V medzinárodnom práve a diplomacii každé slovo alebo odtienok má svoj význam a pri rokovaniach sa „bojuje“ o každé slovíčko, vrátane ich interpretácie. Napríklad pri invázii USA a spojeneckej „koalície ochotných“ do Iraku sa právni experti OSN a tiež väčšina štátov členov Bezpečnostnej rady OSN zhodli, že invázia bola z pohľadu medzinárodného práva ilegálna.

Na druhej strane americkí experti tvrdili, že podľa ich interpretácie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN číslo 1441 invázia bola povolená.

Medzinárodne právo je komplikované, ale práve preto je také dôležité v oficiálnom styku používať ustálenú právnu terminológiu. Inak sa zbytočne podkopáva dlhoročná tvrdá práca diplomatov a kompetentných odborníkov. Aj na trhu to nie je jedno, aké slová sa používajú. Ale v politike a diplomacii sa jednoznačne vyžaduje kompetentnosť.

Na Ukrajine, Estónsku alebo v Lotyšsku zatvárajú alebo už zatvorili školy s ruským vyučovacím jazykom. Pritom ruská menšina predstavuje okolo  25 – 35 percent z celkového obyvateľstva. Vie si niekto predstaviť, aký by bol krik, keby sa Slovensko takto „veľkoryso“ správalo k slovenským menšinám, hlavne tej maďarskej?

Samozrejme nás veľa spája so slovenskými Maďarmi, Sú to naši občania a väčšina z nich harmonicky spolunažíva so Slovákmi. Spája nás mentalita, zvyky, tradície, história (napríklad spoločný boj za prežitie počas tureckých dobyvačných vojen) a aj životné postoje. Aj Slováci aj Maďari vo svojej väčšine vyznávajú tradičné európske hodnoty. A na Slovensku sa pre aj pre dve-tri deti maďarskej národnosti otvárajú ZŠ s vyučovacím jazykom maďarským (pre 1.-5. ročník).

Ale je neakceptovateľné aby napríklad pre 10 – 15 slovenských detí obec Rohovce odmietala  už tretí rok otvoriť slovenské triedy. Pritom slovenská škola tam bola. Len ju obec zrušila keď školský zákon dal kompetencie obciam rozhodovať o tom aké školy budú otvorené.

Výsledkom je faktická diskriminácia na južnom Slovensku, kde veľa slovenských detí chodí do škôl s vyučovacím jazykom maďarským pre absolútny nedostatok škôl s vyučovacím jazykom slovenským.

Nebolo by už konečne načase umožniť aby deti všade na juhu Slovenska sa mohli vzdelávať aj v štátnom jazyku?

Veď predsa nikto nehovorí o tom že by sa mali zatvárať školy alebo aj malotriedky s maďarským vyučovacím jazykom. Veď stačí len zmeniť zákon, aby sa deti na slovenskom juhu (ak chcú) mohli vzdelávať aj v štátnom jazyku paralelne s vyučovaním v maďarskom jazyku. Ako by sa lepšie rozvíjala vzájomná spolupatričnosť keď nie napríklad v jednej škole s triedami v slovenskom a maďarskom jazyku?  Čo tomu bráni? Veď stačí 76 poslancov z 150, aby za existujúci zákon upravil.

Je predsa úplne jedno, či by bola povinnosť otvoriť slovenskú školu ak je dopyt, alebo by zriaďovateľom bolo Ministerstvo školstva alebo iný orgán. Dočkáme sa konečne aby sa skončila školská diskriminácia stále ešte štátneho slovenského jazyka? Zatiaľ sa ale hovorí len o ďalšom posilňovaní práv národnostných menšín, lebo že vraj majú strach hovoriť v rodnom jazyku. Je cieľom jazykový Babylon, ktorý postupne ale zákonite privedie k rozvratu Slovenska?

Ale to nie je všetko. Už sa osadili tabule, kde tabuľa s maďarským názvom obce sa javí byť o niečo väčšia ako slovenská a je reflexná, to jesť keď vchádzate autom v noci napríklad do obce Kvetoslavov (27 km od Bratislavy), je vidieť maďarský názov Úszor ale Kvetoslavov skoro vôbec nie. V mnohých mestách na juhu sa osadzujú slovensko/maďarské tabule s názvami obci a ulíc, pričom podľa posledného sčítania obyvateľstva v roku 2011 percento občanov maďarskej národnosti bolo menej  ako 15 percent.

