Praha/Bratislava 23. októbra 2021 (HSP/Sputnik/Foto:TASR – Lukáš Grinaj)

Česká republika, Slovensko a osem ďalších krajín EÚ vydali spoločné vyhlásenie o jadrovom spoločenstve. Cieľom je zaradiť jadro do nízkouhlíkových zdrojov energie potrebných pre energetickú nezávislosť štátov. Prínos zámeru za dnešnej energetickej krízy sprehľadnil český fyzik Vladimír Wagner a slovenský expert na jadrovú bezpečnosť Peter Líška

Spoločný postup iniciovala Česká republika a Francúzsko, ktorá ju vystrieda v predsedníctve v Rade Európskej únie, a to už od júla budúceho roka. Počínanie koordinuje francúzsky minister hospodárstva, financií a obnovy Bruno Le Maire. Podľa dokumentu zverejneného 11. októbra desať štátov, vrátane Poľska, Maďarska, Chorvátska a Bulharska, bude presadzovať zaradenie jadra do spoločného klasifikačného systému taxonómie, podporujúceho investície pre udržateľný rast.

Dokument poukazuje, že jadrová energia je nevyhnutná pre úspech v boji proti klimatickým zmenám a že je tiež “chrbticou bezuhlíkovej európskej energetickej sústavy”.

Význam tohto jadra je zhrnutý slovami: “Celkovo vzaté je jadrová energia čistým, bezpečným, spoľahlivým a konkurencieschopným nízkouhlíkovým zdrojom energie. Jadrová energia je pre nás Európanov príležitosťou pokračovať v rozvoji priemyselných odvetví s vysokou pridanou hodnotou, vytvárať tisíce pracovných miest, posilňovať naše vedúce postavenie v ochrane životného prostredia a zabezpečiť pre Európu strategickú autonómiu a energetickú sebestačnosť.”

Európska komisia doteraz oficiálne neuznáva prínos jadrových zdrojov v dekarbonizáciu, a to napriek tomu, že bezpečnosť a spoľahlivosť tohto typu energetiky je známa cez 60 rokov a je prepletená v 14 európskych štátoch. V roku 2019 na summite EÚ premiér Českej republiky Andrej Babiš presadzoval jadrovú energetiku ako cestu ku klimatickej neutralite. Jeho kolega a bývalý premiér Slovenska Igor Matovič sa minulý rok tiež zmieňoval o potrebe vytvoriť alianciu jadrových krajín.

Vyjadrenia odborníkov

Súčasný postup desiatich krajín kladne hodnotia dvaja odborníci, jadrový fyzik a vysokoškolský profesor Vladimír Wagner a expert na jadrovú bezpečnosť a projektovanie systémov jadrovej energetiky Peter Líška.

Podľa slov hovorkyne ministerstva priemyslu a obchodu (MPO) Štěpánky Filipovej je jadrová energetika podmienkou víťazstva v klimatickom boji Európy. Podľa jej slov je jadro spoľahlivým zdrojom pre zaistenie nízkouhlíkovej budúcnosti. Prečo podľa vás európski zákonodarcovia zatiaľ nezahrnuli jadrovú energetiku do nízkoemisných energetických zdrojov?

V. Wagner: Problémom je, že v názore na využitie jadrových zdrojov sú štáty Európskej únie dramaticky rozdelené. Hlavne zelené aktivistické hnutia majú postoj o jadrovej energetike veľmi vyhranený a záporný. A tieto hnutia sú veľmi aktívne a politiku a postoj v Európskom parlamente veľmi silno ovplyvňujú.

Zároveň je vytváraná taxonómia do značnej miery formovaná na základe ideologických a politických postojov, a často nereflektuje prírodovedeckú a technickú realitu. Výsledok je potom daný skôr intenzitou politického a ideologického konfliktu než reálnymi technologickými vlastnosťami konkrétnych zdrojov. Okrem jadrových zdrojov môže ako príklad výsledku takého prístupu slúžiť aj zaradenie masívneho spaľovania biomasy dovážanej na veľké vzdialenosti na účely produkcie elektriny k čistým zdrojom v taxonómie. V reále sa však jedná skôr o environmentálny zločin.

P. Líška: Európska komisia (EK) stále nezaradila jadrovú energetiku medzi zdroje, ktoré by mohli využívať udržateľné financovanie v rámci tzv. taxonómie tak, ako to môžu využívať veterné alebo fotovoltaické zdroje. Neurobili to napriek tomu, že Spojené výskumné centrum Európskej komisie (JRC) po viac ako ročnej práci konštatovalo, že jadrová energetika nemá o nič horší dopad na životné prostredie, ako iné zdroje už zaradené medzi zvýhodnené zdroje.

Dôvod je pravdepodobne ideologický, žiadne iné dôvody neexistujú. EK uznáva, že jadrová energetika je nízkouhlíkový zdroj, ale nechce mu priznať výhody (lepšie podmienky pri financovaní atď.). Je to skutočne neuveriteľné, že ani pod ťarchou dôkazov veľká časť politikov v EÚ nie je ochotná priznať svoj omyl vo veci zaradenia jadrovej energetiky.

Osem ďalších európskych štátov plánuje túto myšlienku podporiť, vrátane Slovenska. Akú prognózu v tejto zámere spojenectva dávate? Na čom bude úspech spojencov najviac záležať?

