trestný čin týrania zvierat od roku 2005 do minulého roka každoročne mierne stúpal. Vlani slovenské súdy za trestný čin týrania zvierat, podľa paragrafu 378 nového Trestného zákona a jeho novely, odsúdili dovedna 13 osôb, ktoré spáchali 20 skutkov. Z odsúdených bol však len dvom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, deviatim podmienečný trest a zvyšným peňažitý či iný alternatívny trest. TASR o tom informovalo Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR.

V roku 2010 bolo odsúdených za paragraf 378 rovnako 13 obžalovaných, avšak napríklad v roku 2005 to bolo len šesť osôb a v roku 2006 päť osôb. Za šesť rokov, od roku 2005 do roku 2010, na nepodmienečný trest odňatia slobody boli odsúdení len traja páchatelia, desiatkam ďalších bola uložená podmienka či iná forma trestu.

Minulý rok sa po úspešnej petičnej akcii za zmenu sadzieb v prípadoch týrania zvierat podarilo dosiahnuť zmenu platných právnych predpisov. Novela Trestného zákona, ktorá výrazne sprísňuje tresty za týranie zvierat, nadobudla účinnosť od 1. septembra 2011. Zvýšila sa horná hranica sadzby za opakované alebo zvlášť kruté týranie zvierat či utýranie zvieraťa z jedného na dva roky.

Pri viacerých zvieratách, chránených zvieratách alebo verejnom týraní sa hranica trestu posunula z troch na päť rokov. Pribudol aj paragraf o zanedbaní starostlivosti o zvieratá. Človek, ktorý pre nedbanlivosť spôsobí smrť alebo trvalé následky na zdraví viacerých zvierat, môže ísť od septembra do väzenia na jeden až dva roky. Pred rokom 2005 v starom Trestnom zákone išlo o trestný čin týrania zvierat podľa paragrafu 203.

Osobitné prípady sú trestné činy krádeže domácich zvierat. Ako vyplýva z policajných štatistík – polícia v minulom roku zistila až 68 takýchto prípadov a z nich objasnila 16 takýchto skutkov, podľa paragrafu 212 Trestného zákona.