Obec Veľký Biel (neďaleko od Bratislavy) je na tabuli s maďarským názvom najnovšie pomenovaná ako Magyarbél. To jesť dedina Veľký Biel so slovenskou väčšinou je úradne označená ako “Maďarský Biel“. A dalo by sa pokračovať. V Maďarsku sú tabule zmiešaných slovensko-maďarských   obcí označené veľkým maďarským nadpisom a pod ním je slovenský nadpis, ktorý je značne menší. Tak to bolo donedávna aj na Slovensku.  Na základe akého zákona sa to nedávno zmenilo? Čo bolo zlé na tom označovať obce ako v Maďarsku? Veď naši premiéri stále ďakujú Maďarsku za príkladné sa staranie o slovenskú menšinu!

Ďalším paradoxom je, že v Rakúsku už dávno vymenili tabule „Pressburg“ a nahradili ich úradným slovenským názvom Bratislava. Jedna vec je používanie v ústnom styku zaužívaných názvov ako Pressburg alebo Viedeň, ale v úradnom styku aj Slovensko, aj Rakúsko používajú  úradné názvy. Slovensko sa tejto politiky pridŕža aj vo vzťahu k Maďarsku. Nemáme tabule s názvom Ráb alebo Miškovec, ale je napísané Győr a Miskolc.  A tak je to všade v civilizovanom svete.  Ale v Maďarsku je to inak.

Idete do mesta Pozsony – Bratislava alebo Becs – Wien. Takéto dopravné značky s označením Pozsony – Bratislava sa už objavujú aj na Slovensku. Hovoriť o týchto legitímnych veciach „sine ira et studio” (bez hnevu a nestranne)  začína biť na Slovensku tabu.  Alebo hneď nasleduje obvinenie z vyťahovania maďarskej karty a najnovšie v horšom prípade už aj môže nasledovať trestné oznámenie z vyvolávania etnickej nenávisti.

Slovensko je dnes prakticky terorizované fanatickým globálnym pseudoliberalizmom. Táto fanatická pseudoliberálna ideológia podkopáva národné štáty a štátnosť ako takú. Najprv je to mediálny lynč, ktorý ale na základe „náhubkového zákona z 2017 pomaly ale iste prechádza do kriminalizovania ľudí, ktorí nastoľujú legitímne ale nepohodlné názory.

Zahraničný aspekt slovensko-maďarských vzťahov zahŕňa hlavne vzťahy Slovenska s Maďarskom. Oficiálne naše vzťahy sú veľmi dobré. A treba ich nielen udržiavať, ale aj rozvíjať.

Ale netreba strácať zo zreteľa, že hoci máme podobné záujmy v oblasti obrany tradičných európskych hodnôt, migrácie a ochrany rodiny, udalosti okolo stého výročia Trianonskej dohody názorne znova ukázali, že nie všetko je také ružové ako sa to častokrát prezentuje.

Orbánov vzťah dôsledne vychádza z tvrdého presadzovania maďarských záujmov a blúznení o Veľkom Maďarsku. Dokazuje to nielen nedávny Orbánov prejav v Sátoraljaújhely, ale aj udalosti okolo nehorázneho „Memoranda maďarskej komunity“, doručeného slovenskému premiérovi tesne pred výročím Trianonu.

Na jednej strane pán premiér povedal, že mu „memorandom maďarskej komunity“ napľuli na ruku, ale potom bývalý predseda SMK pán Berényi bol členom slovenskej delegácie na návšteve Maďarska ako poradca slovenského premiéra! Tak napľuli alebo nenapľuli?

Ale ďaleko zaujímavejší a dôležitejší je prejav pána Orbána v Sátoraljaújhely na slovenskej hranici hneď oproti Slovenskému Novému Mestu.

Pri výročí Trianonu pán Orbán obrazným, ale diplomatickým spôsobom odkázal všetkým Maďarom, že príde chvíľa keď všetky krivdy budú napravené a dostanú sa z „cely smrti“. Len treba budovať silnú armádu a vydržať.