V. Wagner: Spoločný jednotný postup je v tomto prípade kľúčový a som za túto iniciatívu vďačný. Česko by ju malo maximálne podporiť. Prichádza tiež vo veľmi vhodnú dobu, kedy sa veľmi jasne ukazuje, že cesta Európskej únie k nízkoemisnej nemôže byť postavená čisto na obnoviteľných zdrojoch bez využitia jadrových elektrární. Vývoj v energetike nielen v Nemecku, počas súčasnej zimy a v najbližších rokoch pravdepodobne povedie u veľkej časti spoločnosti k zmene postoja k jadrovej energetike. Úspech spojenectva bude závisieť na jasnej podpore jadrovej energetiky a budovania nových jadrových reaktorov u každého jeho člena. Bude tak dôležité, aby sa nová politická reprezentácia u nás jasne za jadro postavila.

P. Líška: Desať európskych krajín sa správne rozhodlo, že už nebudú mlčať, pretože situácia v elektroenergetike je vážna a bez jadra nie je možné udržať stabilitu elektrických sietí v Európe, iba že by boli jadrové elektrárne nahradené fosílnymi zdrojmi, to, čo sa vlastne deje v Nemecku. Šanca na úspech je veľká, lebo jedine politici môžu zmeniť prístup EK k jadru a asi Francúzskodospela k názoru, že samotné tento boj nevyhrá a ich šanca je práve v spojenectve. Myslím, že bude prelomené váhanie EK a taxonómia zahrnie veľmi skoro aj jadrovú energetiku.

Ak vezmeme do úvahy rastúce ceny za energie a zvyšujúci sa dopyt po elektrine, stáva sa jadro garanciou stabilnej energetickej bezpečnosti jednotlivých štátov? Ako by sa dalo presvedčiť odporcov tohto typu zdroja o jeho vysokej technickej bezpečnosti?

V. Wagner: Práve súčasná situácia nielen v Európe ukazuje, ako dôležitý je realisticky postavený rozmanitý energetický mix. Jadrová energia potom môže byť jeho kľúčovým komponentom. Práve potrebné porovnanie súčasnej situácie vo Francúzsku a v Nemecku preukazuje výhodu využitia jadrovej energie v kombinácii s obnoviteľnými zdrojmi pri prechode k nízkoemisnému mixu, ktorý zaistí stabilitu a bezpečnosť dodávok elektriny. Jadrová energetika je rad desaťročí hlavným zdrojom nízkoemisnej elektriny v Európskej únii. Aj v súčasnej dobe dodáva bezpečne a spoľahlivo takmer polovicu nízkoemisnej elektriny. Bezpečnosť reaktorov je pod veľmi starostlivou kontrolou a neustále sa zlepšuje. Súčasné nové reaktory III. generácie sú technologicky a bezpečnostne na vrchole.

P. Líška: Je potrebné hovoriť otvorene o nehodách v Černobyle a vo Fukušime a ukázať, že ani takto veľké nehody nemali katastrofické účinky na zdravie ľudí, nebáť sa hovoriť o účinkoch radiácie na zdravie a život človeka. Je jasné, že ideológov “tzv. zelených” nepresvedčí nikto a nič, ale ide o väčšinu normálnych ľudí a politikov, ktorých je potrebné presvedčiť. Nie je potreba sa báť hovoriť o principiálnych nedostatkoch veternej a slnečnej energie, ktoré sú silne závislé od počasia, ročného obdobia a pod., že pri ich využívaní bude spoločnosť často skoro bez energetike a čo by to znamenalo pre život ľudí.

Existujú podľa Vás teraz vhodné alternatívne riešenie jadra, realizovateľné v krátkom časovom horizonte a za podobných / porovnateľných nákladov?

V. Wagner: Ak chceme prejsť k nízkoemisnej energetike v regióne s nedostatočným potenciálom vodnej energie, tak alternatíva v oblasti stabilných zdrojov pracujúcich nezávisle od počasia a umožňujúca reguláciu siete nie je. Existujú tak iba dve alternatívy použiteľné pre kombináciu s obnoviteľnými zdrojmi. Prvá je využitie plynových zdrojov. Tu však ide o fosílne riešenie, ktoré má pri započítaní únikov skleníkových plynov pri ťažbe a doprave zemného plynu emisie skleníkových plynov porovnateľné s využívaním uhlia.

Druhou je potom využitie jadrových reaktorov. Realizácia jadrových blokov nie je rýchlou záležitosťou, aj keď trebárs u reaktorov budovaných vo väčšom počte sa dostáva doba výstavby pod desať rokov a postupne sa približuje k piatim. Ide o reaktory čínske, ruské a kórejské, kde sa realizuje kontinuálna výstavba. Jadrový blok je veľkou investíciou, preto sú náklady na jeho obstaranie citlivé na cenu peňazí a poistenie. Ak sa vyberie vhodný finančný model, je cena elektriny z jadrového zdroja porovnateľná aj nižšia ako z ostatných zdrojov. Ide však o investíciu s dlhou životnosťou, ktorá u reaktorov III. generácie presahuje šesťdesiat rokov, a to je potrebné reflektovať.

P. Líška: Ani pri maximálnom optimizme v súčasnosti neexistuje nič, čo by ľudstvu poskytlo potrebné množstvo elektriny počas 24 hod. a 365 dní. Je úplne bezprecendentné, ak člen EK vyhlási, že súčasný nárast cien je preto, že málo využívame “zelené” zdroje. To svedčí o nespôsobilosti členov EK pre oblasť energetiky. Nemecku vďačíme za to, že nám dáva do rúk údaje o negatívach pri veľkom nasadení “zelených” zdrojov. Len pomer medzi výrobou elektriny zo slnka a vetra v Nemecku pri porovnaní mesiacov jún a november je 8: 1.