Podpredseda úradu Bugala tvrdí, že vláda nemá dôvod odvolať ho z funkcie

Bratislava 14. januára 2020 (SITA/HSP/Foto:SITA-Branislav Bibel)

V zmysle zákona o verejnom obstarávaní nie je naplnený ani jeden dôvod, na základe ktorého by podľa Juraja Bugalu mohlo dôjsť k jeho odvolaniu z funkcie podpredsedu Úradu pre verejné obstarávanie vládou (ÚVO) SR. Uviedol to vo svojom stanovisku, ktoré zaslal agentúre SITA

Bugalu vyzval predseda ÚVO Miroslav Hlivák, aby sa vzdal svojej funkcie dobrovoľne, inak na najbližšom zasadnutí vlády navrhne jeho odvolanie. K odstúpeniu z funkcie Bugalu vyzvala v decembri aj Transparency International Slovensko (TIS). Okresný súd v Žiline totiž udelil advokátskej kancelárii Bugala – Ďurček osemnásobnú pokutu za konflikt záujmov pri overovaní vlastníctva firiem Ivana Kmotríka, ktoré obchodujú so štátom.

Bugala dodal, že k rozhodnutiam Okresného súdu Žilina podal odvolania. O tých ešte nerozhodol odvolací súd, a tak podľa neho v zmysle zákona nemôžu byť závery okresného súdu právoplatné a vykonateľné. „Na stránke Okresného súdu Žilina sa však pri predmetných rozhodnutiach uvádza, že sú právoplatné a vykonateľné, čo je nezákonný postup a je tu podozrenie zo spáchania trestného činu. Vzhľadom na to bolo minulý týždeň podané trestné oznámenie,“ dodal Bugala.

Vo vyhlásení sa vyjadril aj k výzve predsedu ÚVO. Podľa neho predmetný návrh vychádza z fiktívnych právnych konštrukcií, ktoré nemajú oporu v zákone. „V súčasnosti nie je naplnený ani jeden dôvod v zmysle zákona o verejnom obstarávaní, na základe ktorého by mohlo dôjsť k môjmu odvolaniu z funkcie podpredsedu ÚVO vládou,“ priblížil Bugala. Dodal, že uvedený postup môže vzbudiť dojem, že je to snaha predsedu úradu, aby vo vedení ostala len jedna osoba. Ďalej vysvetľuje, že počet členov Rady ÚVO ako odvolacieho orgánu je momentálne šesť, keďže v rade úradu do dnešného dňa neboli menovaní ďalší dvaja členovia Rady ÚVO ani druhý podpredseda úradu. Rada ÚVO by mala mať podľa zákona deväť členov. Dodal, že po ukončení jeho funkcie podpredsedu ÚVO je tu riziko znefunkčnenia odvolacieho orgánu ako aj reálna možnosť, že predseda ÚVO ako predstaviteľ prvostupňového orgánu a zároveň aj člen odvolacieho orgánu bude môcť blokovať sám rozhodnutie odvolacieho orgánu.

Transparency v decembri vyzvala Bugalu na odstúpenie z funkcie pretože Okresný súd v Žiline udelil advokátskej kancelárii Bugala – Ďurček osemnásobnú pokutu za konflikt záujmov pri overovaní vlastníctva firiem Ivana Kmotríka, ktoré obchodujú so štátom. Ide vôbec o prvé pokuty, ktoré súd pri protischránkovej legislatíve udelil. Bugala sa podľa Transparency ani nemal stať podpredsedom ÚVO pre svoje blízke kontakty s Kmotríkom, ktorý má množstvo obchodných vzťahov so štátom vrátane verejných zákaziek. Bugala dal ešte v roku 2018 verejný prísľub, že ak sa ukáže porušenie zákona v tomto prípade, sám odstúpi.

„Mrzí ma, že pán Bugala nevie dodržať svoje vlastné slová, ktorými sa zaviazal vzdať verejnej funkcie, ak by bolo preukázané, že porušil zákon. Skutočnosť, že pán Bugala zákon porušil, potvrdil Okresný súd Žilina výrokom, voči ktorému zákon odvolanie nepripúšťa,” priblížil predseda ÚVO Hlivák v stanovisku, ktoré agentúre SITA zaslala hovorkyňa úradu Janka Zvončeková. Bez ohľadu na to, či bolo alebo nebolo podané odvolanie voči ostatným výrokom príslušných rozhodnutí, výroky potvrdzujúce porušenie zákona pánom Bugalom nadobudli podľa Hliváka právoplatnosť, keďže zákon neumožňuje podať voči nim riadny opravný prostriedok. Tieto výroky sú preto konečné a príslušné rozhodnutia v ich časti právoplatné. „Návrh na odvolanie pána podpredsedu, adresovaný vláde, bol riadne odôvodnený a je na rozhodnutí vlády, ako s preukázanými faktami naloží. Postup pána Bugalu považujem za snahu o odpútanie pozornosti od merita veci a od vyvodenia jeho vlastnej zodpovednosti. Čo sa týka Rady ÚVO, dovoľte mi uviesť, že sa dlhé mesiace usilujem o zabezpečenie riadneho a zákonného chodu Rady ÚVO a tak to bude aj naďalej. Trvám na svojom návrhu na odvolanie pána Bugalu z funkcie podpredsedu,” uzavrel Hlivák.

Zákon stanovuje, že overovať vlastníctvo firiem obchodujúcich so štátom nesmie ten, kto má „akýkoľvek vzťah k partnerovi verejného sektora alebo k členom jeho orgánov, ktorý by mohol spochybniť jej nestrannosť, najmä ak je personálne alebo majetkovo prepojená s partnerom verejného sektora“. Podnet na súd v tejto veci podala v auguste minulého roka práve TIS. Bugala totiž spolu s Kmotríkom v rokoch 2014 až 2019 podnikal vo firme s gastrolístkami GGFS, s.r.o, a tiež boli v rokoch 2014-2018 osobne v dozornej rade firmy EBR Services s.r.o (kedysi Slovenské pedagogické nakladateľstvo). Oba tieto fakty podľa súdu bránia potrebnej nestrannosti overovateľov vlastníctva, uvádza Transparency.

Súd okrem pokuty 160-tisíc eur pre advokátsku kanceláriu Bugala – Ďurček udelil podľa TIS sankciu 250-tisíc eur samotným firmám Ivana Kmotríka a úhrnne 140-tisíc eur aj ich konateľom či členom predstavenstva. Ivan Kmotrík osobne dostal sankciu 20-tisíc eur. Sankcionované osoby sa proti uzneseniu odvolali.

Bugala nastúpil do funkcie podpredsedu ÚVO v septembri 2018 po tom, čo tento návrh predsedu ÚVO Miroslava Hliváka schválila vláda.