Jednou zástavkou maďarskej kalvárie podľa Orbána je aj Sátoraljaújhely (asi narážka že časť Sátoraljaújhely sa po Trianone stala súčasťou Slovenského Nového Mesta).  „Znova prejdeme krížovou cestou a získame to až na konci krížovej cesty. Tisícročnému historickému Maďarsku bodli nožom do chrbta … krajinu vydali do rúk nepriateľov … Západ znásilnil tisícročné hranice a dejiny strednej Európy … Nás zovrel medzi neobrániteľné hranice, vzal naše prírodné bohatstvo … z našej krajiny urobil celu smrti … Toto Západu nikdy nezabudneme … Je platné,  že čo patrí spolu, sa aj spojí …    My zotrváme, lebo sme doma … Maďari podobne ako ľudské srdce sa raz stiahnu, inokedy sa roztiahnu … Strážime Karpatskú kotlinu dôstojne, pretože je to naším poslaním … My v Bratislave vidíme Pozsony a v Kluži Kolozsvár (hlavné mesto rumunskej Transylvánie) … Naša politická, intelektuálna, hospodárska a kultúrna gravitačná sila rastie zo dňa na deň. Začal sa návrat Maďarov do ich vlasti…  Neexistuje  na svete taký národ, ktorý by vydržal takýchto sto rokov. Ale naša fajta je neoblomná, húževnatá a bystrá, preto nielen  sme to zvládli, ale dnes znova vyhrávame … Dejiny nie sú milosrdné. Neodpustia slabosti. Maďari si už nikdy nemôžu dovoliť luxus slabosti … pre nás každý zápas trvá až dovtedy, pokiaľ ho nevyhráme … Svet je v pohybe. Prebiehajú v ňom tektonické zmeny. USA už nesedia na tróne Sveta ako jediné … Eurázia sa obnovuje mimoriadne dynamicky, pružiny Európskej Únie vŕzgajú. Zrodí sa nový poriadok. Na brány nášho sveta, našich životov búchajú obrovské zmeny … my sme tí,  ktorí otočia osud Maďarska … Môžeme dúfať, že naša generácia, štvrtá generácia od Trianonu ešte naplní svoje poslanie a Maďarsko privedie až k bránam víťazsva … Čakajú vás veľké časy. Pripravujte sa, každý deň sa pripravujte. Maďarsko predovšetkým, Pán Boh nad nami. Maďarsko do toho, Maďari do toho!

Len nedávno si Viktor Orbán vyvesil v pracovni mapu Veľkého Maďarska. Rumusko protestovalo. Slovensko bolo ticho. Maďarsko už rozdalo na Podkarpatskej Rusi (dnešné Zakarpatie na Ukrajine) státisíce maďarských pasov, nielen miestnym Maďarom, ale aj Rusínom, ktorí nevedia po maďarsky ani ceknúť. Na výročie Trianonu na južnom Slovensku (hneď pod Bratislavou) boli slovenské názvy obcí a miest prekryté maďarským nápisom „ Vesszen Trianon“ (Dole s Trianonom). Bol za to niekto potrestaný?

Mnohí Slováci pod vplyvom médii zastávajú názor, že sú len dve alternatívy. Alebo mierové spolunažívanie s Maďarskom aj za cenu zbytočných a nepotrebných ústupkov alebo pomaly vojna. Nie je to tak. Existuje aj tretia alternatíva. Priateľstvo, dialóg a spolupráca medzi Slovenskom a Maďarskom a slovenským a maďarským národom na báze rovného s rovným bez spochybňovania územnej celistvosti Slovenska a zasahovania do vnútorných vecí Slovenska. A dialóg na Slovensku sa nevedie na základe extrémistických požiadaviek, ktoré by viedli k jazykovému Babylonu a k podkopávaniu integrity Slovenska. Slovensko, na rozdiel od mnohých iných štátov, dodržiava práva menšín, ktoré sú dnes tak nadštandardné, že sa pomaly začína diskriminácia štátotvorného národa na území Slovenska.

