Bratislava 3. februára 2023 (HSP/Unherd/Foto:Pixabay)
Nové prieskumy verejnej mienky ukazujú, že postoj ku konfliktu sa môže meniť, konštatuje Raloh Schoellhammer pre UnHerd
Keďže sa ruská invázia na Ukrajinu blíži koncom tohto mesiaca k prvému výročiu, stále nie je jasné, ako sa tento konflikt skončí. Nikde to nie je zrejmejšie ako v zahraničnej politike Nemecka, kde sa Olaf Scholz ukazuje ako záhada. Je síce pravda, že Nemecko nebolo najhlasnejším povzbudzovateľom Kyjeva, ale skutočnosť je taká, že vojenské vybavenie bolo dodávané nepretržite. Len Spojené kráľovstvo a Spojené štáty poskytli ukrajinským ozbrojeným silám viac zásob.
Mohli by existovať dobré dôvody, prečo je rétorika kancelára Scholza opatrnejšia ako napríklad rétorika jeho zelenej ministerky zahraničných vecí Annaleny Baerbockovej, ktorá “náhodou” vyhlásila vojnový stav medzi Ruskom a Nemeckom. Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že nemecká verejnosť podporuje právo Ukrajiny na sebaobranu, ale zároveň prejavuje silnú túžbu konflikt čo najskôr ukončiť. Koncom minulého mesiaca prieskum verejnej mienky agentúry Forsa ukázal, že viac ako 80 % respondentov sa domnieva, že je dôležitejšie ukončiť vojnu rokovaniami ako to, aby Ukrajina zvíťazila, pričom len 18 % respondentov s týmto tvrdením nesúhlasí.
Tieto výsledky potvrdzuje séria prieskumov spoločnosti Ipsos, ktoré sledujú zmeny v postojoch verejnosti. Tu sú čísla zarážajúce: približne 68 % Nemcov podporuje prijímanie utečencov z Ukrajiny (pokles z 82 % v marci 2022), zatiaľ čo 56 % tvrdí, že súčasné hospodárske problémy znemožňujú Nemecku finančne podporovať Ukrajinu – tento postoj v predchádzajúcom prieskume podporovalo len 47 %. Ďalší výrazný výkyv bol zaznamenaný pri otázke, či sú problémy Ukrajiny pre Nemecko dôležité a či by sa krajina mala angažovať. S týmto tvrdením súhlasilo 43 % respondentov, čo predstavuje 11-percentný výkyv v prospech úplného vyradenia Nemecka z konfliktu.
Je čoraz viac dôkazov o tom, že verejnosť je unavená z vojny a pomaly, ale isto sa začína viac zaujímať o svoju vlastnú ekonomickú situáciu. Nie je preto prekvapením, že jeden z krajne ľavicových odporcov dodávok zbraní sa zrazu stal populistickou senzáciou. Sahra Wagenknechtová z nemeckej strany Die Linke (Ľavica) v súčasnosti oslovuje svojou protivojnovou rétorikou publikum naprieč celým spektrom a podnecuje dohady, že by mohla založiť vlastnú populistickú stranu.
Odhliadnuc od jej vlastných politických ambícií, zjavne zasiahla značnú časť nemeckej verejnosti, ktorá považuje svoje záujmy za podriadené tomu, že sa politická trieda zameriava na podporu Ukrajiny.
Zatiaľ sa zdá, že ide predovšetkým o nemecký fenomén, ale s prehlbujúcou sa hospodárskou krízou je otázne, či to tak zostane. Niektoré krajiny ako Maďarsko a Rakúsko (z rôznych dôvodov) tento týždeň oznámili, že za žiadnych okolností nebudú Ukrajine dodávať zbrane a svoju podporu obmedzia na humanitárnu pomoc.
To všetko neveští nič dobré pre vládu v Kyjeve, ktorá sa musí pripraviť na rastúcu možnosť obnovenia ruskej ofenzívy na jar, čo sa s najväčšou pravdepodobnosťou dá odraziť len väčším, nie menším počtom zbraní zo Západu.
23.9°C
Pondelok 
Štvrtok 
23.6°C
25.1°C
.jpg)
.JPG)
