V stredu sa k prezidentskej návšteve vrátil denník Le Figaro v článku s názvom „Holland v pasci nepopularity“. Podľa denníka  prezident Hollande pôsobil ako duchom neprítomný pod ťarchou domácich problémov, ktoré sa v poslednej dobe kopia jeden na druhý. Nechajme priestor denníku Le Figaro: “Nesmelé slnko láska Grasalkovičov palác, barokovú stavbu s prvkami rokoka. Slovenský prezident Gašparovič tu prijíma F. Hollanda. Pomaly znejú národné hymny. Najprv Marseillaise. Potom slovenská národná hymna. Rovný ako pravítko, s vystrčenou bradou, Hollande roztržito počúva slovenský akcent. Oči mu blúdia v diaľke. Na čo myslí v tento okamih?“ a denník vypočítava všetky prezidentove nepríjemnosti v poslednej dobe: televízne vystúpenie ku kauze Leonarda, ktorým rozhneval verejnosť; Bretóncov, ktorí ponížili vládu v otázke ekologickej dane (vláda zaviedla ekologickú daň na kamiónovú dopravu, ktorá by veľmi dopadla na farmárov z oblasti Bretónska, významného dodávateľa potravinárskej produkcie do celého Francúzska – mliečne výrobky, zelenina, produkcia mäsa….. Počas minulého víkendu farmári  na protest zablokovali diaľnice, došlo k stretom s poriadkovými silami, horeli autá… Pod tlakom víkendových protestov vláda odložila projekt na neurčito..). Na študentov, ktorí môžu znova vyjsť do ulíc (v kauze Leonarda…). Na futbalistov, s ktorými má stretnutie vo štvrtok, aby ich presvedčil stráviť slávnu 75% daň (vlajková loď predvolebnej kampane, ktorá sa má dotknúť vysokých príjmových skupín obyvateľstva a pre ktorú hrozia štrajkom futbalové kluby). Deň pred návštevou Bratislavy boli zverejnené pravidelné prieskumy verejnej mienky, podľa ktorých prezident Hollande pokoril rekord s 26 %  popularity, čo z neho robí najnepopulárnejšiu hlavu štátu v histórii V. republiky. Zatiaľ sa žiadnemu z francúzskych prezidentov nepodarilo klesnúť pod 30% hranicu… Denník ďalej popisuje napätú atmosféru  a „korčuľovanie“ prezidenta pri nepríjemných novinárskych otázkach na výbušnú situáciu vo Francúzsku (neustále zvyšovanie daní, pokles kúpnej sily obyvateľstva, rekordná nezamestnanosť…).

Denník sa ďalej venuje vyhláseniam z prezidentovho okolia o ďalšej možnej stratégii, ako zvrátiť nepriaznivý vývoj, obhajobu prezidenta, nádej, že prezidentova nepopularita súvisí priamo s úrovňou nezamestnanosti a tým pádom posun v jednej oblasti bude znamenať aj posun v druhej; rastúcej nespokojnosti v socialistickom tábore prezidenta… Vo Francúzsku je známe, že Hollande verí vo svoju šťastnú hviezdu a nevzdáva sa. Ako dôkaz Le Figaro uvádza nečakanú správu o oslobodení rukojemníkov z Nigérie, ktorú zjavne pookriaty prezident v teatrálnom štýle oznámil z Bratislavy. Denník cituje zdroj z jeho okolia: “šťastná novina, ktorá ukazuje, že všetko je možné.“ Denník dodáva: “deň určite končí lepšie, než začal. To však nebude stačiť na upokojenie nespokojnosti v krajine“ „Možno by bolo treba vrátiť sa do Mali“. – dodáva ironicky denník (Francúzsko vojensky zasiahlo v konflikte v Mali a pri návšteve tejto krajiny sa prezidentovi Hollandovi dostalo kráľovského privítania…). Le Figaro končí článok lakonicky: “V utorok ráno pri príchode do prezidentského paláca F. Hollanda privítali chlebom a soľou, starobylým slovanským zvykom. Chlieb symbolizuje život, soľ zdravie. Prezident si odlomil chlieb, posypal soľou a zjedol. Bez ponúkania…”.

O demonštrantoch pred Grasalkovičovým palácom médiá neinformovali

V úplne inom duchu informuje o prezidentovej návšteve v Bratislave už známy portál www.lamanifpourtous.fr, ktorý uverejnil fotky demonštrantov pred Grasalkovičovým palácom a ich vyhlásenie, pod názvom „Privítanie F. Hollanda na Slovensku. Francúzskeho prezidenta privítali slovenskí demonštranti, ktorí podporujú La manif pour tous. Bravo!  A vďaka!!“

V priebehu pár hodín od zverejnenia informácie stovky ľudí dali „like“ tejto správe a ďalšie desiatky si ju ďalej preposielali. Nechýbajú ani komentáre, v ktorých Francúzi ďakujú za podporu a tešia sa zo solidarity naprieč hranicami. Niektoré komentáre sú veľmi zaujímavé. Pozastavujú sa nad tým, prečo o demonštrantoch nebola vo francúzskych médiách ani zmienka, ale oslobodeniu rukojemníkov sa venovali viac než 2/3 vysielacieho času večerných správ a venujú sa tomu ešte niekoľko dní potom.  A iné zaujímavé komentáre z perspektívy obyvateľa západnej Európy. “Úžasné! Žil som tri roky na Slovensku a ten národ má zmysel pre rodinu a rodinnú solidaritu, ktorou by sme sa mali inšpirovať. A Boh Vie že si prežili obdobia kríz a diktatúry!.“ Východ je budúcnosť pre pravé európske hodnoty“ ..“ruka v ruke so Slovákmi” a „Nech žijú Slováci!“…

Katarína Hanzlíková, Paríž