Bolo by nanajvýš vhodné, aby sa konečne umožnilo na celom území Slovenska vzdelávanie v slovenskom štátnom jazyku. Toto vôbec neznamená, že by sa zakazovali školy s maďarským (alebo iným) vyučovacím jazykom.

Po druhé, používanie menšinových jazykov v úradnom styku a tabulí s označením obcí so zmiešaným obyvateľstvom by sa malo upraviť tak, aby štátny jazyk mal dominujúce postavenie.

Po tretie, kvóta na použitie jazyka menšiny by sa mala vrátiť na 20 percent (ako v roku 2010) z dnešných častokrát aj pod 15 percent.

Nakoniec, každý slovenský občan pri zachovaní menšinových práv by mal ovládať štátny jazyk. Štátny jazyk nerozdeľuje ale integruje. Aj po týchto malých úpravách menšinové práva na Slovensku budú nepomerne vyššie ako práva Slovákov v Maďarsku, nehovoriac už o právach ruských menšín v Pobaltí a na Ukrajine.

Múdri a prezieraví sa pripravujú sa všetky eventuality, ktoré môžu nastať. Aj na tie, ktoré sa môžu v danom momente zdať absurdnými.

Aj Slovensko musí byť pripravené na historický zlom, ktorý prichádza. Musí ale byť vnútorne pevné, súdržné a tiež demokratické.

Treba prestať so žabomyšími vojnami medzi slovenskými politikmi, ktorí sa neustále (česť výnimkám) hádajú a bijú sa o moc a korytá namiesto toho, aby slúžili ľuďom a rozmýšľali ako budovať silný slovenský štát. A tak sa zdá, že je to z roka na rok horšie.

Obrovským problémom sú média, ktoré rozoštvávajú ľudí namiesto toho aby zodpovedne informovali. Vyvolávajú vášne a pasujú sa do úlohy prokurátora, žalobcu, sudcu aj kata v jednej osobe. Majú informačný monopol. Oni vyberajú a dodávajú informácie o tom čo sa deje doma aj v zahraničí. Na základe ich výberu a prezentácie udalostí sa vytvára verejná mienka ale aj mienka politikov, ktorí tiež čerpajú informácie od nich. Oni rozhodujú o tom ktorého politika treba „odstreliť“ a ktorého naopak podporiť. A ľudia, ktorými sa manipuluje si častokrát myslia, že oni sa rozhodujú sami.

Na ľahšiu kontrolu a vymývanie mozgov v prospech toho jediného správneho názoru  je potrebné vyvolať vášne aj nenávisť k tomu s „tým iným názorom“. Potom sú všetci rozhádaní a bojujú za ten „ich“ názor. Staré rímske heslo „Divide et impera“ (rozdeľuj a panuj) dosiahlo svoj cieľ.

Pripravenosť na historický zlom tiež zahŕňa hľadanie potencionálnych spojencov. Pomôžu nám USA, NATO? Na papieri určite áno. Aj Francúzsko s Veľkou Britániou boli našimi spojencami. A namiesto pomoci sme sa dočkali  Mníchovskej zrady.

Má v tejto situácii zmysel si ešte viac kaziť vzťahy s Ruskom? Zdravý sedliacky rozum hovorí, že asi by to nebolo veľmi dobré.

Ale máme potencionálnych spojencov aj bližšie. Všetci tí pre ktorých Trianon znamenal vytúženú slobodu, stoja za povšimnutie. Sú to Chorvátsko, Srbsko, nám blízki Rusíni z dnešnej Ukrajiny ale aj Rumuni. A samozrejme aj bratia Česi. Je dobré si pripomenúť, že v roku 1919 po začatí ofenzívy Maďarskej republiky rád a obsadení skoro polovice Slovenska, bolo to práve Rumunsko, ktoré nám pomohlo a prešlo do ofenzívy, ktorá sa skončila rumunským obsadením Budapešti.

Dnes sú Maďari jednoznačne naši priatelia. Len je dobré nebyť naivným a byť pripraveným na všetky možné situácie, ktoré môžu nastať.

Slovensko do toho!!!  Priateľské, slušné, kultúrne, tolerantné, ale aj hrdé, prezieravé a kompetentné.

Dezider Štefunko